Premietacia plocha

Vynález sa týka premietacej plochy pre premietacie sústavy, najmä, nie však výlučne, premietacej plochy pre televíziu.Premietacie plocha pre televíziu, ktorá má pomeme vysokú rozlišovacia schopnost a dobrú mechanickú stabilitu, je popísaná v článku Ultra-wide Viewing Angle Rear Projection TV Screen, R. Bradley, J. Goldenberg a T.S. McKechnie, Proceedings IEEE Transactions on Consumer Electronics, zv. 31, str. 185-193, august 1985. Predný prvok premietacej plochy má značnú hrúbku, ktorá bola zvolená z dôvodov odolnosti proti zničenia vplyvom zmien teploty alalebo vlhkosti. Do predného prvku sú vložené gnľôčky pre rozptýl svetla. Pomeme lenka Fresnelova šošovka má aktívny povrch,ktorý leží čo najbližšie k divákom. Predná šošovkovítá čast premietacej plochy je prilaminovana k častiam objemového rozptyľovača na vytvorenie optického dotyku medzi obidvoma časťami, a teda na minimalizáciu odrazov z rozhrania.V článku Difľraction Analysis of Bulk Difľusers for Projection Screen Applications Journal of the Optical Society of America zv. l, č. 12, december 1985, analyzujú autori vynálezu objemové rozptyľovače ich skalarnou difrakciou. Na toto sa tu odvolávame ako na súčasť opisu.Patentový spis EPD 167 039 opisuje dvojprvkovú premietacitr glochu s rozptyľovaclmi časticami v prednom prvku. astice sú rozdelené v celej hrúbke predného prvku. O probléme zhoršovania rozlišovacej schopnosti v dôsledku hrúbky objemového rozptyľovača sa tu nehovorí. Ak je predný prvok mechanicky stabilný, spôsobí hrúbka objemového rozptyľovača značne zhoršenie rozlišovacej schopností. Pokiaľ objemový rozptyľovač uespôsobí zhoršenie rozlišovacej schnopnosti, bude predný prvok mechanicky nestabilný, čo bude mat za následok, že sa budú šošovky pohybovať z roviny obrazu a výsledkom bude rozmazairý obraz. Premietacie plocha podľa EP 0 167 039 preto nemôže mat súčasne vysokú rozlišovaciu schopnost a mechanickú stabilitu.Vynález si kladie za úlohu zlepšit máme riešenia premietacicli plôch na zvýšenie ich rozlišovacej schopnosti pri zachovaní ich mechanickej stability.Pod pojmom premietacia plocha sa tu roztunejú premíetacie plochy rômych ronnerov na použitie v premietacích systémoch, zahrúujúce tak tienidla projekčnej televízie, ako aj veľké premietanie plochy a steny.Uvedený cieľ je dosialuiutý vynalezom premietacej plochy na zobrazovanie obrazu v priestore pre divákov,obsahujúcej predný prvok majúci prednú stranu orientovanú smerom do priestoru pre divákov, vybavení šošovkovitou štruktúrou a opačnú zadnú stranu, rozptyľovaciu vrstvu a mechanicky stabilný substrát, ktoreho predná strana je umiestnená oproti zadnej strane predného prvku, ktorého podstatou je, že rozptyľovacia vrstva je umiestnená v prednej polovici hrúbky premietacej plochy obrátenej do priestoru pre divákov.Rozptyľovacia vrstva môže byt podľa jedného usku 10točnenia vynàlezu uložená vo vnútri predného prvku. Výhodne je rozptyľovacia plocha tvorená množstvom rozptyľovacích častíc rozptýlených v objemovej rozptyľovacej časti pri uvedenej šošovkovitej štruktúre, pričom hrúbka objemovej rozptyľovacej časti je menšia,ako vzdialenosť medú objernovou rozptyľovacou časťou a prednou stranou predného prvku. Podľa iného riešenia je rozptyľovacia vrstva tvorená množstvom rozptyľovacich častíc rozptýlených v šošovkovítej štruktúre. Podľa ďalšieho variantu riešenia môh byt rozptyľovacia vrstva tvorená tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na zadnej strane predného prvku.Pokiaľ je rozptyľovacia vrstva tvorená tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na zadnej strane predného prvku, je účelne rozptyľovacia vrstva tvorená rrmožstvom rozptyľovacích častíc, rozptýlených v plošnom diele, upevnenoin k prednej strane substrátu.Podľa ďalšieho uskutočnenia vynálezu je rozptyľovacia vrstva zahrnutá v mechanicky stabilnom substráte. Rozptyľovacia plocha je v tomto prípade podľa jedného výhodného ďalšieho znaku vynálezu tvorená množstvom rozptyľovacíeh častíc, rozptýlených v objeme substráttr v jeho úseku priliehajúcom k jeho prednej strane. Podľa iného znaku je rozptyľovacia vrstva tvorená tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na prednej strane substratu. Rozptyľovacie častice rozptyľovacej vrstvy môžu byt koloidné častice.Podľa iného uskutočnenia sú predný prvok a substrát mechanicky spojené. Sírčasne môžu byť predný prvok a substrat opticky spojené. Pri zadnej strane substrátu je výhodne umiestnený prídavný prvok, vybavený štruktúrou Fresnelovej šošovky, orientovanou k zadnej strane substrálu. Pritom je účelne jedna strana substrátu vybavená štruktúrou Fresnelovej šošovky.Podľa ďalšieho znaku vynálezu sú prvky tvoriace premietaciu plochu v poslednom riešení v mechanickom dotyku. Predný prvok je účelne konkávne zakrivený smerom k priestoru pre divákov a je pritláčaný jeho napinanlm oproti substrátu. Štruktúra Fresnelovej šošovky je výhodne vytvorená na prednej strane substrátu a predný prvok a substrat sú vzájorrme spojené v optickom strede Fresnelovej šošovky.Toto riešenie umožňuje üepšit máme riešenia premietacích plôch na zvýšenie ich rozlišovacej schopnosti pri zachovaní ich mechanickej stability. Súčasne sa uvedeným cieľom dosahuje zníženie nákladov na výrobu premietacích plôch.Premietacie plocha podľa vynálezu je predovšetkým vhodná pre zadnú projekciu, bez toho, aby sa však obmedzovala na toto uskutočnenie a použitie.Prehľad obrázkov na výkresochVynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch uskutočnenia s odvolaním na pripojené výkresy, na ktorých znázorňuje obr. l schému rezu preinietacej plochy majúcej predný prvok z troch častí s rozptylovačom umiestneným tesne pri ploche šošovkovitou štruktúrou. Obr. 2 znázoniuje schému rezu premietacej plochy uiajúcej predný prvok z dvoch častí a rozptyľovými prvkami tuniestnenými tesne pri ploche so šošovkovítou štruktúrou. Obr. 3 znázoniuje schému rezu premietacej plochy majúcej predný prvok z dvoch častí s rozptyľovačom vo vnútri šošoviek. Obr. 4 znázoniuje schému rezu premietacej plochy majúcej predný prvok z dvoch častí a s povrchovým rozptylom.Obr. 5 znázorňuje schému rezu premietacej plochy majúcej predný prvok z jednej časti s rozptyľovačom na ploche so šošovkovitou štmktúrou a s hrubým zadným prvkom. Obr. 6 mazoníuje schému rezu premietacej plochy majúcej predný prvok z jednej časti s povrchovým mzptylom a hrubý zadný prvok s Fresnelovou šošovkou. Obr. 7 znázorňuje schému rezu premietacbj plochy majíicej hrubý mdný prvok so štruktúrou Fresnelovej šošovky a predný prvok z dvoch častí so zadným povrchom v dotyku s povrchom so štruktúrou Fresnelovej šošovky. Obr. 8 znázorňuje schému rezu premietacej plochy majúcej predný šošovkovitý prvok v dotyku so zadným prvkom so štruktúrou Fresnelovej šošovky majúcim povrchový rozptyl. Obr. 9 màzorňuje schému rezu premietaoej plochy, pri ktorej je rozptyľovacia vrstva vytvorená s rozptyľovacími časticami rozptýlenými v plošnom dieli upevnenom k prednej strane substràtu.Podľa obr. l sú rozptyľovacie čiastočlty umiestnenétesnejšie k prednému povrchu v porovnaní so známym stavom techniky, pri zachovaní mechanickej stability premietacej plochy, čo je dosiahnuté predným prvkom,ktorý obsahuje priehľadný substrát 20 na zaistenie mechanickej stability. Tento substrát má v riešení podľa obr. l hrúbku 2 mm. K prednej strane 23 priehľadného substrátu 20 má svoj zadný povrch 22 mechanicky pripojená objemová rozptyľovacia čast 24, majúca hrúbku iba l mm. Tieto dve plochy môžu byť itajmà spolu zlepené alebo zlaminované. Objemová rozptyľovacia čast 24 tvorí rozptyľovaciu vrstvu 100 v zmysle definície predmetu vynálezu. Podobne je predný povrch 26 objemovej rozptyľovacej časti 24 prilarninovaný k šošovkovitej štruktúre 28 predného prvku 200. Začiemenie premietacej plochy je vynechané, lebo nie je podstatné na pochopenie vyuálezu. Priestory alebo drážky medu priľahlýini šošovkami pritom môžu byt čiastočne vyplnené čemiacim materiálom. Hrúbka šošovkovitej časti je tiež. l mm. Rozmery na obr. l sú iba ilustratívne a nie sú obmedzujucc. Ako je ďalej vyznačenie na obr. l, je hrúbka D objemovej rozptyľovacej časti 24 menšia ako vzdialenosť D 1 medzi objemovou rozptyľovacou časťou a prednou stranou A predného prvku.Je potrebné uviest, že prídavný prvok 29 so štniktúrou Fresnelovej šošovky (ďalej v opise iba prvok vybavený štmktúrou Fresnelovej šošovky), vlastne zadný prvok je pomeme tenký, a nie je teda mechanicky stabilný. Keďže stabilita tohoto prvku nie je rozhodujúca pre premietacu plochu, stačí zovriet ho po okraji s druhým prvkom, ako je zvyčajne vo výrobe preinietacích plôch. Prípadne môže byt prvok so štruktúrou Fresnelovej šošovky prilepený k stabilnému prednému prvku malým množstvom lepidla v optickom strede Fresnelovej šošovky. Na vyrovnanie jasu v optickom strede s jasom vo zvyšku rozhrania môže byt potom pouätý absorbčný kotúč 27. Tento jas je znížený vplyvom odrazu asi o 8 .Celková hrúbka predného prvku 200 a blízkosť rozptylovej oblasti k prednej šošovkovitej štruktúre vytvára premietaciu plochu, ktorá má vysokú rozlišovacia schopnost a dobrú mechanickú stabilitu.V riešení podľa obr. 2 je rozptyľovač prítomný vo forme guľôčok, rozptýlených v prednej časti priehľadného substrátu 30, ktorý môže byt rovnako ako v riešení zobr. l vytvorený z hnibého plošného útvaru z priehľadnej akrylickej lunoty. Tieto rozptyľovacie guľôčky potom v prednej časti substrátu 30 vymedzujú rozptyľovaciu vrstvu 100 v zmysle definície predmetu vynálezu. Plošný útvar substrútu môže byt napr. vyrobený tlakovým liatím tak, že rozptyľovacie guľôčky, ktoré boli zavedené spôsobom opísaným v článku UltraWide Viewing Angle Rear Projection Screen, IEEE Transactions on Consumer Electronics, zv. 3 l (3), august 1985, ktorého autori sú Ralph Bradley a autori vynálezu, sa usádzajú pôsobením gravitácie pri jednom povrchu plošného útvaru. Šošovkovitá štruktúra 32 sa potom prílaminuje k tej strane substrátu, kde leží rozptyľovacia vrstva 100.V príklade znàzomenom na obr. 2 má substràt hrúbku 3 mm. l( nemu je prilaminovaná šošovkovitá štniktúra, ktorý má na obr. 2 hrúbku 1 mm. Predný povrch 31 substrátu 30 môže byt opät prilepený k zadnému povrchu šošovkovitej štruktúry 32. Hrúbka prvku 34 vybaveného štruktúrou Fresnelovej šošovky, ktorá môže byt zbodná s obdobným prvkom z obr. l, je l mm. Celková hrúbka predného prvku 200 s umiestnením rozptyľovacej vrstvy 100 v blízkosti prednej šošovkovitej štruktúry povrchu opäť vytvára premietaciu plochu majíicu vysoku rozlišovaciu schopnosť a dobrú mechanickú stabilitu.Na obr. 3 je rozptyľovacia vrstva 100 tvorená množstvom rozptyľovacích častíc rozptýlených v šošovkovitej štmktúre. Predná šošovkovita štruktúra 40 je potom prilaminovaná k hrubćmu plošnému útvaru z akrylickej hmoty alebo iného vhodného materiálu. Opat je tu hrúbka šošovkovitej štruktúry l mm, zatiaľ čo hrúbka priehľadného substrátu 42 je 3 mm. Prvok 44 vybavený štruktúrou Fresnelovej šošovky, zhodný so skôr uvedenými prvkami so štruktúrou Fresnelovej šošovky doplňa na zadnej strane premíetaciu plochu.Na obr. 4 je predná šošovkovita štmktúra 50 prilepená k hmbemu priehľadnému substrátu 52. Drsnost jedného z obidvoch dotýkajúcich sa povrchov medzi priehľadnýin substrátom 52 a šošovkovitou štruktúrou 50 je využitá na vytvorenie rozptylu svetla. Rozptyľovacia vrstva 100 je tak tvorená tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na zadnej strane predného prvku 200. Drsnost povrchu a indexy lomu materiálov sú Volené tak, aby wnikol požadovaný uhol rozptylu. Typicky je index lomu priehľadného substrátu 1,5, zatial čo index lomu šošovkovitej štruktúry je 1,6. Priehľadný substrát je výhodne polymér ako polymetylmetakrylát alebo sklo. Drsnost sa môže vytvoriť bnísením povrchu hrubým karborundovým práškom, napr. stupňa 100. Šošovkovitá štruktúra je výhodne z polyméru spracovaného ultrañalovým žiarením. Čím väčší je rozdiel medzi indexmi lomu obidvoch časti, tým je požadovaná menšia drsnosť.Všetky vyššie uvedené príklady majú spoločné to,že rozptylové prvky sú tak blízko k prednej strane premietacej plochy, ako je len možné, a že predný prvok je dostatočne hrubý na zaistenie mechanickej stability.Ďalšie možnosti vytvorenia mechanicky stabilnej premietacej plochy sú riešenia ďalej opísané a mázornenć na obr. 5 až 7, pri ktorých tenký predný prvok vytvára rozptyl, zatial čo mechanická stabilita je zaistená hmbým zadným prvkom so štruldúrou Fresnelovej šošovky.Podľa obr. 5 predný prvok 200 obsahuje šošovkovitú štniktúru 60, v ktorej sú rozptýlené rozptylovéčastice a tvoria tak rozptyľovaciu vrstvu 100. Tento prvok mà hrúbku l mm môže však mať hrúbku od 0,5 do 1,5 mm. Naproti tomu zadný prvok je hmbý, mechanicky stabilný prvok obsahujúci substrát 62. Prikladnà hrúbka znázomeného prvku je 3 mm, môže však byt od 2 mm do 5 mm. Maximálna hrúbka je obmedzená len cenou materiálu.Treba uviesť, že pre toto usporiadanie je predný prvok vyrobený tak, že má vnútomé mkriveníe. To môže byt vytvorené prehnutím predného prvku za tepla cez formu, ktorá má žiadame zakrivenie. Alternatívne, ked nemázomene začierňovacie prvky v drážkach medzi priľahlými šošovkami sú čierne struny, vytvorí vhodná veľkost napnutie strún napätia, ktoré spôsobí vhodnú veľkost zakrivenia. Premietacia plocha so stranami ako začierňovacími prvkami je oplsaná v patentovej prihláške USA č. 729 317 z 01.05.1985 príhlasovateľa North Americal Philips Consumer Electronic Corps s názvom Improved Blackened Optical Transmission System. Na túto patentovú prihlášku sa tu odvolávame ako na súčasť opisu.Pre premietaciu plochu s uhlopriečkou 100 cm by predný prvok mal mat prirodzené prehnutie od 5 do 25 rrun. To zodpovedá polomeru krivosti od 5 m do 20 m. Pre menšie alebo väčšie rozmery preinietacích plôch sa prirodzene prelmutie nastaví v zodpovedajúcej veľkosti. Všeobecne závisí od teploty a vlhkosti v prostredi pôsobenia premietacej plochy. Účinky teploty sú menej významne ako účinky vlhkosti, lebo tepelná rovnováha medzi vnútomýmí a vonkajšími povrchmi pre mietacej plochy sa nastaví oveľa rýchlejšie ako rovnováha vlhkosti. Pri zvýšení teploty a zvýšení vlhkosti sa vonkajšia vrstva rozpína, čo má za následok sklon na vydutíe premietacej plochy smerom von. Hĺbka prehnutia vytvoreného vo výrobe niektorou z vyššie uvedených techník by teda mala vyrovnať maximalne očakávané vydutíe za určitých podmienok teploty a vlhkosti, klorým bude premietacia plocha vystavené. Celkový sklon na zakrivenie dovnútra by mal byt zaistený pre Inaxímum očakávaného vydutia. Toto mieme zakrivenie by pôsobilo, že bude premietacia plocha ďalej tlačiť na hrubý, a teda stabihrý prvok so štruktúrou Fresnelovej šošovky.Vyššie popísaný spôsob môže byt spojený s použitím malého množstva priehľadného lepidla medzi prvkom so štruktúrou Fresnelovej šošovky a vrstvou so šošovkovitou štniktúrou. Toto malé množstvo priehľadného lepidla treba naniesť pri optickom strede, kde Fresnelova šošovka nemá žiadnu optickú rnocnosl a povrch je v podstate plochý. Množstvo lepidla a spôsob jeho rozdelenia sú také, aby neboli zhoršenie optické alebo koanetické vlastnosti premíetacej plochy. Naviac môže byt použitý absorbčný kotúč znázomený na obr. 2 na zníženie jasu pri optickom strede šošovky.Aj ked povrchový rozptyl nie je vždy sprevádzaný vysokou rozlišovacou schopnosťou. rozlišovacia schopnosť dosiahnutá premietacou plochou podľa obr. 6 je úplne postačujúca na všetky účely. Na obr. 6 má predný prvok 200, obsahujúci šošovkovítú štntktťuu 70, rozptyľovaciu vrstvu 100 vytvorenú tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na svojom zadnom povrchu. Tento zadný povrch v zloženej premietacej ploche dosadá na povrch so štruktúrou Fresnelovej šošovky zadného prvku. Zadný prvok je rovnako hmbý ako na obr. 5 hrubý mechanicky stabilný prvok, ohserhujirci substrát 72.Obr. 7 a 8 mázoniujťl ďalšie obmeny premietacej plochy s luubým zadným prvkom. Na obr. 7 podobneako na obr. 5 má zadný prvok, obsahujúci substrát 80,hrúbku asi 3 mm. V zostavenej premietacej ploche jeho povrch so štruktúrou Fresnelovej šošovky dosadá na vrstvu objemovej rozptyľovacej časti 82 rozsptyľovača,ktorá je so šošovkovitou štruktúrou 84 súčasťou predného prvku 200. Vrstva objemovej rozptyľovacej časti má hrúbku l mm, zatial čo zadný prvok má hrúbku 3 mm. Túto hrúbka sa môže opät rovnať 2 mm až 5 mm, pričom hlavným hľadiskom je mechanická stabilita, lebo strata svetla je minimálna. Tesný dotyk medzi predným prvkom a zadným prvkom je udržovaný vyvolanim napätia v prednom prvku a/alebo zlepemm.Obdobne ako v riešení na obr. l, je aj na obr. 7 vyznačené, že hrúbka D objemovej rozptyľovacej časti 82 je menšia, ako vzdialenosť D 1 medzi objemovou rozptyľovacou časťou a prednou stranou A predného prvku 200.Riešenie podľa obr. 8 je podobné riešeniu z obr. 6 okrem toho, že jedna strana zadného prvku, obsahujúceho substrát 92, je vybavena štruktúrou F resnelovej šošovky a rozptyľovacia vrstva 100 je vytvorená na prednej strane substrátu namiesto na zadnej strane predného prvku 200 pozostávajúceho z vrstvy šošovkovitej štruktúry 90.Obr. 9 znázontuje riešenie, kde rozptyľovacia vrstva 100 je tvorená nmožstvom rozptyľovacich častíc,rozptýlených v plošnom dieli 25, upevnenom k prednej strane 23 substrátu 150. Predný prvok 200, tvorený šošovkovitou štruktúrou 28, dosadá na prednú plochu rozptyľovacej vrstvy 100. Analogicky na obr. l je premietacia plocha ďalej vybavená zadným prvkom 29 so štruktúrou Fresnelovej šošovky a absorbčným kotúčom 27 .Aj ked vynález bol vysvetlený na jeho výhodných ríešertiach, nie je týmito riešeniami obmedzený. Taktiež nie je vynález obmedzený na konkrétne roznery a údaje tohto druhu v príkladoch uskutočnení, slúžia výlučne na demonštráciu príkladných roanerových vzťahov a nemajú obmedzujúci význam. Odbomíkom v odbore bude zrejmé, že riešenia môžu byt podrobené obmenám bez toho, aby sa opustila myšlienka vynálezu delinovaná patentovými nárokmi.l. Premietacia plocha na zobrazovanie obrazu v priestore pre divákov, obsahujúca predný prvok majúci prednú stranu orientovanú smerom do priestoru pre divákov, vybavenú šošovkovitou štruktúrou a opačnú zadnú stranu, rozptyľovaciu vrstvu a mechanicky stabilný substrát, ktorého predná strana je urniestnená oproti zadnej strane predného prvku, v yznačuj úca sa týmjerozptyľovaciavrstva (100) je tuniesmená v prednej polovici hrúbky premietacej plochy obrátenej do priestoru pre divákov, 2. Premíetacia plocha podľa nároku l, v y z n a č uj ú c a s a tý m , že rozptyľovacia vrstva(100) je uložená vnútri predného prvku (200).3. Premietacia plocha podľa nároku 2, v y z n a č uj ú c a s a ty m , že rozptyľovacia vrstva(100) je tvorená množstvom rozptyľovacich častíc rozptýlených v objemovej rozptyľovacej časti (24, 82) pri uvedenej šošovkovitej štruktúre (28, 84), pričom luúb ka (D) objemovej rozptyľovacej časti (24, 82) je menšiaako vzdialenosť (D 1) medzi objemovou rozptyľovacou 5 časťou a prednou stranou (A) predného prvku (200).4. Preinietacia plocha podľa nároku 2, v y z n a č uj ú c a s a tý m , že rozptyľovacia vrstva( 100) je tvorená množstvom rozptyľovacích častíc rozptýlených v šošovkovitej štruktúre (40, 60). 105. Premietania plocha podľa nároku 2, v y z n a č uj ú c a s n tým , rozptyľovacia vrstva(100)je tvorená tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na zadnej strane predného prvku (200).6. Premietacia plocha podľa nároku 1, v y z n a - 15 čuj úca sa tým, že rozptyľovacia vrstva7. Premietacie plocha podľa nároku 6, v y z n a č uj ú I a s a t ý m , že rozptyľovacia vrstva 30(100) je tvorená množstvom rozptyľovacích častíc, rozptýlených v plošnom dieli (25), upevnenom k prednej8. Premietacie plocha podľa nároku 6, v y z n a č uj ú c a s a tý m , že rozptyľovacia vrstva 25(100) je tvorená množstvom rozptyľovacích častíc, rozptýlených v objeme substrútu (30) v jeho úseku prilieliajíicom k jeho prednej strane.9. Premietacia plocha podľa nároku 6, v y z n a č uj ú c a s a tý m , že rozptyľovacia vrstva 30(100) je tvorená tenkou zdrsnenou povrchovou vrstvou na prednej strane substrátu (52).10. Premietacie plocha podľa nároku 3, 4, 7 alebo 8,vyznačujúca sa tým, že rozptyľovacie častice rozptyľovacej vrstvy sú koloidné častice.ll. Premietacia plocha podľa nároku l, v y z n a čujúca sa tým, že predný prvok (200) a substrál (42, 62, 72, 80, 92, 150) sú mechanicky spojene, 12. Premietacia plocha podľa nároku 11, v y značuj úca sa tým, žeprednýprvok(200) a substrát (42, 62, 72, S 0, 92) sú opticky spojené.13. Premietacie plocha podľa nároku 12, v y značujúca sa tým, žepri zadnej strane substrátu (20, 30, 42, 52) je umiestnený prídavný prvok(29, 34, 44, 54), vybavený štruktúrou Fresnelovej šošovky, orientovanou k zadnej strane substrátu.14. Premietania plocha podľa nároku ll, v y značujúca sa tým, žejedna strana substratu (62, 72, 80, 92) je vybavená štruktúrou Fresnelovej šošovky.l 5. Premietacie plocha podľa nároku 13 alebo 14,vyznačuj úca sa tým, že prvky tvoriace premietaciu plochu sú v mechanickom dotyku. S16. Premietacia plocha podľa nároku ll alebo 12, i vyznačujúcn sa tým, že predný prvok(200) je konkávne zakrivený smerom k priestoni pre divákov a je pritláčaný jeho napínaním oproti substràtu17. Premietacie plocha podľa nároku 14, v y z n a č uj ú c a s a tý m , že štniktíira Fresnelovej šošovky je vytvorená na prednej strane substrátu(62, 72, 80, 92) a predný prvok (60, 70, 84, 90) a substrát (62, 72, 80, 92) sú vzájomne spojene v optickom 65 strede Fresnelovej šošovky.