Zariadenie na spracovanie jatočných odpadov

V (51) Int. C 15 Císlo prioritnej prihlášky A 23 K 1/00 Dátum priority Krajina priority ÚRAD Dátum zverejnenia 16.12.92 PRIEMYSELNÉHOVLASTNÍCTVA Dátum oznámenia o udelení vo Vestníku 08.01.97 SLOVENSKEJ REPUBLIKY(76) Majitel a pôvodca patentu Hain Vojtech, MVDr., Bratislava, SK(54) Názov vynálezu Zariadenie na spracovanie jatočných odpadovPodstatou riešenia sú dve nezávisle alebo súčasne pracujúce vetvy na spracovanie odpadovej krvi a na spracovanie keratínov. Vetva na spracovanie krvi pozostáva z kompenzačnćho krvného zásobníka (S) a tanierovej sušičky (1) s pripojeným dávkovačom (2) rozdrvenćho rastlinného nosiča. Vetva na spracovanie keratínov pozostáva z deštrukčného homogenizátora (6), hydrolyzéraVynález sa týka zariadenia na spracovanie jatočných odpadov, ktorá rieši zhodnotenie nutričných a bielkovinových odpadov. 5Krv, ktorá sa získava pri porážkach zvierat predstavuje neobyčajne významný zdroj amínokyselín a iných látok na nutričnć použitie. Malá časť čerstvej živočíšnej krvi, ktorá sa používa ako potrava, sa obyčajne krátkodobo uchováva v zrnrazenom stave. Pre dlhodobé skladovanie krvi na humánne i nutričné použitie sa vykonáva dehydratácia na vlhkosť 6 až 12 , pričom pred skladovaním sa môže chemicky konzervovať alebo sterilizovať. K najrozšírenejšim spôsobom dehydratácie krvi patrí sušenie na rozprašovacich, bubnových sušiarňach, na sušiarňaeh s rozvinutým povrchom a kontaktných sušiarňach.Na rozprašovacích sušiarňach sa krv suší bez frakcionalizácie, alebo po rozdelení na krvnć častice a krvnú plazmu, obyčajne zahriatim vzduchu s teplotou 300 °C,na nutričné použitie / Masters K. Spray Dryng An Instroductic to Principles operational Practice and Aplications, Leonard Hill Bokk, London an Intertex Publishers,1972 /. Nevýhodou rozprašovacích sušiarni sú vysoke technologické náklady a veľká náročnosť na čistotu krvi pri vlastnom sušení. Určitou nevýhodou je tiež vysoká prašnosť produktu.Veľkú skupinu tvoria valcové sušiame, ktoré poskytujú šupinkový produkt, nazývaný tiež krvná múčka. Jej nevýhodou je, že výsledný produkt je potrebné upravovať na štruktúru, ktorá dovoľuje jej nanášanie na krmivový substrát.Sušenie krvi sa tiež vykonáva na sušiarňach s rozvinutým povrchom l Combal Trockner l, v ktorých sa sušenie vykonáva protiprúdovo zahriatym vzduchom na guľôčkach z polymćmych materiálov s priemerom 18 mm, napríklad z polykarbonátu pre množstvo odparenej vody do 2000 kg/h.Pre koagulovanú krv je odporúčaná kontinuálna kontaktná sušiareň, nazývaná SOLIDAIR / Büttner-Shílde-Hass AG./Tieto zariadenia sú zložité a nemožno ich používať pre sušenie krvi s obsahom tuhých látok, ktoré jatočná krv obsahuje.Pri sušení krvi na bubnových a prstencových sušiarňach musí byť krv na vstupe do sušiame s tuhou látkou,aby sa ziskal agregátny stav, ktorý zabezpečuje veľký rozvinutý povrch pre kontakt sušeného materiálu so sušíacim plynom. Tuhou látkou môže byť materiál s nutričnou hodnotou, ktorý nasáva krv. V mnohých prípadoch nie je tento spôsob vhodný na prípravu kŕmnych zmesi z dôvodu znehodnotenia tuhej látky ako nutričného nosiča.Zhodnotenie keratinových jatočných odpadov je celosvetový problém vzhľadom na to, že na jednej strane sú tieto odpady vysoko hodnotným nutričným a bielkovinovým produktom, a na dmhej strane ich likvidácia zaťažuje vo veľkej miere životné prostredie. Len malá časť z keratínových odpadov sa znehodnocuje kafiláciou.Je známe zariadenie na spracovanie časti keratínov,najmä strojovej glejovky, pozostávajúcej z dezintegráto 10ra, dezodorizátora a prúdovej sušiame, ktoré však nevykazuje uspokojivć výsledky. Nehovoriac o tom, že nedokáže spracovať tvrdé keratíny ako rohy, kosti a paznechty. Známe sú len jednotlivé zariadenia, ktore tieto jatočné produkty len rozdružujú, napr. dezintegrátor, hydrolyzćr a tiež vákuové sušiarne, v ktorých sa mechanicky rozdružené keratíny dosúšajú na potrebnú vlhkosť a obohacujú o ďalšie nutričné a vitaminózne látky.Nevýhodou týchto zariadení je, že spracovávajú keratíny nekompletne a diskontinuálne, čím dochádza k značným energetickým stratám a k nedokonalému spracovaniu vstupnej suroviny, pretože nekontinuálnym spracovávaním výsledný produkt stráca nutričnú hodnotu. Nevýhodou je tiež nízka účinnosť a vysoká prácnosť a časová náročnosť spracovania.Podľa MORANA / 1972/ je keratíny možné Spracovávať dvoma spôsobmi s použitím horúcej pary. Prvá metóda je ručne riadená vo valcovitej vamej jednotke šaržovitým spôsobom 45 min. a tlaku 45 p.s.i. Druhá metóda je nákladnejšia. Kontinuálnym spôsobom sa keratíny perú, hydrolyzujú počas troch minút pri tlaku 100 p. s. i.Uvedene nedostatky odstraňuje zariadenie na spracovanie jatočněho odpadu podľa vynálezu, pozostávajúceho z dvoch vetiev a je podstatou je, že vetva na spracovanie krvného odpadu pozostáva z aspoň jednej tanierovej sušičky vybavenej dávkovačom rozdrveného rastlinného nosiča, na vstupe pripojenej ku krvnému prívodu prostrednictvom gravitačného alebo výtlačného potrubia s vloženým kompenzačným krvným zásobníkom. Vetva na spracovaniekeratínov pozostáva z deštrukčnćho homogenizátoru násypnikom spojeného dopravníkom keratínov a výstupom, cez výtlačné potrubie homogenizátora s hydrolyzćrom, ktorý je potrubím napojený na hydrolyzátový zásobník, pričom hydrolyzátový zásobník vyúsťuje do odoberacieho potrubia hydrolyzátu a/alebo je napojený na tanierovú sušičku. Na hydrolyzátový zásobníkje altematívane pripojený separátor tukov.Výhody zariadenia na spracovanie jatočných odpadov podľa vynálezu sa prejavujú zvlášť v zamedzeni vzniku zapáchajúcich skládok a ich rozkladu,čo má priamy vplyv na životne prostredie, najmä na kontamináciu spodných vôd. Vysoká technologické kontinuálnosť oproti doterajším zariadeniam vylučuje teplotný rozklad odpadov a tým znehodnocovanie esenciálnych aminokyselín. Variabilnosť zariadenia umožňuje získať niekoľko tinálnych produktov jednotlivo alebo naraz, ako čistú sušenú kw, krmivo na báze sušenej krvi a rastlinného nosiča, hydrolyzát na priameme skrmovanie, premix, čisté žívošíšne tuky,všetko s vysokou nutričnou hodnotou. Tanierová sušiareň umožňuje priame sušenie tekutej krvi s rôznymi rastlinnými nosičmi V požadovanej sypkej alebo granulátovej forme.Kľúčové prvky zariadenia, ktorými sú deštrukčný homogenizátor a hydrolyzér, umožňujú spracovať na finálne produkty mäkké aj tvrdé jatočnć odpady, čo predurčuje zariadenie ako univerzálnu technológiu pre všetky mäsospracujúce, hydinárske závody a kafilérie.Prehľad obrázkov na výkreseNa priloženom výkrese je príkladně zostavenie zariadenia na spracovanie jatočnćho odpadu, kde na obrázku je základne usporiadanie zariadenia v schematickom znázomení.Zariadenie na spracovaniejatočných odpadov pozostáva z dvoch vetiev. Vetva na spracovanie odpadovej krvi pozostáva z tanierovej sušičky 1 s pripojeným dávkovačom 2 jačmenného šrotu ako nosiča, ktorá je prostredníctvom výtlačnćho potrubia 4, s vloženým kompenzačným krvným zásobníkom 5 pripojená ku krvněmu prívodu 3. Vo výtlačnom potrubí 4, medzi kompenzačným krvným zásobníkom 5 a tanierovou sušičkou l, je zaradené čerpadlo 15.Vetva na spracovanie keratínov pozostáva z deštrukčnćho homogenizátora 6, nad ktorého násypnikom 7, je usporiadaný dopravnik 8 keratínov a prívodom 20 keratínov vo forme sklzu. Výstup deštrukčného homogenizátora 6 je dopravným potrubím 9, so zaradeným kalovým čerpadlorn 16, spojený so vstupom do hydrolyzéra 10. Hydrolyzér 10 je potrubím 11 napojený na hydrolyzačný zásobník 12, z ktorého vyúsťuje odoberacíe potrubie 13 a dopravná prípojka 17 pre vstup hydrolyzátu do tanierovej sušičky 1.Zostava zariadenia umožňuje prácu každej vetvy samostatne, alebo po zaradení druhej tanierovej sušičky 1 môžu pracovať obe vetvy súčasne, pričom kompenzačný krvný zásobník 5 vo vetve na spracovanie krvi a hydrolyzátový zásobník 12 vo vetve na spracovanie keratínov umožňujú zariadeniu pracovať v zásobnom režime,t. j. aj v prípade, keď nie je zabezpečený kontinuálny prísun jatočného odpadu.Pri spracovávaní krvného odpadu je krv dávkovaná priamo do zmiešavača 18 a dávkovača 2 rozdrvenćho rastlinného nosiča, odkial sa zmes oboch komponentov dávkuje do tanierovej sušičky l. Usušený koncentrát je priamo na výstupe tanierovej sušičky 1 balený do spotrebiteľských obalov.Vstupným prvkom vetvy na spracovanie keratínov je deštrukčný homogenizátor 6, kde nožove segmenty 19,rotujúce vo vysokých otáčkach, rozdrvia a zhomogenizujú dávkované keratiny na kašovitú alebo pastovitú hmotu. Tieto sú kalovým čerpadlom 16 cez dopravné potrubie 9 dopravovanć do hydrolyzćra 10, kde pôsobením vysokotlakovej pary dochádm k biologickej deštrukcii a sterilizácii hmoty a uvoľneniu Viazaných bielkovín. Výsledný hydrolyzát je skladovaný v hydrolyzátovom zásobníku 12, odkiaľ je podľa potreby spotrebiteľa odoberaný odoberacím potrubím 13 na priame skrmovanie alebo je sušený na tanierovej sušičke l a distribuovaný vo forme premixov.Altematívou zariadenia je separátor tukov 14, ktorým sa z hydrolyzátu získavajú živočíšne tuky bud ako kŕmny komponent, alebo ako priemyselný polotovar.Zariadenie na spracovanie jatočných odpadov je výhodne využiteľné v mäsospracujúcich, hydinárskych,garbiarskych závodoch a kafilériách.l. Zariadenie na spracovanie jatočných odpadov,zložené z vetvy na spracovanie kŕmneho odpadu a vetvy na spracovanie keratínov všetkých druhov,vyznačujúce sa tým, že vetva na spracovanie krvného odpadu pozostáva aspoň z jednej tanierovej sušičky (1) vybavenej dávkovačom (2) rozdrvenćho rastlinného nosiča, na vstupe pripojenej ku krvnćmu prívodu (3) prostredníctvom gravitačnćho alebo výtlačného potrubia (4) s vloženým kompenzačným krvným zásobníkom (5) a vetva na spracovanie keratínov pozostáva z deštrukčného homogenizátoru (6), násypníkom (7) spojeného cez dopravnik (8) s prívodom (20) keratínov a s výstupom cez dopravné potrubie (9) homogenizátu s hydrolyzćrom (10), ktorý je potrubím (ll) napojený na hydrolyzátový zásobník (12), pričom hydrolyzátový zásobník (l 2) vyúsťuje do odoberacieho potrubia (13) hydrolyzátu a/alebo je napojený na tanierovú sušičku2. Zariadenie na spracovanie jatočných odpadov podľaboduLvyznačujúce sa tým,že na hydrolyzátový zásobník (12) je pripojený separátor tukov (14).