Komplexy kyseliny linolovej, spôsob ich prípravy a ich použitie

Číslo patentu: U 7424

Dátum: 02.05.2016

Autori: Veverková Eva, Vodný Štefan, Veverka Miroslav

Stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Technické riešenie sa týka komplexov kyseliny linolovej a spôsobu ich prípravy a použitia.Kyselina linolová je nenasýtená mastná kyselina prítomná V rastlinných olejoch, súčasť polárnych lipidov biologických membrán. Konjugovaná kyselina linolová (CLA) je súhrnný názov pre polohové a geometrické izoméry kyseliny linolovej. Je dôležitou zložkou ľudskej výživy a súčasťou mnohých nutraceutických prípravkov (Bhattacharya A, et al. 2006. Biological effects of conjugated linoleic acids in health and disease. Journal of Nulritional Biochemistry 17(12)789-810). Autooxidácia mastných kyselín je najbežnejšim typom procesu znižujúcich ich kvalitu (S Banni, et al. Free Radic Res, 1996 43-53). Existujú epidemiologické dôkazy, že konzumácia oxidovaného tuku zvyšuje riziko výskytu malígnych, neurodegeneratívných alebo kardiovaskulárnych chorôb. Priebeh autooxidačnej reakcie sa experimentálne zistí napr. meraním množstva pohlteného kyslíku alebo hodnotou peroxidového čísla. Enkapsulácia olejov je jedným zo spôsobov zabránenia jej autooxidácie. Enkapsulácia (zapuzdrenie, uzavretie) predstavuje proces obalenia kvapky, pričom vznikajúce jasne diferencované milcroguľôčky s definovanou stenou a jadrom. Milcrokapsuly sú pozorovateľné mikroskopom ako guľôčky, resp. ich aglomeráty. Prehľad techník enkapsulácie uvádzajú Pharmaceutics 2011, 3,793-829, Chemical Engineering Technology 35, 4, 618- 626, 2012, WIREs Nanomed Nanobiotechnol 2015. doi 10.1002/wnan.l 334. Ďalší spôsob je tvorba definovaného inklúzneho komplexu, pričom cielene využívaná komplex formujúca matrica sa obmedzuje na použitia cyklodextrínov, napr. Biochem J. 1995 308(Pt 1) 151-4, J Agric Food Chem. 2002, 2977-83, Food Chemistry 2006, 500-508, SK E 7651 T. Cyklodextríny však majú problém s cenou, toxicitou, nízkou komplexačnou účinnosťou. Obidva podobné, ale nie totožné procesy zahrnujú prípravu mikroemulzie alebo roztoku oleja vo vode a/alebo organickom rozpúšťadle a po zmiešaní s nosičom následné sušenie. Je žiaduce, aby nosič tvoril emulziu alebo vykazoval emulziu stabilizujúce vlastnosti a nepodliehal oxidácii.V článkoch je opísaná a diskutovaná enkapsulácia a stabilita kyseliny linolovej s pullulanom, maltodextrínom, polysacharidom zo sójových bobov, želatínou, trehalózou, arabskou gumou a v ich zmesiach. Food Sci. Technol. Res., 6 (3), 221-224, 2000, Bioscience, Biotechnology, and Biochemistry, 669, 1829-1834,2002, Biomacromolecules, 6,121-130, 2005, Journal of the American Oil Chemists Society, 85, 9, 797-807,2008.Dokument CN 101744285 (2010) chráni spôsob prípravy emulgovateľného nosiča a gél tvoriaceho systému na báze modifikovaného škrobu a metoxylovaného pektínu a alginátu sodného (metóda prillingu). Nosič je použitý na enkapsuláciu okrem iných aj kyseliny linolovej.Firma INNOBIO, Čína v GRAS Notice No. 521, bez čísla ochranného dokumentu deklaruje vo vode dispergovatelný prášok (CWD, WDP) pripravený z emulzie kyseliny linolovej, kazeínátu sodného, maltodextrínu a silikagélu, mono/diglyceridov, tripolyfosfátov, tokoferolov, lecitínu. Pre triglyceridy kyseliny linolovej uvádzajú spis CN 101269310, ZL 2008100 ll 339.6 (2008) a využívajú arabskú gumu, modiñkovaný škrob,maltodextrín a askorbát sodný.Dokument CN 101293998 (2008) chráni spôsob prípravy vo vode rozpustných nanonosičov pripravených zo škrobu, srvátkových proteínov na transport mastných kyselín okrem iných aj kyseliny linolovej.Spis CN 103406080 (2013) chráni mikroenkapsuláciu koacerváciou a použitie bakteriálneho exopolysaccharidu.Dokument KR 20030066376 chráni komplex arginínu a kyseliny linolovej ako protizápalovú látku.Dokument KR 20030026047 chráni komplex tvorený iónovou väzbou kalcitonín-kyselina linolová a následné ukotvenie na polyesterických vláknach.V Biomacromolecules 2005, 6, 121-130 opisujú prípravu a vlastnosti komplexu amylozakyseliny linolovej na vylepšenie textúry a stability produktov na báze škrobu. Obsah kyseliny linolovej v komplexe je limitovaný na 3,8 .Napriek tomu, že enkapsulácia olejov je Častá technika, aplikácia postupov podľa uvedených dokumentov poskytuje produkty, kde oxidačná stabilita kyseliny linolovej nie je dlhodobo zabezpečená, alebo nie sú technologicky použiteľné. Uvedené sa pokúsili riešiť tak, že v kompozíciách pridávajú pomocné látky a stabilizátory (katechíny, vit. E., BHT). Pre autooxidačný proces je kľúčový pri citlivých prírodných enkapsulačných materiáloch výber jeho druhu, pomer k aktívnej zložke, emulgačné schopnosti a sušiace podmienky. Všetky tieto parametre ovplyvňujú konečné vlastnosti mikrokapsuly. Ďalším problémom je ich finalizácia do konečnej liekovej formy. Navyše doteraz použité materiály pri enkapsulácii (zapúzdrení) sú balastnou látkou, z organizmu sa vylučuje vylúhovaný biologicky nevyužitý polymérový skelet.Tieto nedostatky odstraňuje úžitkový vzor, ktorý na účely stabilizácie kyseliny linolovej využíva komplexy nutraceutických polysacharidov a tieto komplexy sú tuhé materiály s výhodnejšími vlastnosťami orgáno 10leptickými a z hľadiska tvorby formulácií na orálnu arektálnu aplikáciu, stabilitu liekovej formy a technologické operácie (mletie, sušenie, kompaktovanie). Výhodou je, že ide 0 fyzikálnu manipuláciu a nie chemickú. Našli sme, že nezanedbateľnou Výhodou je V našom prípade aj Vhodný hmotnostný pomer nosiča a kyseliny linolovej, umožňujúci aplikovať priamo komplex V liekovej forme.Podstatou technického riešenia sú komplexy kyseliny linolovej s polysacharidmi, charakterizované tým,že tvoria organizované definované tuhé systémy so zvýšenou stabilitou pri skladovaní. Kryštály organickej látky pravidelne organizované nekovalentnými neväzbovými interakciami dvoch látok sú považované za supramolekulárne útvary. Pre molekulové komplexy alebo adukty V prípade Vysokomolekulových látok nie je názvoslovie jednotné a najmä V patentových spisoch je širšie označenie (molekulárny) komplex. Nájdenie konkrétných podmienok na prípravu komplexov Väčšinou Využíva zásah do terciárnej štruktúry glukanu a zmenu konformácie V roztoku (trojitý helix, jednoduchý helix, náhodná slučková konforrnácia) vplyvom rozličných rozpúšťadiel, teploty/času, solí, resp. pH. Predložený dokument rieši problémy prípravy technologicky ľahšie manipulovateľnejších a stabilnejších foriem komplexov polysacharidov a kyseliny linolovej. Postup je založený na procesoch príprava emulzie resp. roztoku, zmiešanie s polysacharidom a tvorba definovaného komplexu, jeho izolácia (napr. odparenie Vo vákuu, fluidné sušenie, lyofilizácia), Výroba liekovej formy(mletie a zmiešanie s excipientmi). Aj keď bolo pozorované, že použitie tenzidov na prípravu emulzie kyseliny linolenovej a následná reakcia s polysacharidom Vedie k príprave komplexov, nedá sa to brať ako pravidlo. Pre každú kombináciu polysacharidov a emulzie kyseliny linolovej/emulgátora musí byť zistené, ktorý spôsob prípravy (čas, teplota, koncentrácia, pomer) a ktoré kombinácie látok sú Vhodné na tvorbu komplexu. Vytvorením komplexov sa získajú tuhé látky s výhodnejšími vlastnosťami najmä z hľadiska tvorby formulácií na orálnu a rektálnu aplikáciu, transportu účinnej látky na cieľové miesto, stability liekovej formy a technologických operácií (mletie, sušenie). Zvláštnou Výhodou je, že postup prípravy zaisťuje vysoký obsah kyseliny linolovej V komplexe zvyčajne od 32 do 50 hmotnostných. Zaručenou Výhodou riešenia je aplikácia nutraceuticky používaných polysacharidov. Účelom takejto kombinácie je aj využiť synergické účinky polysacharidov a kyseliny linolovej proti imunitnému stresu a oxidačnému stresu. Uvedené je Výhodné aj v prípade použitia polysacharidov, ktorých komplexačná schopnosť nie je Vysoká, takže aj nadbytok nutraceuticky účinného polysacharidu v zmesi je na prospech nutraceutickému efektu. Z uvedených dôvodov je hmotnostný pomer kyseliny linolovej kpolysacharidu, resp. ich zmesi V rozmedzí od 101 do 110. Optimálny pomer sa nastaví V závislosti od doporučenej dennej dávky nutraceutickej vlákniny (polysacharidu), resp. kyseliny linolovej, ale závisí aj od komplexačnej účinnosti a stabilizačného efektu polysacharidu, resp. polysacharidov. Vo výhodnom uskutočnení sú nastavené váhové pomery komponent tak, aby 1 gram vybraného nosiča komplexoval kyselinu linolovú V optimálnom množstve doporučovanej dennej dávky, napr. 430 až 800 mg. Pre postupy podľa dokumentu možno použiť konjugovanú kyselinu linolovú izoméry (C 182 c 9,T 11 a C 182,C 12) z rôznych zdrojov, napr. Tonalin®FFA 80, slnečnicový olej, požlť farbiarska, živočíšny zdroj,syntetická a pod. Polysacharidy podľa Vynálezu sú vybrané zo skupiny beta-glukán, arabinogalaktán, pektín,celulóza, modifikované celulózy alebo ich zmesi V hmotnostnom pomere 201 až 120. Zvlášť Výhodné je použitie kombinácie vodorozpustného a málorozpustného polysacharidu. Napr. arabinogalaktan-betaglukán,arabinogalaktan-karboxymetylcelulóza. Uvedená kombinácia má efekt pri stabilizácii emulzie (kvázi emulgačný efekt) a aj uvoľňovaní účinnej látky z matrice. Predložený dokument ďalej chráni postup prípravy komplexov kyseliny linolovej s polysacharidmi, charakterizovaný tým, že zahrnuje prípravu roztoku alebo emulzie kyseliny linolovej V organickom rozpúšťadle a/alebo vo vode s prídavkom z 0,5 až 30 hmotnostných percent tenzidu vybraných zo skupiny neiónových a iónových povrchovo aktívnych látok a miešanie s roztokom alebo suspenziou polysacharidu V organickom rozpúšťadle a/alebo Vo vode pri teplote 5 až 80 °C s následným oddestilovaním organického rozpúšťadlá a/alebo Vody. Na tvorbu roztoku alebo emulzie kyseliny linolovej sa Výhodne použijú organické rozpúšťadlá s nízkym toxickým potenciálom, trieda 3, Impurities Guideline for residual solvents Q 3 C(R 5), napr. etanol, terc. butanol, dimetylsulfoxid, kyselina octová. Napr. terc. butanol je klasifikovaný V USP V triede 3, rozpúšťadle z nízkou toxicitou, pričom sa kvantiñkuje 0.5. Je zrejmé, že použitím väčšieho množstva rozpúšťadlá získame roztok, avšak toto je neekonomické. Na tvorbu emulzie sú Výhodne použité neionické, anionické, kationické, amfotérne tenzidy alebo ich kombinácie, napríklad Tween 20 až Tween 80, glyceromakrogol-ricinoleát (EL 35), dodecyl síran sodný, olejan draselný, sorbitanmonooleát, cetyl trimethyamonium bromid, lecitíny, Vitamín E TPGS, polyetylénglykoly. Zvlášť Výhodné sú kombinácie využívajúce neiónové slabo peniace tenzidy s HLB 13. Ich povolené maximálne množstvo pre dennú dávku sa riadi príslušnými smernicami FDA pre potravinárske aditíva, pričom postupmi V tomto dokumente sa tieto povolené limity neprekročia. Na účely chráneného postupu nie je nutné dosiahnuť tvorbu koloidnej mikroemulzie, je to Však možné zvýšeným prídavkom tenzidov. Ako dostačujúce sú používané V množstve 0,5 až 35 hmotnostných Výhodne V 5 - 10 hmotnostných. Emulgácia kyselinylinolovej vo vode sa uskutočňuje V teplotnom intervale 5 až 80 °C. Vzniknutá emulzia V závislosti od pomeru tenzidu, vody/rozpúšťadla a kyseliny linolovej je kvapalná, polotuhá (nepriehľadná) alebo číra mikroemulzia. Na udržanie emulzie a konkrétny tenzid je výhodné nájsť teplotu inverzie. Všeobecne je V intervale 5 až 80 °C, výhodne sú aplikované tenzidné systémy s teplotu inverzie 45 až 65 °C. V 0 výhodnom uskutočnení sú nastavené Váhové pomery komponentov tak, aby l gram vybraného nosiča komplexoval kyselinu linolovú V optimálnom množstve doporučovanej dennej dávky, napr. 430 až 800 mg. Ak sa priamo použije roztok polysacharidu, je podmienkou pre Výber rozpúšťadla jeho farmaceutické akceptovateľnosť a dispergovatelnosť vo vodnom prostredí. V prípade uskutočnenia V suspenzii sa využije efekt napučiavania vo vode,V alkalickom prostredí pri pH 7,5 až 12,5 s Výhodou 7,9 - 9,5. Reakčná zmes sa mieša V roztoku alebo suspenzii do vytvorenia komplexu kyseliny linolovej a zníženia až eliminácie jej dispergovaného podielu. Čas potrebný na tvorbu komplexu je 2 až 24 hodín V závislosti na teplote, ktorá je 5 až 45 °C s výhodou teplota 10 až 30 °C, a druhu polysacharidu. Komplex má najčastejšie formu suspenzie po prídavku antirozpúšťadla alebo amorfnú formu po oddestilovaní rozpúšťadla. Izolácia sa uskutoční po oddestilovaní rozpúšťadiel napr. lyofilizáciou, alebo filtráciou, výhodne za zníženého tlaku, alebo odstredením. Filtračný koláč je možné premývať inertným rozpúšťadlom za podmienok izolácie, ako sú alkoholy C 1 až C 4, ketóny ako acetón a ich vodné roztoky. Vďaka nosiču-polysacharidu Vzniká po zlisovaní získaného komplexu pevná pórovitá štruktúra. Zvlášť Výhodné je použitie kombinácie vodorozpustného a málorozpustného polysacharidu. Takáto hydratujúca matrica sa pri styku s vodným prostredím ľahko eroduje a uvoľňuje rozbehovú dávku liečiva a uľahčí sa po vytvorení pórov/kanálikov napučanie gélu. Nespornou výhodou riešenia je aplikácia nutraceuticky používaných polysacharidov. Účelom takejto kombinácie je ďalej využiť synergické účinky polysacharidov a kyseliny linolovej proti imunitnému stresu a oxidačnému stresu. Pozitívne príspevky arabinogalaktánu pre ľudský organizmus sa napr. opisujú V prípade alergií, astmy, tumorov, autoimunitných chorôb, prechladnutí,artritíd, hepatickej encefalopatie, a infekcií, napr. Kelly SG, et al., Altem Med Rev 1999 4(2)96-103. Pre Š-glukán uvádza ich biologické aktivity a diferenciácie medzi cereálnymi a fungálnymi B-glukánmi Novák M. in Chemické listy 101, 872-880, 2007, Šturdík E. in Nova Biotechnologica V-I (2005), 105-121 a Vetvička V. in Chemické listy, 2004, roč. 98, č. 11, s. 963. Väzby polysacharidov sa neštepia enzýmami ľudského tráviaceho traktu. Táto vlastnosť spôsobuje a je využívaná, že sa pri trávení V hrubom čreve správajú ako potravná vláknina. Komplexy sa môžu spracovať do farmaceutických prostriedkov, výživových doplnkov alebo funkčných potravín. Výsledná látka sa melie alebo milcronizuje. Výhodné Veľkosti častíc produktu sú od 1 m do 500 m, výhodne pod 25 m. Na farmaceutické použitie sa uprednostňujú pevné perorálne liekové formy, napríklad tvrdé želatínové kapsuly a tablety. V tomto prípade sa hlavná aktívna zložka použije V kombinácii s niektorými prvkami, ako sú spojivá, plnivá, riedidlá, dezintegranty, mazivá a náterové hmoty podľa požadovaného podania. Je zrejmé, že výber konkrétneho typu a nmožstva komplexu V kompozícii na dosiahnutie požadovaných vlastností môže byť vykonané odborníkom V odbore. V prípravkoch podľa tohto vynálezu sa množstvo komplexu pohybuje V rozpätí od 5 do 85 , najvýhodnejšie 35 až 65 hmotnosti. Štruktúra pripravených komplexov bola potvrdená meraním XRPD a je uvedená v tabuľke 1.Tabuľka 1. Pozícia difrakčného píku V XRPD, 2 ®/° CLA-AG kyselina linolová-arabinogalalctán, 440 mg/ l g CLA-BG kyselina linolová-betaglukán, 440 mg/ l gPozícia difrakčného píku V XRPD, 2 ®/° CLA-AG CLA-BG 10,29 10,5 15,2 14,4 22,5 22,9 23,0 25,2Tvorbou komplexu sa zabráni autooxidácii kyseliny linolovej V reakcii s kyslíkom, svetlom alebo inými látkami vo formulácii. Kyselina linolová a zodpovedajúce komplexy boli porovnávané V termických a oxidačných záťažových testoch (J pharm sci 100, 8, (2011), 3529-3538). Sledovanie stabilít metódou DSC (J Therm Anal Cal 2014. 118(2) p. 919-923) ilustruje graf l získané Výsledky potvrdzujú 5 násobné zvýšenie stability kyseliny linolovej vo forme komplexu Voči voľnej kyseliny linolovej zaťaženej za rovnakých podmienok. Demonštrovaná je zlepšená stabilita kyseliny linolovej tvorbou komplexu. Komplexy vlákniny a kyseliny linolovej získané postupom podľa vynálezu slúžia najmä na prípravu výživových doplnkov na prevenciu, ovplyvnenie a podporu ovplyvnenia imunitných funkcií. Spôsob ich prípravy závisí od zručnosti osôb majúcich príslušnú kvalifikáciu V danej oblasti.Prehľad obrázkov na výkresochLátky, ktoré sú predmetom vynálezu, boli charakterizované FT-IR spektrom, DSC/TGA, sypnou hustotouObrázok Č. l až 5 predstavuje Fourierove transformačné infračervené spektrá FľIR merané na prístroji Spektrometer Nicolet, Impact 410. Na meranie bola použitá ATR meracia technika, program Omnic verzia 5.2. Obrázok č. 6 je graf porovnania stabilít DSC metódou.6 Porovnanie stability DSC metódou, izoterma 100 °C, vzduch, otvorená miska, metóda J Therm Anal Cal,2014. 118(2) p. 919-923. Čistá CLA-ľavý záznam, komplex CLA-arabinogalaktán-pravý záznam, 440 mg/ 1 g.XRPD-röntgenová prášková difrakcia. Meranie sa robilo na práškovom difraktometri Bragg- Brentano diffractometer Philips PW 1730/ 1050, s kobaltovou lampou Š-filtered CoKot radiation, napätie 40 kV/35 mA, rozsah 3 ° - 51 ° 2 G, krok 0,02 °.Ďalšie výhody, ako aj podrobnosti prípravy, formulácie, aplikácie, ako aj účinnosti tohto technického riešenia sú zrejmé z príkladov technického riešenia bez toho, že by sa na tieto obmedzovali.Pod atmosférou dusíka sa k 880 mg kyseliny linolovej pridá 88 mg Tween 80, zmes sa zahreje na 35 °C a pridajú sa 3 kvapky vody a zmes sa mieša 5 minút. Následne sa ochladí na 18-20 °C a za intenzívneho miešania sa postupne pridáva 1,5 ml vody a 0,5 ml 2-methyl-propan-2-olu. K opalizujúcemu roztoku sa ešte pridá 3,5 ml vody. Zmes sa zvoľna mieša počas 10 minút. K uvedenej zmesi sa za intenzívneho miešania postupne pridá roztok 2 g arabinogalaktánu V 20 ml vody. Zmes sa mieša ešte 2 hodiny pri 20 °C a následne prenesie do lyofilizačnej banky a zamrazí. Lyofilizuje sa počas 8 hodín a následne pri teplote 20 °C počas 24 hodín. Produkt sa získa ako ľahká biela pena s obsahom vody podľa K.F. 5,8 .Pod atmosférou dusíka sa k 880 mg kyseliny linolovej sa pridá 88 mg Tween 80 a 44 mg olejanu draselného, zmes sa zahreje na 55 °C a zmes sa mieša 5 minút. Následne sa ochladí na 25 °C a za intenzívneho miešania postupne pridáva 5 ml vody. Zmes sa mieša počas 20 minút. K uvedenej zmesi sa za intenzívneho miešania postupne pridá 2 g beta-glukánu v 20 ml vody (napučiavaný počas 2 hodín pri 75 °C). Zmes sa mieša ešte 12 hodiny pri 20 °C a následne prenesie do lyofilizačnej banky a zamrazí. Lyofilizuje sa počas 8 hodín a následne pri teplote 20 °C počas 12 hodín. Produkt sa získa ako ľahká krémová pena s obsahom vodyAnalogicky ako príklad 1 s tým, že sa produkt izoluje prídavkom 35 ml acetónu pri teplote 5 °C a produkt sa odstredí.Pod atmosférou dusíka sa k 1,2 g kyseliny linolovej pridá 420 mg Tween 80 a 5 mg dodecylsulfonátu sodného, zmes sa zahreje na 55 °C pridajú sa 3 kvapky vody a zmes sa mieša 5 minút. Následne sa ochladí na 25 °C a za intenzívneho miešania postupne pridáva 8 ml vody. Zmes sa mieša počas 15 minút. K uvedenej zmesi sa za intenzívneho miešania postupne pridajú 3 g arabinogalaktánkarboxymetylcelulóza (12) v 30 ml vody. Zmes sa mieša ešte 12 hodín pri 20 °C a následne sa pridá 17 ml etanolu a odstredí pri 15 °C. Koláč sa

MPK / Značky

MPK: A61K 31/201, C07C 57/12, A61K 31/715, A61K 47/36

Značky: kyseliny, spôsob, linolovej, použitie, přípravy, komplexy

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/8-u7424-komplexy-kyseliny-linolovej-sposob-ich-pripravy-a-ich-pouzitie.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Komplexy kyseliny linolovej, spôsob ich prípravy a ich použitie</a>

Podobne patenty