Reakčné produkty polyizobuténov a oxidov dusíka alebo zmesí oxidov dusíka a kyslíka, spôsob ich výroby, ich použitie, palivá a mazadlá s ich obsahom

Stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Opisujú sa reakčné produkty polyizobuténov s oxidmi dusíka alebo so zmesou oxidov dusíka a kyslíka, pričom polyizobutén má stredný polymeračný stupeň P = 10 až 100, s podielom E = 60 až 90 % dvojitých väzieb, schopných reakcie s maleínanhydridom, pričom hodnota E = 100 % zodpovedá číselne teoretickej hodnote pre prípad, že každá molekula polyizobuténu má reaktívnu dvojitú väzbu, vhodné ako aditívum do palív, najmä pre zážihové motory a do mazadiel.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka reakčných produktov polyizobuténov stredného stupňa polymerácie p 10 až 100 s podielom E 60 až 90 dvojitých väzieb, ktoré sú schopné reakcie s anhydridom kyseliny maleínovej, pričom hodnota E 100 by zodpovedala číselnej teoretickej hodnote pre pripad, že každá molekula polyizobuténu by mala takú reaktivnu dvojitú väzbu s oxidmi dusíka alebo so zmesou oxidov dusíka a kyslíka.vynález sa ďalej týka použitia týchto reakčných produktov ako aditív do palív a mazadiel a použitia palív s obsahom týchto reakčných produktov pre zážihové motory.Karburátory a vstrekovacie systémy zážihových motorov, ale tiež vstrekovacie systémy pre dávkovanie paliva do zážihových a vznetových (dieselových) motorov sú zaťažené nečistotami pozostávajúcimi z prachových častíc zo vzduchu, z nespálených zvyškov paliva v spaľovacom priestore, pochádzajúcich z odvetrávacích plynov z kľukovej skrine, zavádzaných späť do karburátoraZvyšky posúvajú pomer vzduchu k palívu pri voľnobehu a v dolnej oblasti zaťažovania, takže zmes sa stáva bohatšia a spaľovanie sa stáva nedokonalejším a znova podiely nespálených alebo len čiastočne spàlených uhľovodíkov vo výfukových plynoch sa zvyšujú a spotreba benzínu stúpa.Je známe, že na zabránenie týmto nedostatkom, na udržanie čistoty ventilov a karburátorov, prípadne vstrekovacieho systému sa používajú aditíva do paliva (M. Rossenbeck, Katalysatoren, Tensíde, Mineralóladditive, vydavateľ J. Falbe, U. Hasserodt od str. 223, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 1978).Podľa druhu pôsobenia, ale tiež podľa výhodného miesta pôsobenia takých detergentov-aditív sa rozoznávajú dve generácie takých pomocných prostriedkov.Prvá generácia aditív mohla iba zabrániť tvoreniu usadenín v nasávacom systéme, ale nie odstrániť už existujúce usadeniny, čo na rozdiel od toho môžu zabezpečiť aditíva druhej generácie (keep clcen) a (clean-up-effect) a to na základe vynikajúcej tepelnej stability, zvlášť v oblastiach vyšších teplôt, menovite pri plniacich ventiloch.Princíp molekulárnej stavby palivových detergentov je možné pri určitom zovšeobecnení opísať tak, že ide o spojenie polárnych štruktúr s väčšinou vyššie molekulámymi,nepolámymi alebo lipoíilnýmí zvyškami.Zástupcurrti druhej generácie aditív sú často produkty na báze polyizobuténov v nepolámom molekulovom podiele. Tu je treba znova vyzdvihnúť aditíva typu polyizobutylamínov.V americkej prihláške vynálezu podanej v roku 1968,na ktorú bol v roku 197 l udelený patent číslo 3 576 742 (l) sú opísanć reakčné produkty z alifatických olefínov s rozvetveným dlhým reťazcom, napriklad polypropylćny, polyizobutylény alebo kopolymérov etylénu a izobutylénu a oxidov dusíka ako detergenty pre mazadlá. Tieto oleñny sa vyrábajú beätými polymerizačnými spôsobmi z nízkych olefínov s 2 až 6 atómami uhlíka. Pri získaných reakčných produktoch, obsahujúcich nitroskupiny, je tak nedeñnovaný výskyt ďalších funkčných skupín, ako sú skupiny hydroxylová, nitrózová, nitrátová, nitritová alebo karbonylová. Štruktúra a zloženie týchto olefínov je tak nedeñnované.V patentovom spise číslo DE-C 27 02 604 (2) z roku 1978 sa opisuje postup výroby polyizobuténu so strednýmstupňom polymerácie 10 až 100, ktorým sa získajú prvý raz vysoko reaktívne polyizobutćny, teda s prevažne koncovými dvojitými väzbami. Polybutény získané konvenčnými polymeračnými postupmi ako v prípade (l) majú na rozdiel od toho len nepatrný podiel koncových dvojitých väzieb.Reakčné produkty máme z (1), obsahujúce nitroskupíny na báze konvenčnćho polyizobuténu majú síce určitý účinok ako aditíva mazadiel, tento účinok však treba ďalej zlepšiť. Je tiež žiaduoe, aby boli prostriedky použiteľné ako aditiya do palív zážihových motorov.Ulohou vynálezu je teda vyvinúť aditíva do palív a mazadiel so zlepšeným účinkom.Má sa pritom poskytnúť zvlášť pri použití polyoleñnu ako východiskovej suroviny a pri jednoduchej, podľa možnosti jednostupňovej reakcii polyoleñnový derivát, ktorý je možné použiť ako aditíva do paliv a mazadiel, a ktorý hlavne z dôvodu kontrolovateľnosti a reprodukovateľnosti má defrnovanú štruktúru a zloženie.Podstatou vynálezu je reakčný produkt polyizobuténov stredného polymeračného stupňa P 10 až 100 s podielom E 60 až 90 dvojitých väzieb, schopný reakcie s maleínanhydridom, pričom hodnota E 100 zodpovedá číselne teoretickej hodnote pre prípad, že každá molekula polyizobuténu má takú reaktívnu dvojitú väzbu s oxidmi dusíka alebo so zmesou oxidov dusíka a kyslíka.Podstatou vynálezu sú teda definované reakčné produkty z vysoko reaktívnych polybutćnov a oxidov dusíka,prípadne zmesi oxidov dusíka a kyslíka.S prekvapením sa zistilo, že menovaná reakcia opísaných polyizobuténov poskytuje produkt s vynikajúcimi vlastnosťami ako aditív do palív a mazadiel, aj keď produkt neobsahuje žiadnu zásaditú dusíkatú skupinu. Oproti doterajšiemu dvojstupňovému postupu na výrobu (amín obsahujúceho) aditíva do paliva na báze polyolefinov, je spôsob podľa vynálezu jednoduchým jednostupňovým spôsobom prípravy. Okrem toho sa prekvapujúco zistilo, že polyolefm sa úplne odreaguje a poskytuje reakčnú zmes, ktorej hlavné súčasti môžu byť svojou chemickou štruktúrou a zložením presne defmované.Z patentového spisu (2) je mamy spôsob prípravy opísaných vysoko reaktivnych polyizobuténov, ktoré pre spôsob podľa vynálezu predstavujú východiskový materiál,pomocou bórtrifluoridu pri špeciálnych reakčných podmienkach. Všeobecne majú vysoko reaktlvne polyizobutény význam ako medziprodukty pre pomocné prostriedky pre minerálne oleje. Ak sa nechajú reagovať tieto polyizobutény (najskôr ich bolo priliehavejšie označiť ako oligobutény, ale tento pojem je v odbomej literatúre menej používaný) s maleínanhydridom, vytvoria sa adičné zlúčeniny,z ktorých sa po reakcii s amínmi získajú vysoko hodnotné aditíva do mazacích olejov.K tejto adičnej reakcii dochádza prakticky iba medzi maleínanhydridom a koncovou (oz-koncovou) dvojitou väzbou polyizobuténu, ktorá vyčnieva z odlomenia reťazca. Tiež dvojité väzby v polohe B môžu ešte do istej miery reagovať s maleínanhydridom, pričom v prípade vnútri stojacich dvojitých väzieb takisto k žiadnej reakcii nedochádza. Ak sa označí podiel reakcie schopných, prevažne koncových dvojitých väzieb v polyizobuténe E, bola by relatívna pôsobnosť W aditíva mazacích olejov 100 , ked by všetky teoreticky možné dvojité väzby boli koncové, E by mal takisto hodnotu 100 . To sa však v praxi nestáva, lebo pri konvenčných polyizobuténoch sa v praxi dosahujú spra SK 281769 B 6vidla iba hodnoty E W 20 až 50 . Tomu zodpovedá,že je nutné pre reakciu použiť väčších množstiev takej zmesi polyizobutén/maleínhydrid, ako by bolo teoreticky pri E 100 potrebné. Polyizobutén, obsialmutý v prosuiedku, ktorý s maleínanhydridom nezreagoval, sa chová v pomocných prostriedkoch minerálnych olejov v najlepšom prípade inenne, väčšie množstvá sa musia dokonca odstraňovať.Stredný polymeračný stupeň P je 10 až 100, výhodne 15 až 40. Ako je tomu vždy pri takýchto polyméroch, získajú sa polyméry s určitým spektrom stupňa polymerácie. S ohľadom na vlastnosti reakčných produktov podľa vynálezu s oxidrni dusíka, prípadne so zmesami oxid dusíka-kyslík je rozptyl bez zjavného vplyvu, takže ide iba o stredný polymeračný stupeň P, ktorý je možno sledovať a riadiť, napríklad meraním viskozity, aj v priebehu polymerácie.V nadvämosti na stredný polymeračný stupeň P majú opísané vysoko reaktívne polyizobutény počet atómov uhlíka 36 až 400, výhodne 54 až 160 a strednú molekulovú hmotnosť (zistenú výpočtom) 500 až 5600, výhodne 750 až 2250.Pod pojmom polyizobutény ako východiskovć materiály pre spôsob podľa vynálezu sa myslia nielen homopolymerizáty izobutćnu, ale tiež jeho kopolyméry s najmenej 80 podielom izobuténu. Ako komonoméry prichádzajú do úvahy predovšetkým ostatné olefmicky nenmýtené uhľovodíky so 4 atómami uhlíka, takže sa môže, čo má zvláštny technický význam, vychádzať bezprostredne z takzvaných remv C 4. Tieto rezy obsahujú okrem 12 až 14 butánov 40 až 55 butćnov a až l butadićnu, síce iba 35 až 45 izobuténov, ale do veľkej miery selektívna polymerovateľnosť podmieňuje, že ostatné monoméry pri podmienkach polarizácie budú do polymérov začlenenć iba približne v 2 až 20 . Monoméry, ktoré nereagovali, sa môžu použiť na ine účely. Ako ďalšie komonomćry prichádzajú do úvahy ešte monomćry s 3 atómami uhlíka, ako propán aj etylén alebo ich zmes, alebo monomćry so 4 atómami uhlíkaTýmto spôsobom sa získa izobutén s podielom E na dvojitých vázbách, ktoré reagovali s maleínanhydridom, 60 až 90 , v mnohých prípadoch 75 až 90 . Teoretická vypočítaná hodnota E 100 by podľa toho znamenala, že by každá molekula polyizobuténu obsahovali takto reakcie schopnú dvojitú väzbu. E sa získa jednoduchým spôsobom,najspoľahlivejšie bezprostredne z čísla kyslosti aduktu polyizobuténu/maleínanhydríd.Pre reakciu na produkty podľa vynálezu prichádzajú do úvahy oxidy dusíka, predovšetkým oxidy dusíka N 0, N 02,N 103 a N 20., zmes týchto oxidov aj zmesi týchto oxidov s kyslíkom, zvlášť N 0 s kyslíkom a N 02 s kyslíkom. Pri použití kyslíka, pripadá na kyslík v zmesi s oxidmi dusíka objemovo l až 70 , zvlášť objemovo 5 až 50 . Zmes oxidu dusíka s kyslíkom môže obsahovať tiež inertné plyny,napríklad dusík k tomuto dochádza napríklad pri použití zmesí oxidu dusíka so vzduchom.Reakcia na produkty podľa vynálezu sa môže uskutočňovať bez tlaku alebo pod tlakom, prerušovane alebo plynule.Na dosiałmutie kvantitatívnej reakcie sa oxidy dusíka pridávajú v mólových pomeroch polyizobuténu k oxidom dusíka l 2 až l 4, výhodne l 2,2 až 1 3,3. Väčší prebytok nieje na škodu.Teplota nie je rozhodujúca. Mení sa od -30 do 150 °C. Výhodne sa pracuje pri teplote -l 0 až 100 °C, zvlášť pri 25 až 80 °C.Reakcia sa výhodne uskutočňuje v inertnom rozpúšťadle. Preto sú vhodné napríklad alifatické uhľovodíky, ako je izooktán alebo n-alkánová zmes (napríklad s 10 až l 3 atómami uhlíka), chlórovanć uhľovodíky, ako metylénchlorid, tetrachlórmetán alebo chlórbenzol, étery, ako dietylćter,tetrahydrofurán, dioxán alebo terc-butylmetyléter, estery ako etylacetát alebo mctylester kyseliny benzoovej, amidy,ako dimetylformamid alebo N-metylpyrolidón, aj kyseliny ako napríklad kyselina chlorovodíková. Ak majú byť reakčné produkty použité ako aditíva do paliva, pracuje sa účelne v rovnakom rozpúšťadle, v ktorom sa pridáva do paliva. Všeobecne sú hmotnostné množstva rozpúšťadiel 50 až 90 , vzťahujúce sa na násadu ako celok. Môže sa však pracovať tiež bez rozpúšťadiel.Malá prísada vody (hmotnosme približne 0,2 až l ,vzťahujúce sa na zavedený polyizobutén) pre prípadnú hydrolýzu vzniknutćho nitritesteru nie je na škodu.Príprava reakčnej násady prebieha väčšinou tak, že sa najskôr uskutoční lcrátky ohrev vo vákuu na teplotu 40 až 50 °C alebo sa zamieša do vody a potom sa fázy oddelia. Cieľom obidvoch týchto opatrení je odstrániť z reakčnej zmesi zvyšky oxidov dusíka.spravidla sa reakčný produkt podľa vynáíezu vyzráža,najmä pri použití oxidu dusičitého N 02 alebo sa použije, vo forme zmesi rôznych alkanov obsahujúcich nitroskupiny,pričom táto zmes obsahuje ako hlavnú zložku zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a (H)s uvedeným polymeračným stupňom P. Často sa ako zložky vyskytujú zlúčeniny všeobecného vzorca (III) a (IV)pričom sa pre jednoduchosť polyizobutylový zvyšokř r Fi Pr ah CK ro označuje R.Ako vedľajšie produkty je možné v mnohých prípadoch označiť - podľa použitých oxidov dusíka alebo zmesí oxidu dusíka so vzduchom nasledujúce zlúčeniny všeobecného vzorca (V) až (VIII)Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) až (IV) tvoria podstatné zložky reakčného produktu podľa vynálezu. Obvykle má zmes zlúčenín všeobecného vzorca (I) až (IV) podiel hmotnostne 50 až 90 , zvlášť hmotnostne 60 až 85 reakčného produktu podľa vynálezu. Zvyšok tvoria v podstate zlúčeniny všeobecných vzorcov (V) až (VIII), ako aj ku zlúčeninám všeobecného vzorca (I) až (V HI) analogické štruktúry všeobecného vzorca (IX) až (XVI), ktoré sú mložené na nepatrných množstvách v opísaných polyizobuténoch spolu prítomných polyizobuténoch s dvojitou väzbou stojacou v polohe p.Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) až (IV) sa vytvárajú spravidla v nasledujúcich vzájomných hmotnostných pomerochI 25 až 70,zv 1 ášť 35 až 60, II 3 až 30,zvlášť 5 až 25 , III 0 až 30 , zvlášť 5 až 25 , V 0 až 25 ,zvlášť 2 až 15 , pričom sa percentuálne údaje vzťahujú k množstvu zlúčenín všeobecného vzorca (I) až (IV) (súčet hmotnostne 100 ).Pokiaľ obsahujú nasadené polyizobutény - ako je uvedené - ešte iné jednotky vytvárajúce polymerizát ako izobutén, má zvyšok R vo všeobecných vzorcoch (III) až (XVI) a analogicky tiež molekulový podiel vo všeobecných vzorcoch (I) a (II) zodpovedajúci význam.Vynález sa tiež týka reakčných produktov z opísaných vysoko realctívnych polyizobutćuov a oxidov dusíka alebo zJnesí oxidov dusíka a kyslíka, ktoré zostali nezreagované v nadväznosti na svoje vytváranie eliminaciou zásadami v alkénoch obsahujúcich nitroskupiny.Ako štruktúry takých následných produktov prichádzajú do úvahy zvlášť zlúčeniny všeobecných vzorcov(XVII) (XVIII) pričom zlúčenina všeobecného vzorca (XVII) vznikla pô vodne z polyizobuténu s koncovou dvojitou väzbou a zlúčenina všeobecného vzorca (XVIII) vznikla pôvodne z po lyizobuténu s dvojitou väzbou v polohe B. Tiež zlúčeniny všeobecného vzorca (II), (IV), (X) a (Xll) môžu byť vedľajšímí produktmi takých dodatočne včlenených elíminačných reakcií. spravidla sa vyskytuje ako produkt eliminačnej reakcie zmes rôznych látok, ktorá tvorí hlavnú zložku v zlúčenine všeobecného vzorca (XVII) a zlúčenina všeobecného vzorca (XVIII) sa vyskytuje len v nepatmom množstve alebo sa vôbec nevyskytuje.Také eliminačné reakcie sa uskutočňujú pri príslušných obvyklých podmienkach. Ako zásada sa pritom nasadzujú napríklad hydroxidy alkalických kovov, ako sú hydroxid sodný a draselný, alkoholáty alkalických kovov, ako metanolát sodný, etanolát sodný, izopropylát sodný alebo terc-butyrát draselný, alebo zvlášť uhličitany alebo hydrogenuhlíčitany alkaliclcých kovov, ako je uhličítan draselný a uhličitan sodný alebo hydrogenuhlíčitan draselný.Takto vzniknuté alkény obsahujúce nitroskupiny sú vhodné ako medziprodukty na výrobu polyizobuténarnínov účinných ako aditíva do palív a mazadíel.Reakčué produkty polyizobuténov a oxidov dusíka alebo zmesí oxidov dusíka a kyslíka sa na základe svojich vlastností nasadzujú ako detergenty a dispergátory v palivách Lážihových motorov. Môžu tiež nájsť uplatnenie ako aditíva do mazadíel.Pokial sa reakčné produkty podľa vynalezu, ktorými sú nitroalkany, hydrogenujú obvyklými spôsobmi pri získaní zodpovedajúcich aminoalkánov, získajú sa taktiež účinné zlúčeniny, vhodné ako aditíva palív a mazadíel. Také ami noalkany majú hlavne všeobecné vzorce (XIX) až (XXVI).I I i I n-cu-ccui n-cH-c-cu, CH ca ÍXXÍ Il) (XKÍV) NH NE m) OHTiež z následných produktov všeobecného vzorca(XVI) a (XVIII) sa môžu vyrobiť zodpovedajúce aminoalkány všeobecného vzorca (XXVII) a (XXVIII).Vhodnou funkcionalizáciou dvojitej väzby v zlúčeninach všeobecného vzorca (XVII) a (XVHI), ako je adícia amínov všeobecného vzorca HNR 1 R 2 alebo alkoholov všeobecného vzorca Rl-OH alebo štiepením na aldehydy a a SK 281769 B 6díciou aminov všeobecného vzorca HNRlRz na tieto aldehydy a následnou hydrogenáciou sú dostupné zlúčeniny všeobecného vzorca (XXDK) až (XXXIV)kde znamená R 1 a R 2 organickú skupinu, pričom R 1 môže znamenať tiež atóm vodíka. Zvlášť sa uvádzajú skupina alkylová s l až 30 atórnami uhlíka, alkenylová s 2 až 30 atómami uhlíka, cykloalkylová s 5 až 8 atómami uhlíka, aralkylová so 7 až 18 aíômami uhlíka a prípadne substituovaná skupina arylová so 6 až 14 atómami uhlíka.Pokial sa reakčné produkty podľa vynálezu používajú ako aditíva palív, pridávajú sa výhodne v množstve 10 až 5000 ppm zvlášť 50 až 1000 ppm. V prípade mazadiel sa spravidla pridáva viac aditív, prísady tu môžu predstavovať hmotnostne 0,1 až 6 , zvlášť 0,5 až 5 .Ak majú byť využité predovšetkým dispergačné vlastnosti látok podľa vynálezu, je možné ich kombinovať tiež so známymi detergentmi ako prídavnými aditívami.Ako zloäcy detergentov v zmesi s látkami podľa vynálezu ako dispergačných činidiel, sa môže v zásade používať každý z literatúry známy produkt vhodný na tento účel (napríklad J. Falbre, U. Hasserodt, Uatalysatoren, Tenside und Mineralöladditive, nakladateľstvo G. Ihieme Stuttgart, od str. 223, 1978, alebo K. Owen Gasolíne and Diesel Fuel Additives, nakladateľstvo John Wiley Sons, od str. 23,1989).Výhodne sa používajú detergenty obsahujúce dusík,napríklad zlúčeniny obsahujúce aminoskupinu alebo amidoskupinu. Zvlášť vhodné sú polyizobutylarniny podľa európskej zverejnenej prihlášky vynálezu číslo E 0-A 0 244 616, arnidy a/alebo imidy etyléndiamíntetraoctovej kyseliny podľa európskej zverejnenej prihlášky vynálezu čislo EP-A 0 356 725, pričom sa odkazuje na definície obsialmuté v tejto literatúre. V uvedených prihláškach opísané produkty majú - v súhlase s výrobou podobne ako v pripade reakčných produktov podľa vynálezu- výhodu, že sú bez chlóm, prípade ehloridov.Ak má byť prednostne využitý detergenčný účinok reakčných produktov podľa vynálezu, môžu sa tieto látky tiež kombinovať s olejmi ako nosičmi. Také oleje, fungujúce ako nosiče, sú známe, zvlášť sú vhodné oleje na báze polyglykolov, napríklad zodpovedajúcich éterov a/alebo esterov, opísaných v patentových spisoch číslo USA 5 004 478 a DE-A 38 38 918. Taktiež je možné použiť polyoxyalkylćnmonoóly s uhľovodíkovými koncovými skupinami (americký patentový spis číslo 4 877 416) alebo nosičové oleje (patentový spis číslo DE-A 41 42 241).Ako palivá pre zážihové motory prichádzajú do úvahy olovnatć a bezolovnatć benzíny normal a super. Benzíny môžu obsahovať tiež iné zložky ako uhľovodíky, napríklad alkoholy, ako metyl-terc-butyléter. Okrem reakčných produktov podľa vynálezu obsahujú palivá tiež spravidla ďalšie prísady, ako inhibitory korózie, stabilizátory, antioxidanty a/alebo ďalšie detergenty.lnhibítory korózie sú väčšinou amóniové soli organických karboxylových kyselín, ktoré majú vplyvom zodpovedajúcej štruktúry východískových surovín sklon na vytváranie filmu. Inhibítory korózie sa tiež často používajú na zníženie hodnoty pH amímni. Ako ochrana pred koróziou farebných kovov slúžia väčšinou heterocyklickć aromáty.Skúška vhodnosti produktov ako aditív do paliva sa uskutočňuje testom motora na skúšobných stanovištiach podľa CEC-F-04-A-87 sa skúšalo pôsobenie keep clean pri plniacich ventiloch motora Opel-Kadett s obsahom 1,2 litra.Vynález objasňujií, ale nijako však neobmedzujú nasledujúce príklady praktického uskutočnenia. Percentá sú myslené hmotnostne s výnimkou hodnôt E.Priradeníe štruktúr (I) až (IV) a výpočet hmotnostného podielu jednotlivých zlúčenín všeobecného vzorca 1 až IV sa uskutočňuje H-NMR spektroskopíou (meranie v CDCl 3,hodnoty v ppm) GHz-NO v I 4,65 (d, lH), 5,20 (d, lH), AB-Systém GHz-NO, v Il 4,35 (d, lH), 4,50 (d, lH), AB-Systćm GHz-NO v III 5,30 (d, ZH), 5,42 (d, ZH), AB-Systćm GHz-NO, v IV 4,7 l-4,74 (s, 4 H)V banke s miešadlom sa mieša 722 g vysoko reaktlvneho polyizobutćnu (Glissopaln ES 3250) so strednou molekulovou hmotnosťou 1017 a s hodnotou E 85 a 787 g Mihagolu M (zmes n-parañnu s 10 až 13 atómami uhlíka). Pri teplote vyhrievacieho plášťa 40 °C sa počas troch hodín zavádza 85 g (1,85 mol) oxidu dusičitého. Pritom stúpne teplota na 43 °C. Po stripovaní prebytočného oxidu dusičitého dusikom sa pridá 500 g vody a v miešani sa pokračuje 2 hodiny pri teplote 50 až 60 °C. Fázy sa oddelia a organická fáza sa oddestiluje vo vákuu pre odstránenie zvyšku vody.Získa sa 1515 g reakčného roztoku, pozostávajúceho z asi 52 reakčných produktov. Preparatívnou chromatografiou sa dosiahne úplné zreagovaníe. Podľa spektra H-NMR je zloženie produktu 52 I, 23 II, 12 III a 8 IV,vzťahujúce sa na množstvo l až IV ako celku.Postupuje sa ako podľa prikladu 1, reakčná zmes sa však nespracuje vodou, ale udržiava sa jednu hodinu pri teplote 40 až S 0 °C pri tlaku 100 Pa. Získa sa 1537 g reakčnej zmesi. Elementáma analým 81,8 C, 13,4 H, 2,7 0, 1,1 N.Približne 50 reakčného produktu v reakčnom roztoku má podľa H-NMR 58 I, 22 II, 12 1 Il a 8 IV,vzťahujúce sa na množstvo I až IV ako celku.

MPK / Značky

MPK: C07C 211/09, C08F 10/10, C08F 8/30, C07C 215/18, C07C 215/08, C07C 205/15, C07C 211/13, C10M 133/52, C10L 1/22, C07C 205/02

Značky: reakčné, dusíka, zmesí, použitie, paliva, spôsob, mazadla, polyizobuténov, obsahom, výroby, produkty, kyslíka, oxidov

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/8-281769-reakcne-produkty-polyizobutenov-a-oxidov-dusika-alebo-zmesi-oxidov-dusika-a-kyslika-sposob-ich-vyroby-ich-pouzitie-paliva-a-mazadla-s-ich-obsahom.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Reakčné produkty polyizobuténov a oxidov dusíka alebo zmesí oxidov dusíka a kyslíka, spôsob ich výroby, ich použitie, palivá a mazadlá s ich obsahom</a>

Podobne patenty