Minerálna kompozícia na výrobu minerálnych vlákien a jej použitie

Vynález sa týka minerálnej kompozícíe na výrobu minerálnych vlákien, ktorá je tepelne stála a má vysokú rýchlosť rozpúšťania v biologických kvapalinách. Tento vynález sa týka aj použitia minerálnych vlákien vyrobených z tejto kompozícíe ako materiálu na tepelné a/alebo akustické účely a tiež ako média alebo substrátu na pestovanie rastlín.Izolácia vyrobená z minerálnych vlákien je široko používaná a je už dlhší čas obchodným produktom. Izolačné výrobky sú vyrobené zo surovín, ktorými sú napr, kameň alebo škvára. Tieto suroviny sú tavené a zvlákňované na vlákna, navzájom spojene spojivom. Spojivom sú spravidla fenolformaldehydove živice alebo fenolformaldehydovć živice, modifikované močovinou. Je dobre známe, že izolačne produkty vyrobené z minerálnych vlákien, sú pre ich vyššiu ohňovzdomosť, t. j. vynikajúcu tepelnú stálosť, výhodnejšie V porovnaní s ízolačnými produktmi, vyrobenými zo sklených vlákien. Sklené vlákna obvykle odolávajú teplotárn okolo 650 °C na rozdiel od minerálnej vaty, ktorá je schopná odolávať teplotám až do 1000 °C. Je veľmi žíaduce, aby tieto vynikajúce vlastnosti boli pri akýchkoľvek dodnes známych modifikáciách produktov, vyrobených z minerálnych vlákien, zachované, alebo dokonca zlepšené. V súčasnosti sa pozomosť obracia na zdravotné aspekty, súvisiace s rozličnými vláknitými materiálmi vrátane vlncných izolačných vlákien. Je veľmi dobre známe, že vdychovanie určitých typov vlákien, ako napriklad vlákien azbestových,môže vyvolať ochorenie dýchacích ciest vrátane rakoviny pľúc. Za dôležitý faktor je považovaná schopnosť azbestových vlákien zotrvávať v pľúcach dlhý čas. Aj keď ešte neboli poskytnuté dôkazy o tom, že by umelé a syntetické vlákna boli u ľudí pôvodcami ochorení dýchacích ciest,alebo iných chorôb, je vhodné získať takéto vlákna so zvýšenou rýchlosťou rozpúšťania v biologických roztokoch,pretože možno očakávať, že takéto vlákna budú mať podstatne kratší polčas rozpadu v pľúcach po inhalácii.Obavy z prípadných zdravotných problémov spôsobených umelými sklenými vláknami (man made vitreous fibres MMVF), viedli v poslednom čase k mnohým výskumom. Za dôležitý faktor spôsobujúci ochorenie je okrem rozmerov vlákna považovaný čas, počas ktorého vlákno zostáva v pľůcach. Na čas prítomnosti vlákna v pľúcach má vplyv rýchlosť mechanického odstraňovania vlákien z pľúc a rýchlosť ich rozpúšťania. Rýchlosť rozpúšťania vlákien môže byť stanovená rôznymi spôsobmi. Boli prevádzané merania in vitro, pri ktorých boli vlákna vystavované pôsobeniu fyziologických roztokov (Gamblov roztok, modifikovaný podľa Scholza, H. Conradt. An in vitro study of the chemical durability of siliceous fibres, Ann. Occ. Hyg. zv. 31, str. 683 až 692 (1987, pri ktorých sa predpokladá,že napodobňujú podmienky v pľúcnych kvapalinách. Všetky používané kvapaliny mali pH 7,4 až 7,8. Z práce Carr I.,The Macrophague - A Review of Ultrastructure and Function, Academic Press (1973) je známe, že pH makrofágov je odlišné, nižšie než pH pľúcnej kvapaliny, napodobňované obvykle používanými kvapalinami.Pred nedávnom publikované merania stálosti vlákien vrátane meraní rozpúšťania vlákien v pľúcach krýs in vivo ukázali, že tento rozdiel pH môže byť príčinou rozdielnych rýchlostí rozpúšťania, a bolo preukázané, že pokiaľ sú skúmané vlákna dostatočne krátke, môžu byť pohltenémakrofágmi, a to môže vysvetľovať nižšiu rýchlosť rozpúšťania, pozorovanú na kratších vlákien zo sklenej vaty.V dokumente W 0 89/ 12032 sú opísané kompozícíe z anorganických minerálnych vlákien, z ktorých niektoré vyhoveli požiadavkám skúšky odolnosti dvojhodinovému pôsobeniu ohňa a ktoré zároveň majú malú odolnosť pôsobenia fyziologických roztokov, t. j. rozpúšťajú sa v nich vysokou rýchlosťou. Zložky opisovaných kompozícii sa môžu podstatne líšiť. Všetky opísane kompozícíe však sú vyrábané z čistých oxidov kovov alebo z menej čistých východiskových látok s prídavkom čistých oxidov, čo spôsobuje, že opísané kompozícíe sú veľmi drahé.Predmetom tohto vynálezu je poskytnúť zvlákňovateľnú minerálnu kompozíciu pripravenú z lacných prírodných surovín, ktorá sa vyznačuje vysokou rýchlosťou rozpúšťania v biologických kvapalinách a dobrou tepelnou stálosťou.Tento vynález poskytuje zvlákňovateľnú minerálnu kompozíciu, ktorá je tepelne stála a má vysokú rýchlosť rozpúšťania v biologických kvapalinách a ktorá má v podstate toto zloženieCaO 10 až 20 hmotn. MgO 10 až 20 hmotn. FeO 6,5 až 8 hmotn. , pričom celkový obsah FeO a F e 203 je udávaný ako FeO.Prekvapivo bolo zistené, že minerálne vlákna, ktoré sa vyznačujú tak vysokou rýchlosťou rozpúšťania V biologických kvapalinách, ako aj dobrou tepelnou stálosťou, môžu byť pripravované z minerálnych kompozícii získaných zo surovín, vyskytujúcich sa V prírode a z iných lacných surovín, ako je olivín, kremeň, dolomit, vápenatý pieskovec a železná ruda, ktore sú čiastočne alebo plne navzájom cementom spojene do brikiet.Zmes podľa tohto vynálezu môže byť napríklad pripravená z týchto prírodných surovínkrcmenný piesok asi 36 olivínový piesok asi 17 odpad z minerálnej vaty asi 12 železná ruda asi 12 dolomit asi 11 cement asi 12Podľa tohto vynálezu je rozsah celkového množstva CaO, MgO, Fe 203 a FeO v minerálnej kompozícii podľa tohto vynálezu výhodne 32 hmotn. s CaO MgO FeO/Fe 2 O 3 s 40 hmotn. ,výhodnejšie 35 hmotn. s CaO MgO FCO/Fťzog s 40 hmotn. (V 1, a zvlášť výhodne 38 hmotn. s CaO MgO FeOlFezOg s 40 hmotn. .Minerálna kompozícia podľa tohto vynálezu je zvlášť vhodná na výrobu minerálnych vlákien metódou opísanou v dokumente W 0 92/06047.Na výrobu jemných vlákien napr. touto metódou je nutná kompozícia s viskozitou pri teplote spracovania rovnajúcou sa približne 1,5 Pa.s. Na druhej strane je však žiaduce, aby tavenina kompozícíe nemala pri teplote spracovania viskozitu nižšiu než 0,4 Pa.s. Zvyšovanie rýchlosti rozpúšťania kompozícíe pre minerálne vlákna pri súčasnom zachovaní ostatných nutných vlastností nie je samozrejme. Ako už bolo uvedené, musí byť viskozita taveniny udržo SK 280332 B 6vaná V úzkom rozmedzí, aby bolo možné zvlákňovaníe pomocou výrobných postupov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Výsledný minerál musí byť dostatočne odolný, aby sa zachovala jeho fyzikálna celistvosť počas celej doby životnosti budovy, lode alebo iného objektu, v ktorom je použitý. Získaná minerálna vata musí byť ďalej dostatočne tepelne stála, aby zaisťovala výbomú ohňovzdomosť konečného izolačnćho produktu.Viskozita taveniny minerálnej kompozície závisí od celkového obsahu siliky a oxidu hlinitého vysoký obsah siliky a oxidu hlinitého spôsobuje vysokú viskozitu a naopak. V dôsledku toho je Viskozita do istej miery obmedzujúcim faktorom pri obmeňovaní zloženia kompozície.Predpokladá sa, že množstvo magnézia a oxidov železa v minerálnej kompozícii má výrazný vplyv na tepelnú stálosť minerálnych vlákien. Oxid železnatý a železitý hrajú významnú rolu ako nukleačné centrá pri premene minerálneho vlákenného materiálu z amorfného stavu na kryštalický alebo semikryštalický stav vplyvom vonkajšieho pôsobenia tepla v prípade požiaru. To spôsobuje, že existuje istá medza minimálneho obsahu množstva oxidov železa prítomných v kompozícii. Je treba zdôrazniť, že materiál minerálnych vlákien, ktorý neobsahuje oxidy železa, môže byť schopný odolávať vysokým teplotám, ktoré sú dosiahnuté postupným vzostupom teploty, túto schopnosť však nemá, ak je vystavený náhlemu vzostupu teplôt, spôsobenému napríklad ohňom. Ako už bolo uvedené, ak je materiál minerálnych vlákien vystavený pôsobeniu ohňa (náhly alebo rýchly vzostup teplôt). štruktúra materiálu, t. j. minerálnej vaty, je premieňaná z amorfnćho stavu na kryštalický, a preto je na dosiahnutie tepelnej stálosti nutné, aby v minerálnom materiáli, z ktorého sú zhotovené vlákna, boli prítomné nukleačnć činidlá kryštalizácie. Na druhej strane je však napriklad možne usudzovať na základe informácií,obsiałuiutých v dokumente W 0 89/12032, že prítomnosť oxidu hlinitého a oxidov železa v minerálnej kompozícii má výrazne negatívny vplyv na rýchlosť rozpúšťania, ako vyplýva i z ďalšieho textu.Rýchlosť rozpúšťania je však najzložitejším obmedzujúcim faktorom. Minerálna vata musí byť relatívne inertná k pôsobeniu vlhkosti pri jej použití, musí sa však rýchlo rozpúšťať v pľúcach. Pretože v oboch týchto prípadoch dochádza k reakcii vody s vláknami za približne neutrálnych podmienok, je prekvapujúco, že tieto požiadavky môžu byť splnené na základe zmeny zloženia.V tomto opise i v nárokoch tohto patentu znamená slovné spojenie biologická kvapalina tyziologický roztok soli alebo chloridu sodného, ako i akúkoľvek inú kvapalinu obsiahnutú v tele živých savcov.Iná úspešná zvlákňovateľná minerálna kompozícia podľa tohto vynálezu má v podstate toto zloženieFeO 6,5 až 8 hmotn. , pričom celkový obsah FeO a P 6203 je udávaný ako FeO.Tento vynález sa tiež týka materiálu minerálnych vlákien, vyrábaného z minerálnej kompozície podľa tohto vynálezu.V preferovanom uskutočnení tohto vynálezu má minerálny materiál podľa tohto vynálezu výhodne teplotu spekania aspoň 900 °C, výhodnejšie aspoň 1000 °C, zvlášť výhodne 1100 °C.Tento vynález sa ďalej týka spôsobu zvyšovania rýchlosti rozpúšťania materiálu minerálnych vlákien v biologic kých kvapalinách, pričom tento materiál minerálnych vlákien je pripravovaný z kompozície podľa tohto vynálezu. Materiál minerálnych vlákien podľa tohto vynínezu,ktorý je tepelne stály a má vysokú rýchlosť rozpúšťania v biologických kvapalinách je použiteľný na tepelné a/alebo akustické izolácie alebo ako médium alebo subslrát na pestovanie rastlín. Ďalšia úspešná zvlákňovateľná minerálna kompozícia podľa tohto vynálezu má v podstate toto zloženie SiOZ 54,5 až 63 hmotn. A 120 l až 4 hmotn. CaO 15 až 20 hmotn. MgO ll až 16 hmotn. FeO 6,5 až 8 hmotn. ,pričom celkový obsah FeO a FČZO je udávaný ako FeO.Ďalej opísaným spôsobom bola stanovená rýchlosť rozpúšťania a tepelná stabilita minerálnych vlákien známeho zloženia alebo porovnateľného zloženia vlákien podľa tohto vynálezu. Vlákna boli zhotovované roztavením minerálnej kompozície, ktorá mala byť skúšaná v kuplovni a nasledujúcim spriadanim materiálu vlákien na minerálnu vatu. Neboli aplikované spojivá.Boli testované tieto kompozície na prípravu minerálnych vlákien Kompozícia A minerálne vlákna vyrábané firmou Rockwoll Lapinus B.V.,Roermond, Holandsko. Kompozícia B, C a D porovnávacie kompozície Kompozície E, F, G, I minerálne vlákna podľa tohto vynálezuZloženie týchto kompozícii je uvedené v tabuľke 1. Vedľa zložiek uvedených v tabuľke l, obsahovala každá zo skúšaných kompozícii až do 2 hmotn. iných zložiek(stopových zložiek), ktoré boli obsiahnuté v použitých surovinách. Týmito ďalšími zložkami môžu m.i. byť oxid manganičitý, oxid chrómový a rôzne zlúčeniny síry. Obsahy v percentách, uvedené v tabuľke 1, sú však vztiahnuté na celkové množstvo zložiek, ktoré sú uvedené v tejto tabuľke.Skúšobné metódy Veľkosť vzoriek vlákienVzorky boli sitované a na meranie bola použitá frakcia pod 63 m.V každej vzorke bola stanovená distribúcia veľkosti vlákien meraním priemeru a dĺžky 200 jednotlivých vlákien pomocou optického milcroskopu (zväčšenie 1000 x). Odčítané hodnoty boli na základe známej hustoty vlákien použité na výpočet špecifického povrchu vzoriek vlákien. Meranie rýchlosti rozpúšťania vlákien (Stacionárne usporiadanie)300 mg vlákien bolo umiestnených v polyetylénových nádobách obsahujúcich 500 ml modifikovaného Gamblovho roztoku (t. j. tohto roztoku, obsahujúceho komplexačné činidlá) pri pH 7,5. Raz za deň bolo pH roztoku kontrolované a v prípade potreby upravené pridaním HC 1.Skúšky boli vykonávané v týždenných intervaloch. Teplota fliaš bola udržovaná na 37 °C ich ponorením do vodného kúpeľa a obsah fliaš bol dvakrát denne intenzívne pretrepaný. Po jednom a štyroch dňoch boli odoberanć vzorky roztokov a pomocou spektrofotometra na atómovú absorpciu Perkin Elmer bol zisťovaný ich obsah Si.Modifikovaný Gamblov roztok s pH 7,5 i 0,2 mal toto zloženie(9/1) HQCIZJHZO 0.212 hcl 7,120 caciľzngo 11,1129 111250, 0,079 1121-1111, 11,111 sance 1,950 dihydrłt ňćavulanu sudnáhn 1.1110 dihydrtt cltrltu sodného 11,152 so | kysenna IlÍlČhl n.15 s glycín 0,111 pyxuvát sudný 0,172 192111111111 (vodný roztok íormnldehydu) 1 1111Tepelná stálosť vlákennej kompozície A-I, vyjadrená ako teplota spekania, bola stanovená touto metódouVzorka minerálnej vaty (5 x 5 x 7,5 cm), zhotovená z testovanej kompozície, bola vložená do pece, predhriatej na 700 °C. Po 0,5 hod. bolo hodnotené zmrštenie a spekanie vzorky. Tento postup bol opakovaný vždy s novou vzorkou a s teplotou pece, zvýšenou o 50 C oproti predchádzajúcej teplote pece, až bola zistenâ maximálna teplota, pri ktorej nedochádzalo k spekaniu alebo výraznému zmršťovaniu vzorky.Výsledky skúšky sú uvedené v ďalej uvedenej tabuľke 2.lclkn pnmvnavuxe kompozície pndĺa tohtorýchlosť rozpúšťania Si (nm/deň), l. až 4. deňVýsledky skúšok jasne ukazujú, že vlákna pripravené z kompozície podľa tohto vynálezu, majú relatívne k porovnávacim vzorkám veľmi dobre tepelné stálosti, vyjadrené ako teploty spekania, ktoré sú 900, 1050 a 1100 °C. Obchodný produkt (kompozicia A) má tiež vysokú termostabilítu, zatiaľ čo porovnávacie kompozície B, C a D sa vyznačujú pomeme zlou termostabilitou.Výsledky skúšok ďalej jasne ukazujú, že rýchlosť rozpúšťania kompozícii podľa tohto vynálezu je štvor- až osemnásobná v porovnaní s obchodným produktom (kompozicia A).Porovnávacie kompozície B a D majú podstatne vyššiu rýchlosť rozpúšťania než kompozície A a C. Tieto výsledky nie sú prekvapujúce, pretože celkový obsah oxidu hlinitého a oxidov železa v kompozíciách B a D je asi 1 hmotn. . Teplota spekaniaje však neprijateľne nizka.Kompozicie D a E sa líšia len v obsahu FeO a MgO. Kompozícia E podľa tohto vynálezu (obsah FeO 7,l ), má výrazne vyššiu tepelnú stálosť než porovnávacia kompozí cia D (obsah FeO 4,2 ), zatiaľ čo rýchlosti rozpúšťania kompozícii D a E sú rádovo rovnaké.Z porovnania porovnávacích kompozícii B, C a kompozície podľa tohto vynálezu E-I vyplýva, že znižovaním obsahu CaO je možné získať kompozície so vzrastajúcou teplotou spekania.Z výsledkov vyplýva, že minerálne vlákna vyrobené z kompozícii podľa tohto vynálezu, majú výborné tepelné stálosti, ako i vysoké rýchlosti rozpúšťania v biologických kvapalinach.Bola vyhotovená štúdia biologickej odolnosti, t. j. in vivo sledovanie fyziologickej kompatibility pri komerčne dostupných minerálnych vláknach s rovnakým chemickým zložením, ako je zloženie uvedenej kompozície A minerál nych vlákien podľa tohto vynálezu s uvedeným zložením G.Malé množstvo každého zo skúmaných materiálov bolo suspendovaná v redestilovanej vode, takto vmiknutá suspenzia bola podrobená pôsobeniu ultrazvuku a sñltrovaná pomocou filtra Nuclepore (veľkosť pórov 0,2 alebo 0,4 m). Časť filtra bola pripevnená na hliníkové telíesko a pomocou pokovovania rozprašovaním potiahnuté 30 nm vrstvičkou zlata. Pomocou rastrovacieho elektrónovćho mikroskopu (scanning electron microscope SEM) Cambridge Stereoscan 360 bolí získané míkrosnimky týchto vzoriek, Zväčšenie bolo zvolené tak, aby umožňovalo meranie tak najdlhšich, ako i najtenšich vlákien s dostatočnou presnosťou. Na každej zo vzoriek boli merané dĺžky a priemery asi 400 vlákien, pozri tabuľka 3.2 mg dávky vlákien boli suspendovaná V 0,9 roztoku NaCl a aplikované intratracheálne v jednej dávke do pľúc krysích samíc Wistar s telesnou hmotnosťou asi 200 g. Z každej skupiny pokusných zvierat bolo 5 zvierat usmrtených po 2 dňoch, po 2 týždňoch a po l, 3, 6 a 12 mesiacoch.Po usmrtení zvierat boli ich pľúca vypreparovanć, vysušené v sušíami pri 105 °C a podrobene nizkoteplotnému spopolneniu. Tento postup neovplyvnil distribúciu veľkostí skúšanćho materiálu, čo vyplynulo z porovnania vzoriek,získaných zo spopolnených pľúc zvierat usmrtených dva dni po intratracheálnej aplikácii s príslušným východiskovým materiálom (pozri tabuľka 3). Casť spopolnených pľúc bola suspendovaná vo ñltrovanej vode a suspenzia bola sfiltrovaná behom l 5 minút na filtri Nuclepore (veľkosť pórov 0,2 alebo 0,4 um). Takto získaná vzorka bola upravená a analyzovaná pomocou SEM opisaným spôsobom,ktorý bol použitý pri charakterizácii skúšaného materiálu. Na každej vzorky bolo merane 200 vlákien zobrazených na videozáznamoch alebo mikrosnímkoch a pre každé zviera bol vypočítaný celkový počet vlákien v pľúcach. Ďalej bola analyzovaná distribúcia veľkostí vlákien. Z tvaru vlákien bol odhadnutý objem čiastočiek za predpokladu valcovitěho tvaru. Výpočet závislosti stupňa odstránenia vlákien z pľúc od času bol prevádzaný na základe logaritmickej regresnej analýzy počtu alebo hmotnosti vlákien ako funkcie času, ktorý u jednotlivých zvierat uplynul od aplikácie vlákien. Z rýchlostných konštánt k, platných pre vypočítaná závislosti odstraňovania vlákien z pľúc na čase a stanovených V intervale 95 spoľahlivosti, boli na základe vzťahu Tm ln 2/k určené zodpovedajúce polčasy TM.Analýzy vlákien zo spopolnených pľúc sú uvedené v tabuľke 4 a V tabuľke 5. Závislosť rýchlosti odstraňovania vlákien z pľúc zodpovedá kinetickej rovnici prvého rádu, t. j. možno ju charakterizovať pomocou polčasov uvedených v tabuľkách 6 a 7.Z tabuľky 7 je zrejmé, že kompozícia G má výrazne nižší polčas, než kompozícia A i pri jasne vyššom počiatočnom priemere vlákien (pozri tabuľka 3).Na základe výskumov s azbcstovými vláknami rôznej dĺžky (John Davis The pathogenicity of long versus short fibre sample of amosite asbestos, Brit. 7. Exp. Pathology 67, str. 415 - 430 (1986, vyplynulo, že dlhé vlákna sú biologicky najaktívnejšíe.Z tabuľky 8 je zrejmé, že pri dlhých vláknach sa prejavuje štatisticky významný rozdiel medzi doteraz známou obchodne dostupnou minerálnou vlnou (kompozícia A) a vláknami podľa tohto vynálezu (kompozicia G).Interpretácia hodnôt polčasov platných len pre vlákna dlhšie než 5 m je zaťažená chybou, pretože tieto vlákna sa lámu za vzniku kratších vlákien a vplyvom týchto kratších vlákien sa Tm skracuje.Tabuľka 3 Distribúcia veľkostí vlákien skúšaných materiálov (na základe počtu vlákien)KompoziciaA t počet dĺlka vlákien priame vllklnn hDdnDt. vuuan 10( 50 t 9 o 2 q 1 o 1 Suk 90 t učas od aplikácie vzorky vlákien do pľúc pokusného zvieraťaKompozlcia G r. pocet dĺlku vnkien pneu v 15 k 1 en hodi-im. ĺ-ĺ-ĺ -ĺ~ vlákien Int( soa 90 59 mi( 50 t 90 | a rum) 9 o 17 4,0 9, 21,1 1,7 0,57 1,02 1,59 1,57 z dni 511 4,1 9, 24,0 1,9 0,15 0,07 1,55 2.05 1 nes. 522 4, 10.2 24,1 1,9 0,15 0,01 1,55 2,0 3 nu. 75 s 4,0 9. 22,5 1,9 0,17 0,54 1,54 1,91 5 mas. 51 s 4,1 5,5 119,2 1,0 0,12 0,77 1,41 2,01 12 na. 74 a 1,3 7,5 15,7 1,9 0,25 0,59 1,10 2,17čas od aplikácie vzorky vlákien do pľúc pokusného zvieraťa pôvodná vzorka vlákienTabuľka 4 Hodnotenie vlákien v popole pľúc pokusných zvierat pomocou rastrovacej elektrónovej mikroskopiee počet vy- celk. po- pneee v 15- vy-pneíenna hodnotených čet vlákien kien dlhších hmotnost vlákien v pĺúguch než 5 um v vukienčas od aplikácie vzorky vlákien do pľúc pokusného zvieraťa s.o. smerodajná odchýlkaKompozicia G t počet vy- calk. pe- poen. vu- vypoexcena hodnotených ćet vukien klan dlhších hmotnost vlákien v p 1024421. nsł s um v vlákien x 10 pĺňcžgh (mg) x 10 priemer/s.o. priemer/s.o. priemer/s.o. pxianIr/s.0. 2 dni 222/0 51,0/9,0 39,3/6,J 1,95/01 s 1 nes. 220/5 47,9/4,2 1,9/2,5 1,52/0.41 3 nes. 215/2 411/3,4 25,s/1,5 1,19/u.15 5 nes. 217/4 24,0/5,n 14,5/4,n 0,52/ago 12 nes. 199/1 17,1/5,7 1 n,z/,1 0,25/0,0 ačas od aplikácie vzorky vlákien do pľúc pokusného zvieraťa s.o. smerodajná odchýlkaAritmetický priemer priemerov vlákien (d, m) a jeho smerodajná odchýlka (s.o.), stanovené pre rôzne dĺžkové frakcie vlákien zo skúšaných materiálov, ktoré boli izolovanć z popola pľúc pokusných zvieratdĺžkuvê rnkcxe vukran (un) všetky vlikna 2,5 2,5-5 5-0 10-20 20-30 l 02 dnl. d 0,53 0,75 0,04 0,05 1.07 1,27 0,91 s.o. 0,04 0,04 0,02 0,09 0.22 0,2 0,25 1 nes. d 0,51 0,75 0,05 0,05 0,94 1,35 0,59 s.o. 0,05 0,03 0,00 0,1 0,12 0,31 0,27 3 nes. d 0,50 0,74 0,04 0,09 0,95 1, 0,09 s.o. 0,05 0,0 0,05 0,11 0,21 0,14 0,27 sme. 0 0,51 0,74 0,01 0,92 0,97 1,24 0,90 s.o. 0,09 0,05 0,05 0,10 0,10 0,20 0,2 12 mes. d 0,52 0,55 0,75 0,75 1,10 1,51 0.89 s.o. 0,0 0,05 0,05 0,10 0,39 0,2 0, Kalpozícia G dĺžková frakcie vlákxan (um) všetky vltknaPolčas (Tm, dni) odstraňovania rôznych dĺžkových frakcií vlákien z pľúc, stanovený na základe analýzy vlákien zo skúšaných materiálov, izolovaných z popola pľúc pokusných zvieratuízknvé frakcie vukien (m) všetky vliknndĺžkovà trakciu vlákien (un) všetky vukne