Výroba TNFR-Ig fúzneho proteínu

Číslo patentu: E 6646

Dátum: 26.08.2005

Autori: Mercer James, Drapeau Denis, Lasko Daniel, Wang Wenge, Luan Yen-tung

Je ešte 22 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Opls Oblast techniky Súvlsiaca patentová prihláška0001 Táto prihláška si nárokuje požiadavku priority podľa predbežnej patentovej prihlášky č. 60/605379, podanej 27. augusta 2004.0002 Proteíny a polypeptidy sa stávajú čoraz dôležitejšlmi terapeutickými činidlami. Vo väčšine prípadov sa terapeutické proteíny a polypeptidy vyrábajú v bunkových kultúrach pomocou buniek,ktoré boli upravené a/alebo vybrané tak, aby produkovali neobvykle vysoké hladiny určitého požadovaného proteínu alebo polypeptidu. Riadenie a optimalizácia podmienok kultivácíe buniek sú kriticky dôležité pre úspešnú komerčnú výrobu proteínov a polypeptidov.0003 Mnohé proteíny a polypeptidy vyrábané pomocou kultivácle buniek sa robia vsádzkovým spôsobom alebo vsádzkovým spôsobom s doplňovaním, pri ktorom sa bunky pestujú po určitú dobu a potom sa kultivácia ukončí a vyrobený proteín alebo polypeptid sa izoluje. Konečné množstvo a kvalita vyrábaného proteínu alebo polypeptidu môžu byť dramaticky ovplyvnené podmienkami kultívácie buniek. Napriklad tradičný vsádzkový spôsob a vsàdzkový spôsob kultivácie s doplňovaním často vedie k tvorbe metabolických odpadových produktov, ktoré majú nepriaznivé účinky na rast buniek. životaschopnosť buniek a produkciu alebo stabilitu požadovaného proteínu alebo polypeptidu. Hoci bolo vynaložené velké úsilie na zlepšenie výroby proteínov a polypeptidov vsádzkovým spôsobom a spôsobom vsádzkovej kultivácie s doplňovaním, zostáva potreba dalších zlepšení.0004 Okrem toho sa velké úsilie venovalo vývoju definovaného kultivačného prostredia (tj. kultivačného prostredia zloženého zo známych individuálnych zložiek a bez séra alebo iných živočíšnych vedľajších produktov) na použitie pri kultivácii buniek, zvlášť buniek cicavcov. Charakteristiky rastu buniek môžu byť veľmi odlišné v deñnovanom kultivačnom prostredí v porovnaní s kultivačným prostredím získaným zo séra. Existuje konkrétna potreba vývoja zlepšených systémov výroby proteínov a polypeptidov pomocou kultivácie buniek v detinovanom kultivačnom0005 Tento vynález poskytuje zlepšený systém výroby proteínov a/alebo polypeptidov vo veíkovýrobnom meradle kultiváciou buniek. Napríklad tento vynález poskytuje spôsoby kultivácie v komerčnom meradle (napriklad 500 l alebo viac), ktoré využívajú kultivačné prostredie charakterizované jedným alebo viacerými rysmi zahrnujúcimi i) kumulatívne množstvo aminokyseliny na jednotku objemu väčšie než okolo 70 mmol/I ii) molový pomer kumulativneho množstva glutamínu ku kumuíativnemu množstvu asparagínu menej než okolo 2 iii) molový pomer kumulativneho množstva glutamínu ku kumuíativnemu celkovému množstvu aminokyselín menej než okolo 0,2 iv) molový pomer kumulativneho množstva anorganických iónov ku kumuíativnemu celkovému množstvu aminokyselín medzi okolo 0,4 až 1 alebo v) kombinovanú kumulatívnu koncentráciu glutamínu a asparagínu na jednotku objemu väčšiu než okolo 16 mmol/I. Odborníkv tejto oblasti porozumie, že pojem kumulativny, ako sa používa vyššie, označuje celkové množstvo konkrétnej zložky alebo zložiek pridaných v priebehu kultivácie buniek, vrátane zložiek pridaných na začiatku kultivacíe a zložiek pridaných následne. V niektorých výhodných uskutočneniach vynálezu sa vyžaduje minimalizovanie dopÍňania kultivačného prostredia v priebehu času, takže sa vyžaduje maximalizovanie množstiev prítomných na začiatku. Samozrejme, že zložky kultivačného prostredia sa počas kultivácie metabolizujú, takže kultivačné prostredia s rovnakými kumulatívnymi množstvami daných zložiek budú mat odlišné absolútne hladiny, ak sa tieto zložky pridajú v odlišných časoch(napríklad všetky sú prítomné na začiatku, v porovnaní s tým, ked sa niektoré pridávajú dopĺňaním). 0006 Podľa tohto vynálezu použitie takéhoto kultivačného prostredia umožňuje vysoké hladiny výroby proteínu a zníženie nahromadenia niektorých nežiaducich faktorov, ako napríklad amónia a/alebo Iaktátu. , 0007 Odborník v tejto oblasti porozumie, že prípravky kultivačných prostredí podľa tohto vynálezu zahrnujú aj definované aj nedeñnované kultivačné prostredia. V niektorých výhodnýchuskutočneniach tohto vynálezu je kultivačným prostredím definované prostredie, v ktorom zloženie prostredia je známe a kontrolované.0008 V niektorých výhodných uskutočneniach tohto vynálezu spôsoby kultivácie zahrnujú zmenu kultivácie z prvého nastavenia kultivačných podmienok na druhé nastavenie kultivačných podmienok tak, že sa dosiahne metabolické zmena buniek. V niektorých uskutočneniach sa táto zmena uskutočňuje vtedy, ked kultivácia dosiahne okolo 20 až 80 maximálnej hustoty buniek. V niektorých uskutočneniach táto zmena zahrnuje zmenu teploty (alebo rozsahu teplôt), pri ktorej sa kultivačne prostredie udržuje. Altematívne alebo navyše tento vynález poskytuje spôsoby nastavené tak, že po dosiahnutí vrcholu hladina Iaktátu alalebo amónia v kultivačnom prostredí časom klesá. V iných uskutočneniach tento posun zahmuje posunutie pH. osmolarity alebo hladiny chemických stimulantov, ako sú napríklad alkánové kyseliny alebo ich soli.0009 Bunkové kultúry podľa tohto vynálezu môžu byt volitelne doplnené živinami alalebo inými zložkami kultivačného prostredia vrátane hormónov alalebo iných rastových faktorov, niektorých iónov (ako napríklad ióny sodné, chloridové, vápenaté, horečnaté a fosforečnanové), pufrov,vitamínov, nukleozidov alebo nukleotidov, stopových prvkov (anorganické zlúčeniny obvykle prítomné vo velmi nízkych konečných koncentráciách), aminokyselín, lípidov alebo glukózy alebo iného zdroja energie. V niektorých uskutočneniach tohto vynálezu može byt výhodné obohatit kultivačné prostredie chemiokými stimulantmi, ako napriklad hexametylén-bis(acetamid) (HMBA) a butyrát sodný (NaB). Tieto voliteľné prídavky sa môžu pridat na začiatku kultivácie alebo sa môžu pridať v neskoršom bode, aby sa nahradili vyčerpaná živiny alebo z iného dôvodu. Vo všeobecnosti je žiaduce vybrať počiatočné zloženie kultivačného prostredia tak, aby sa minimalizovalo dopĺňanie v zhode s týmto vynálezom.0010 Rôzne kultivačné podmienky sa môžu monitorovať v súlade s týmto vynálezom. vrátane pH,hustoty buniek, životaschopnosti buniek, hladiny laktálu, hladiny amónia, osmolarity alebo titra exprimovaného polypeptidu alebo proteínu.0011 Obrázok 1 zobrazuje porovnanie kultivačných prostredí Medium 1 a Médium 2 v pretrepávaclch bankách za použitia anti-GDF-8 buniek.0012 Obrázok 2 zobrazuje rast buniek a životaschopnost anti-GDF-B buniek v kultivačnom prostredí Médium 1.0013 Obrázok 3 zobrazuje rast buniek anti-GDF-8 bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v bezglutamlnových kultivačných podmienkach.0014 Obrázok 4 zobrazuje životaschopnost buniek anti-GDF-S bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v bezglutamínových kultivaćných podmienok.0015 Obrázok 5 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-B bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v bezglulaminovýoh kultivačných podmienkach.0016 Obrázok 6 zobrazuje hladiny Iaktátu anti-GDF-8 bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v bezglutamlnových kultivačných podmienkach.0017 Obrázok 7 zobrazuje anti-GDF-8 titer v kontrolných podmienkach av bezglutamínových kultivaćných podmienkach.0018 Obrázok 8 zobrazuje hustotu buniek anti-GDF-B bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v kultivačných podmienkach s glutamínovým hladovaním.0019 Obrázok 9 zobrazuje životaschopnost buniek anti-GDF-8 bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v kultivačných podmienkach s glutamínovým hladovaním.0020 Obrázok 10 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-B bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v kultivačných podmienkach s glutamínovým hladovanlm.0021 Obrázok 11 zobrazuje hladiny Iaktátu anti-GDF-B bunkových kultúr v kontrolných podmienkach a v kultivačných podmienkach s glutamínovým hladovaním.0023 Obrázok 13 zobrazuje odozvu na dávku železa anti-GDF-B buniek v kultivačnom prostredí Médium 1 a Médium 2.0024 Obrázok 14 zobrazuje hustotu buniek v kultúrach s dodaným glutamátom a glutaminom. 0025 Obrázok 15 zobrazuje životaschopnost buniek v kultúrach s dodaným glutamátom a glutaminom.0026 Obrázok 16 zobrazuje anti-Lewis Y titer v kultúrach s dodaným glutamátom a glutaminom. 0027 Obrázok 17 zobrazuje hladiny laktátu v kultúrach s dodaným glutamátom a glutaminom.0028 Obrázok 18 zobrazuje hladiny amónia v kultúrach s dodaným glutamátorn a glutaminom. 0029 Obrázok 19 zobrazuje osmolaritu v kultúrach s dodaným glutamátom a glutamínom.0030 Obrázok 20 zobrazuje hustoty buniek anti-Levris Y. Každý graf je priemerom z dvoch pretrepávaných baniek pestovaných za použitia rovnakých podmienok.0031 Obrazok 21 zobrazuje životaschopnosť buniek anti-Lewis Y. Každý graf je priemerom z dvoch pretrepávaných baniek pestovaných za použitia rovnakých podmienok.0032 Obrázok 22 zobrazuje priemerný titer anti-Lewis Y kultúr. Každý graf je priemerom z dvoch pretrepávaných baniek pestovaných za použitia rovnakých podmienok.0033 Obrázok 23 zobrazuje hladiny amónia anti-Lewis Y buniek. Každý graf je priemerom z dvoch pretrepávaných baniek pestovaných za použitia rovnakých podmienok.0034 Obrázok 24 zobrazuje vlrivé čerpadlo použité pri vsádzkovom spôsobe kultivácií s dop ňanlm.0035 Obrázok 25 zobrazuje rast anti-GDF-8 buniek za rôznych experimentálnych podmienok. 0036 Obrázok 26 zobrazuje životaschopnosť anti-GDF-B buniek za rôznych experimentálnych podmienok.0037 Obrázok 27 zobrazuje anli-GDF-B titer za rôznych experimentalnych podmienok.0038 Obrázok 28 zobrazuje hladiny Iaktátu anti-GDF-8 kultúr za roznych experimentálnych podmienok.0039 Obrázok 29 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 kultúr za rôznych experimentálnych podmienok.0040 Obrázok 30 zobrazuje rast anti-GDF-B buniek za rôznych experimentálnych podmienok. 0041 Obrázok 31 zobrazuje anti-GDF-8 titer za rôznych experimentálnych podmienok.0042 Obrázok 32 zobrazuje hladiny Iaktátu anti-GDF-a kultúr za rôznych experimentálnychpodmienok. 0043 Obrázok 33 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 kultúr za rôznych experimentálnychMedium 9 obsahujúcom rôzne hladiny glutaminu a asparaginu. 0045 Obrázok 35 zobrazuje životaschopnosť anti-GDF-S buniek v modiñkovanom kultivačnomprostredi Médium 9 obsahujúcom rozne hladiny glutaminu a asparaginu. 0045 Obrázok 36 zobrazuje hladiny laktátu anti-GDF-S kultúr v modiñkovanom kultivačnomprostredi Médium 9 obsahujúcom rôzne hladiny glutaminu a asparaginu. 0047 Obrázok 37 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 kultúr v moditikovanom kultivačnomprostredi Médium 9 obsahujúcom rôzne hladiny glutaminu a asparaginu. 0048 Obrázok 38 zobrazuje glutaminové h|adiny anti-GDF-B kultúr v modiflkovanom kultivačnomprostredí Médium 9 obsahujúcom rôzne hladiny glutaminu a asparaginu. 0049 Obrázok 39 zobrazuje anti-GDF-B titer v modifikovanom kultivačnom prostredi Médium 9obsahujúcom rôzne hladiny glutaminu a asparaginu. 0050 Obrázok 40 zobrazuje osmolaritu anti-GDF-B kultúr v moditikovanom kultivačnom prostrediMédium 9 obsahujúcom rôzne hladiny glutaminu a asparaginu. 0051 Obrázok 41 zobrazuje rast anti~GDF-8 buniek v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôznehladiny asparaglnu a cysteinu. 0052 Obrázok 42 zobrazuje hladiny laktátu anti-GDF-S kultúr vkultivaćnom prostredíobsahujúcom rôzne hladiny asparagínu a cysteinu. 0053 Obrázok 43 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 kultúr v kultivačnom prostrediobsahujúcom rôzne h|adiny asparaglnu a cysteinu. 0054 Obrázok 44 zobrazuje glutaminové hladiny anti-GDF-B kultúr v kultivačnom prostrediobsahujúcom rôzne h|adiny asparaglnu a cysteinu. 0055 Obrázok 45 zobrazuje glutamátove hladiny anti-GDF-S kultúr v kultivačnom prostrediobsahujúcom rôzne hladiny asparaglnu a cysteinu. 0056 Obrázok 46 zobrazuje anti-GDF~ 8 titer v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôzne h|adinyrôzne hladiny asparagínu a cysteinu. 0058 Obrázok 48 zobrazuje rast anti-GDF-8 buniek v kultivačnom prostredi obsahujúcom rôzneh|adiny aminokyselín a vitamínov. 0059 Obrázok 49 zobrazuje hladiny Iaktátu anti-GDF-B kultúr vkultivačnom prostrediobsahujúcom rozne hladiny aminokyselín a vitamínov.0060 Obrázok 50 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 kultúr v kultivačnom prostredi obsahujúcom rôzne hladiny aminokyselín a vitamínov.0061 Obrázok 51 zobrazuje glutamí nové hladiny anti-GDF-8 kultúr v kultivačnom prostredí obsahujúcom rozne hladiny aminokyselín a vitamínov.0062 Obrázok 52 zobrazuje anti-GDF-8 titer v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôzne hladiny aminokyselín a vitamínov.0063 Obrázok 53 zobrazuje rast anti-GDF-8 buniek v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôzne hladiny vitamínov, zmesi stopových prvkov E a železa.0064 Obrázok 54 zobrazuje hladiny Iaktátu anti-GDF-8 kultúr v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôzne hladiny vitamínov, zmesi stopových prvkov E a železa.0065 Obrázok 55 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 kultúr v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôzne hladiny vitamínov, zmesi stopových prvkov E a železa.0066 Obrázok 56 zobrazuje anti-GDF-a titer v kultivačnom prostredí obsahujúcom rôzne hladiny vitamínov, zmesi stopových prvkov E a železa.0067 Obrazok 57 zobrazuje rast anti-GDF-8 buniek v kultivačných prostrediach Médium 1, 3 a 9. 0068 Obrázok 58 zobrazuje anti-GDF-8 titer v kultivačných prostrediach Médium 1, 3 a 9.0069 brázok 59 zobrazuje extrapolované anti-GDF-8 titre pre rôzne hladiny glutamínu samotného a celkového kom binovaného glutamínu a asparagínu.0070 Obrázok 60 zobrazuje rast anti-ABeta buniek za rôznych testovaných podmienok kultivačného prostredia.0071 Obrázok 61 zobrazuje životaschopnosť anti-ABeta buniek za rôznych testovaných podmienok kultivačného prostredia.0072 Obrázok 62 zobrazuje hladiny laktátu anti-ABeta kultúr za rôznych testovaných podmienok kultivačného prostredia.0073 Obrázok 63 zobrazuje hladiny amónia anti-ABeta kultúr za rôznych testovaných podmienok kultivačného prostredia.0074 Obrázok 64 zobrazuje anti-ABeta titer za rôznych testovaných podmienok kultivačného prostredia.0075 Obrázok 65 zobrazuje osmolaritu anti-ABeta kultúr za roznych testovaných podmienok kultivačného prostredia.0076 Obrázok 66 zobrazuje rast buniek s expresiou TNFR-Ig za rôznych experimentàlnych podmienok.0077 Obrázok 67 zobrazuje životaschopnosť buniek s expresiou TNFR-Ig za rôznych experimentálnych podmienok.0076 Obrázok 68 zobrazuje reziduálnu glukózu v kultúrach buniek s expresiou TNFR-Ig za rôznych experímentálnych podmienok.0079 Obrázok 69 zobrazuje glutamlnové hladiny v kultúrach buniek s expresiou TNFR-Ig za rôznych experimentálnych podmienok.0080 Obrázok 70 zobrazuje koncentráciu laktátu v kultúrach buniek s expresiou TNFR-Ig za rôznych experímentálnych podmienok.0081 Obrázok 71 zobrazuje hladiny amónia v kultúrach buniek s expresiou TNFR-Ig za rôznych experimentálnych podmienok.0082 Obrázok 72 zobrazuje TNF R-lg relatlvny titer za roznych experimentálnych podmienok. 0083 Obrázok 73 zobrazuje hustoty anti-GDF-8 buniek pestovaných v 6 000 l a 1 I bioreaktoroch. 0084 Obrázok 74 zobrazuje titre anti-GDF-8 buniek pestovaných v 6 000 I a 1 l bioreaktoroch. 0085 Obrázok 75 zobrazuje hladiny laktátu anti-GDF-8 buniek pestovaných v 6 000 l a 1 l bioreaktoroch.0086 Obrazok 76 zobrazuje hladiny amónia anti-GDF-8 buniek pestovaných v 6 000 I a 1 l0087 Okolo, pnbližnez V tomto dokumente sa pojmy okolo a približne ako sa tu používajú pre jednu alebo viac konkrétnych podmienok kultivácie buniek, označujú rozsah hodnôt, ktoré sú podobné uvedenej referenčnej hodnote pre danú podmienku alebo podmienky kultivácie. V niektorých uskutočneniach pojem okolo označuje rozsah hodnôt, ktoré spadajú do 25, 20, 19, 18,17, 16, 15, 14, 13, 12, 11, 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1 percenta alebo menej z udanej referenčnej hodnoty pre danú podmienku alebo podmienky kultivácie.

MPK / Značky

MPK: C12P 21/02, C12N 15/62

Značky: fúzneho, tnfr-ig, proteínu, výroba

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/99-e6646-vyroba-tnfr-ig-fuzneho-proteinu.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Výroba TNFR-Ig fúzneho proteínu</a>

Podobne patenty