Spôsob výroby teplom spájanej vložky

Číslo patentu: 284794

Dátum: 26.10.2005

Autori: Groshens Pierrot, Noireaux Patrick

Stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Spôsob výroby teplom spájanej vložky, kde body (3) teplom taviteľného polyméru s priemernou hrúbkou (E) sa nanesú lícovou stranou (2a) podkladu vložky (2), zvoleného z textilných a netkaných podkladov, a jedna zo strán (2a, 2b) podkladu (2) sa vystaví bombardovaniu prúdom elektrónov, pričom body (3) teplom taviteľného polyméru obsahujú radikálny aktivátor a sú bez fotoinhibítora a hĺbka prenikania elektrónu do bodov (3) sa upraví tak, aby sa docielila modifikácia fyzikálno-chemických vlastností teplom taviteľného polyméru, zvolených zo skupiny zahŕňajúcich teplotu topenia a viskozitu, v obmedzenej hrúbke (e) vzhľadom na priemernú hrúbku (E).

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka spôsobu výroby teplom spájanej vložky s použitím bombardovania prúdom elektrónov s cieľom lokálne zmeniť teplotu tavenia a/alebo viskozitu teplom tavíteľného polyméru. V takto ziskanej vložke majú body teplom tavíteľného polyméru vo vrstve rozdielne teploty tavenia a/alebo rozdielnu viskozitu, Táto problematika patrí do oblasti tepelne napájaných vložiek alebo medzivrstiev,čo sú textilné alebo netkané podklady, na ktorých jednej strane sú nanesené body z teplom tavíteľného polyméru,schopné následného prilipnutia pôsobením určitého tlaku za tepla k súčasti odevu, ktorá sa má stužitZo všetkých problémov, ktoré sa vyskytujú v oblasti teplom spájaných (lepených) vložiek, existuje jeden, ktorého riešenie je najchúlostivejšie, a to je riziko prenikania materiálu podkladom vložky pri nalepovaní tejto vložky tlakom za tepla na súčasť odevu, ktorý sa má vystužiť. V skutočnosti teplota, ktorá je zvolená na to, aby bolo dosiahnuté toto spojenie (alebo nalepenie) teplom, musi umožniť roztavenie bodu polyméru tak, aby roztavený polymér sa mohol rozostriet a prilipnúť k povrchovým vláknam alebo nitiam V odeve. Často sa však stáva, že toto rozostrenie neprebehne len na povrchu, ale že polymér prenikne vláknami a objaví sa na opačnej strane podkladu vložky. Pokiaľ vložka nie je určená na to, aby bola viditeľná a bola zadnou stranou odevu, potom táto skutočnosť neovplyvňuje estetické vlastnosti materiálu. V každom prípade sa vplyvom takéhoto prelínania miestne zvýši tuhosť vložky a teda í odevu, čo predstavuje opačný výsledok, ako je požadovaný efekt. Rovnako môže vyvolať prilipnutie k podšívkovým tkaninám, čo je vlastná podšívka a časť lemovej látky, čo zhoršuje kvalitu odevu.Na vyriešenie tohto problému bolo navrhnuté vyrábať teplom spájané (nalepované) vložky, v ktorých body z teplom tavíteľného polyméru majú dve nad sebou uložené vrstvy, a to prvú vrstvu v styku s lícom podkladu vložky a druhú vrstvu uloženú presne na prvej. Samozrejme zložky oboch vrstiev sú navrhnuté tak, aby pri aplikovaní za tlaku a tepla na súčasť odevu na pôsobenie tepla reagovala len vrstva teplom tavíteľného polyméru druhej vrstvy. V takomto prípade môže teplom taviteľný polymér difundovat len k súčasti odevu, pričom je mu zabránené, aby difundoval do podkladu vložky, kde prvá vrstva pôsobí ako bariéra.V praxi táto metóda dvoch vrstiev má nedostatky, predovšetkým namáhavost nanesenia obidvoch vrstiev na seba a nevýhodu spočívajúcu v riziku oddelenia oboch vrstiev.Na prekonanie týchto nedostatkov bolo vo francúzskom patente FR 2 606 603 (rovnaký majiteľ ako pri predmetnom Vynálezu) navrhnuté použitie prostriedkov chemickej povahy, pôsobiacich na teplom taviteľný polymér s cieľom obmenit aspoň čiastočne jeho chemickú štruktúru, prinajmenšom na rozhraní s podkladom vložky, aby sa zabránilo prelínaniu teplom tavíteľného polyméru podkladom vložky vplyvom tepla a/alebo tlaku a/alebo pary. Prostriedky chemickej povahy, uspôsobene na modiñkáciu chemickej štruktúry teplom tavíteľného tavíteľného polyméru, zahrnujú aspoň jednu reaktivnu látku a aspoň jeden prostriedok vyvolávajúci reakciu, uspôsobený na to, aby spustil, zaistil a promotoval reakciu medzi reaktívnou látkou a teplom taviteľným polymérom.Výslovne sú v tomto patente uvedené rôzne kategórie reaktívnych látok, a to teplom tvrditeľné produkty, karba midová živica, predovšetkým močovinofonnaldehydová a melaminformaldehydová živica, monoméry, alebo polyméry, obsahujúce aspoň jednu izokyanátovú funkčnú skupinu,blokovanú alebo nie, monoměry, alebo polyméry obsahujúce aspoň jednu aziridínovú funkčnú skupinu, moditikované polwnéry obsahujúce aspoň jednu reaktivnu chemickú funkčnú skupinu epoxidovú alebo vinylovú.Medzi prostriedkami, vyvolávajúcimi reakciu, sa uvádza prívod tepla, ultrafialové žiarenie a bombardovanie prúdom elektrónov. V tejto publikácii je ďalej uvedené, že tieto prostriedky, vyvolávajúce reakciu, sa môžu použit v prítomnosti katalyzátorov. Presnejšie povedané, ak prostriedkom na vyvolanie zosieťovania teplom tavíteľného polyméru a modiñkovaného polyméru s vinylovou funkciou je ultralialové žiarenie, predpokladá sa, že toto žiarenie pôsobí stykom s fotoiniciačnými látkami.V pripade, že sa použije ožarovaníe (bombardovanie) prúdom elektrónov ako prostriedku vyvolávajúceho reakciu, potom sa predpokladá, že sa k zmesi teplom tavíteľného polyméru a reaktívnej látky pridá fotoinhibičný činiteľ,aby sa obmedzilo šírenie modiíikujúcej chemickej reakcie. Podklad vložky (alebo medzivrstvy) vybavený nánosom zmesi, prechádza pred zdrojom fotónov alebo elektrónov,umiestneným na rubovej strane podkladu tak, aby častice prednostne ožarovali otvory alebo perforáciu podkladu na opačnej strane, ako je teplom taviteľný polymér.V praxi sa ukázalo, že je nemožné dosiahnuť uspokojujúce výsledky za podmienok, opísaných vo francúzskom patente FR 2606 603 použitím prostriedkov vyvolávajúcich reakciu, ako je bombardovanie prúdom elektrónov,napriek všetkému záujmu o túto techniku. K tomuto zlyhaniu prispeli problémy s monitorovaním chemickej reakcie pomocou fotoinhibičných činidiel, a ťažkosti s pôsobením prednostne na úrovni otvorčekov a perforácie v podklade vložky na druhej strane, ako je teplom taviteľný polymér.Cieľom predmetného Vynálezu je navrhnúť spôsob výroby teplom napájanej (nalepovanej) vložky pomocou bombardovania prúdom elektrónov, pri ktorom dôjde k zmene chemickej štruktúry teplom tavíteľného polyméru,ktorý prekonáva uvedené problémy.Vynález sa týka spôsobu výroby teplom spájanej vložky, kde body teplom taviteľného polyméru s priememou hrúbkou sa nanesú na lícnu stranu podkladu vložky, zvoleného z textilných a netkaných podkladov, a jedna zo strán podkladu sa vystaví bombardovaniu prúdom elektrónov,pričom podstata tohto postupu spočíva v tom, že body teplom tavíteľného polyméru obsahujú radikálový aktivátor a sú bez fotoinhibitora, pričom hrúbka prenikania elektrónov do bodov sa upraví tak, aby sa docielila modiñkácia fyzikálno-chemickýeh vlastností teplom tavíteľného polyméru,zvolených zo súboru zahmujúceho teplotu topenia a viskozitu, v obmedzenej hrúbke vzhľadom na priememú hrúbku.Podľa prvého výhodného uskutočnenia postupu podľa Vynálezu je rubová strana podkladu vložky vystavená bombardovaniu prúdom elektrónov a obmedzená hrúbka je v rozmedzí 10 až 50 , výhodne 10 až 20 priememej hrúbky a modiñkácia fyzikálne-chemických vlastností spočíva V zvýšení teploty topenia uvedeného polyméru.Podľa druhého výhodněho uskutočnenia postupu podľa Vynálezu je lícová strana podkladu vložky je vystavená bombardovaniu prúdom elektrónov a obmedzená hrúbka je v rozmedzí od 50 do 90 priememej hrúbky, výhodne vrozmedzí od 80 do 90 , a modifikácia fyzikálne SK 284794 B 6-chemických vlastností spočíva v znížení teploty topenia uvedeného polyméru.Výhodne je možno hĺbku prenikanía elektrónov znížiť vložením filtra do dráhy elcktrónového lúča. Akceleračné napätie elektrónového lúča je najmenej 100 kV a do dráhy elektrónového lúča sa vloží filter, znižujúci hlbku prenikania na asi 50 až 100 m. Ako filter sa možne použit papier s gramážou so až 100 g/młUvedený radikálový aktivátor je výhodne aloylového typu, pričom je možné ho zvoliť predovšetkým zo skupiny zahmujúcej trimetylolpropantrimetakrylát a trimetylolpropantiialcrylát. Teplom taviteľným polymérom je výhodne polyetylén s vysokou hustotou a radikálovým aktivátorom je trimetylolpropantrimetakrylát v množstve 5 až 20 hmomostných, vztiahnuté na hmotnost polyetylénu s vysokou hustotou.Na prípravu vodnej disperzie vo forme pasty, obsahujúcej teplom taviteľný polymér a radikálový aktivátor a slúžiacej na nanášanie bodov polyméru na lícnu stranu podkladu vložky, sa výhodne vopred zmieša teplom taviteľný polymér a radikálový aktivátor vo forme prášku a táto zmes sa podrobí postupným operáciám tavenia, extrudovania a drvenia, aby sa získal prášok, ktorý sa potom riedí uvedenou vodnou disperziou.Zmena teploty topenia v pásme, vystavenom bombardovaniu prúdom elektrónov, je výhodne v rozmedzí 10 až 20 °C. Body z tepelne taviteľného polymćru ďalej obsahujú polymér, vytvrditeľný pôsobením bombardovania prúdom elektrónov, alebo pôsobením radikálového aktivátora.Pri vykonávaní postupu podľa vynálezu sa body teplom taviteľného polyméru s priemernou hrúbkou E nanesú známym spôsobom na lícnu stranu podkladu vložky, ktorý je zvolený zo skupiny textilných a netkaných podkladov, a jedna zo strán tohto podkladu sa vystaví ožarovaniuCharakteristickým aspektmi postupu podľa predmetného vynálezu je to, že vzhľadom na to, že body teplom taviteľného polyméru obsahujú radikálový aktivátor a sú bez fotoinhibítora, je hĺbka prenikanía elektrónov do teplom taviteľného polyméru nastavená tak, aby sa docielila modifikácia fyzikálne-chemických vlastností teplom taviteľného polyméru, vybratých zo súboru zahmujúceho teplotu topenia a viskozitu, v hrúbke e vzhľadom na priememú hrúbku E.Funkciou radikálneho aktivátora je vytvorenie voľných radikálov, čo umožňuje vyvolať polymerizačnú reakciu v samotnom teplom taviteľnom polymére. Je to podobné ako vpripade fotoinicíačného činiteľa vo francúzskom patente FR 2606 603, kde sa ako prostriedok na vyvolanie reakcie použilo ultrafialove žiarenie. Radikálový aktivátor,prísne vzaté, nie je reaktívnou látkou v zmysle francúzskeho patentu FR 2 606 603.Tento radikálový aktivátor je výhodne akrylátovćho typu, obzvlášť trimetylolpropantrimetaldylát alebo trimetylolpropantriakrylát. Tieto dve zlúčeniny sú monoměry s akiylátovou funkčnou skupinou a nie sú súčasťou zoznamu reaktívnych látok, vyslovene uvedených v spise FR 2 606 603.Vďaka radikálovému aktivátoru a nepritorrmosti fotoinhibitora je možné docieliť štrukturálnu modifikáciu teplom taviteľného polyméru vobmedzenej hrúbke e každej teplom napájanej vložky.Ako už bolo uvedené, podľa prvého výhodněho uskutočnenia postupu podľa vynálezu je podrobená ožarovaniu(bombardovaniu) prúdom elektrónov rubová strana podkladu vložky a hĺbka prenikanía elektrónov je nastavená tak,aby došlo k modifikácii fyzikálno-chemických vlastnosti dohĺbky e v rozmedzí 10 až 50 priememej hrúbky E, príčom modiñkácia spočíva v zvýšení teploty topenia alebo vo zvýšení viskozity teplom taviteľného polyméru.Podľa druhého výhodného uskutočnenia je bombardovaniu prúdom elektrónov vystavená lícna strana podkladu vložky a hĺbka prenikanía elektrónov je nastavená tak, aby došlo kmodiñkácii fyzikálne-chemických vlastnosti do obmedzenej hrúbky v rozpätí 50 až 90 priememej hrúbky E, pričom modifikácia spočíva v znížení teploty topenia alebo v znížení viskozity teplom taviteľného polyméru.V každom prípade je každý bod polyméru vytvorený jediným jednovrstvovým nánosom a po pôsobení elektrónov uvedená vrstva má rozdielnu teplotu tavenia a/alebo viskozitu medzi prvým pásmom, ktoré je vo styku stextilným podkladom a ktoré má danú teplom tavenia a/alebo viskozitu, a druhým homým pásmom, ktoré má teplom tavenia alebo viskozitu nižšiu, ako je u teplom taviteľného polyméru V prvom pásme.Po aplikovani teplom spájanej (lepenej) vložky k druhej časti odevu tlakom za tepla, je v styku s časťou odevu druhé pásmo, ktore má nižšiu teplotu tavenia a ktoré reaguje silnejšie na pôsobenie tepla, zatiaľ čo prvé pásmo s vyššou teplotou tavenia nereaguje alebo reaguje vmenšej miere. V dôsledku toho prvé pásmo pôsobí v určitej miere ako bariéra proti prelínaniu teplom taviteľného polyméru z druhého pásma.Bez ohľadu na zvolený variant uskutočnenia dôjde k modifikácii teploty tavenia a/alebo viskozity, ktorá sa postupne mení vo vrstve každého bodu. V dôsledku toho tu nie je riziko straty súdržnosti alebo odlúpnutia oboch vrstiev s rôznymi hustotami, ako je to v prípade vykonávania dvojvrstvovej techniky, kde každý bod je tvorený dvoma vrstvami srôznou tvrdostou, čo vždy predstavuje prednostné miesto na oddelenie oboch vrstiev, V tejto súvislosti je nutné uviesť, že elektrónový lúč,vytváraný priemyselnými elektrónovými dýzami, nepôsobí jednotne v celej hrúbke danej hmoty. S tým, ako elektrónový zväzok preniká do hmoty, množstvo elektrónov, či dávka, postupne klesá shrúbkou, až klesne knule vdanej hrúbke, ktorá je funkciou akceleračného napätia elektrónového lúča. Napríklad pri elektrónovej dýze, ktoré akceleračne napätie je 150 kV, sa predpokladá, že dávka elektrónov je nulová v hrúbke 200 m vmateriáli s hustotou l. Táto dávka je stále v tomto prípade okolo 50 v hrúbke okolo 130 m.Podľa predmetného vynálezu bolo potvrdené, že na docielenie modifikácie fyzikálne-chemických vlastností teplom taviteľného polyméru tak, aby spodná vrstva bodov pôsobila ako požadovaná bariéra zabraňujúca prenikaniu teplom spojovateľnou (lepiteľnou) vložkou, je nutné dodat určitú dávku elektrónov, ktoré zasiahnu radikálový aktivátor. Nastavenie hĺbky prenikanía elektrónov, ako predpokladá postup podľa vynálezu, smeruje ktomu, aby bola dostatočná dávka elektrónov schopných preniknúť do obmedzenej hrúbky e teplom taviteľného polyméru, t. j. do hrúbky, pre ktorú sa požaduje modifikácia fyzikálno-chemických vlasmostí.Pretože bežne používané priemyselné elektrónové dýzy sú noimalizovane a pretože nie je ľahké menit ich akceleračné napätie, je možne v súlade s vynálezom hlbku prenikanía elektrónového zväzku znížit vložením filtra medzi elektrónový lúč a podklad vložky.Účinkom tohto filtra sa umelo zníži hĺbka prenikanía elektrónového lúča v teplom taviteľnom polymére a týmto sa teda presne nastaví skutočne účinná hĺbka prenikanía.Voľba filtra, čo musí byt predovšetkým list papiera a obzvlášť jeho hrúbka, závisia od materiálu, tvoriaceho pod SK 284794 B 6klad vložky a od hrúbky e, v ktorej je žiaduee uskutočniť modiñkáciu fyzikálne-chemických vlastností.Napríklad vprípade elektrónovej dýzy, ktorej akceleračné napätie je i 50 kV, sa použije ako vložený filter list papiera s gramážou 50 až 60 g/mz.Pracovné podmienky ožarovania (bombardovania) prúdom elektrónov a výber a množstvo aktívátorov radikálov sa výhodne určia tak, aby teplota topenia teplom taviteľného polyméru sa menila v pásme podrobenom bombardovaniu prúdom elektrónov hore a dole v rozmedzí od 10 °C až 20 °C.Prehľad obrázkov na výkresochVynález bude bližšie objasnený pomocou nasledujúceho opisu dvoch vyhotovení teplom spájaných (lepených) vložiek, na ktorých body z jednej vrstvy teplom taviteľného polyméru majú odlišnú teplotu topenia, pričom tieto vyhotovenia sú zobrazené na priložených obrázkoch, na ktorých obr. 1 ukazuje teplom spájanú (lepenú) vložku v pôdoryse v značnom zväčšení, a obr. 2 schematieky znázorňuje uvedenú vložku v reze na úrovni umiestnenia bodu polyméru.Na priložených obrázkoch je znázomená teplom spájaná (lepená) vložka 1, ktorá je tvorená podkladom 2 a body 3 teplom taviteľného a spájajúceho (lepiaceho) polyméru. Podkladom môže byt textilný podklad z tkaniny, stávkovej pleteniny, alebo záťažnej pleteniny, alebo netkaná látka. Body 3 z teplom taviteľného polyméru sú rozmiestnené na celom povrchu jednej zdvoch strán podkladu 2, alebo na jeho časti, a táto strana sa označuje ako strana lícna. Táto lícna strana je určená na aplikovanie na rubovú stranu odevu, ktorá má byt chránená alebo stužená.Teplom taviteľný polymér je bežne známeho typu, pričom tento materiál je zvolený z polyamidov, polyetylénov,polyuretánov, polyestrov a karbamidových polymérov. Rovnako je možne použit kopolymér. Dôležité je však to,že polymér je schopný reagovat pri teplote aplikovania súčasti odevu pri tlaku za tepla, pričom sa lokálne roztaví a prilipne k vláknam alebo nítiam rubovej strany súčasti odevu.Body polyméru sa spravidla nanášajú vo fonne vodnej disperzie, ktorá je potom vystavená pôsobeniu tepla, čím sa dosiahne odparenie rozpúšťadla a opätovne aglomerovanie častíc teplom taviteľného polyméru a týmto dôjde kprilipnutíu k podkladu. Body polyméru sa nanášajú bežným spôsobom, obzvlášť tlačou cez otáčave sitko, alebo podobným iným spôsobom.Pri praktickom vykonávaní tohto postupu sa body polyméru na povrchu podkladu vložky vyskytujú v množstve 5 až 20 g/ml podľa druhu podkladu.Vodná disperzia teplom taviteľného polyméru takisto obsahuje radikálový aktívátor, čo je zlúčenina, ktorá je schopná vytvárať voľné radikály vplyvom ožarovania(bombardovania) prúdom elektrónov, pričom však neobsahuje fotoimhibičné činidlo.Ako priklad, ktorý však nijako neobmedzuje rozsah vynálezu, je možné uviesť aktívátor akrylového typu, ako je napriklad trimetylolpropantrimetalcrylát alebo trimetylolpropantriakrylát. Množstvo radikálovćho aktivátora môže byt 5 hmotnostných až 20 hmotnostných na hmotnosť teplom taviteľného polyméru.Podľa prvého uskutočnenia po nanesení vodnej suspenzie teplom taviteľného polyméru, ktorý sa potom podrobí tepelnému pôsobeniu, aby sa odparila voda obsiahnutá v disperzii, a aby sa aglomerovala zmes teplom taviteľného polyméru a aktivátora, sa rubová strana 2 b podkladu vložky 2, to je strana, na ktorej sa nevyskytujú body 3 polyméru, vystaví bombardovanie prúdom elektrónov. Elektróny prechádzajú niťami alebo vláknami 4 podkladu 2 a prenikajú do bodu polymém 3, kde sa stretávajú s radikálovým aktivátorom. Pod vplyvom týchto elektrónov radikálový aktívátor vytvára voľne radikály, ktoré vyvolávajú zosieťovaciu reakciu v pásme 3 a teplom taviteľného polyméru.Podľa tohto variantu uskutočnenia sú hlbka prenikania elektrónov, množstvo a výber radíkálového aktivátora stanovene tak, aby iba pásmo 3 a teplom taviteľného polyméru, ktorý je vo styku s vláknami alebo niťami 4 podkladu,alebo je vbezprostrednej blízkosti týchto vlákien, podstúpilo požadovanú modifikáciu fyzikálne-chemických vlastností, a to zvýšeniu teploty topenia alebo viskozity teplom taviteľného polyméru. Obrázok 2 schematieky ukazuje oddelenie prvého pásma 3 a s modiñkovanou štruktúrou od druhého pásma 3 b s nemodifikovanou štruktúrou prerušovanou čiarou S. V skutočností je pôsobenie postupné V celej vrstve tohto bodu.V každom prípade sa pod kontrolovaným účinkom ožarovania (bombardovania) prúdom elektrónov vo vrstve každého bodu polyméru 3 vytvárajú rozdiely. Tieto rozdiely, vyvolané určitým zosieťovaním, sa vtomto prvom príklade prejavujú zvýšením topenia teplom taviteľného polyméru, vytvárajúceho prve pásmo 31, pričom táto teplota topenia zostáva nezmenená vdruhom pásme 3 b, pokiaľ táto druhá zóna 3 b nie je významne modifikovaná pôsobením elektrónov.V tejto súvislosti je nutne uviesť, že každý bod teplom taviteľného polyméru, do ktorého elektróny prenikajú, je pevným prostredím. V dôsledku toho sa zosieťovacia reakcia, vyvolaná vďaka voľným radikálom, šíri len veľmi mieme, na rozdiel od toho, čo by mohlo nastať, keby išlo o kvapalne prostredie.Pri aplikovaní uvedenej teplom spájanej (nalepovanej vložky) 1 tlakom za tepla na súčasť odevu pri teplote obvykle používanej pre daný teplom taviteľný polymér, dochádza k reagovaniu len druhého pásma 3 b každého bodu 3, čim sa vyvolá roztaveným teplom taviteľného polyméru prilípavá schopnosť. Teplota pri aplikovaní vložky nepostačuje vzhľadom na zvýšenie teploty topenia nato, aby vyvolala tavenie polyméru v prvom pásme 3 a. Počas aplikovania za tlaku teda nemôže polymér druhého pásma 3 b prenikať vláknami alebo niťami 4 podkladu 2, pretože tomuto prenikaniu je zabránené prvým pásmom 3 a bodu 3,ktoré nereaguje a pôsobí ako bariéra.Tento bariérový efekt teda môže byt účinný bez toho,aby došlo k nadmemému zníženiu adhéznej schopnosti každého bodu 3, pretože pracovne podmienky, a obzvlášť hlbka preníkania elektrónov, sú stanovená tak, aby relatívna hrúbka prvěho pásma 3 a predstavovala 10 až 50 z celkovej hnibky bodu polyméru 3 a výhodne medzi 10 až 20 .Podľa predmetného vynálezu bolí použité ako teplom tavíteľné polyméry polyamidy, alebo polyetylény svysokou hustotou alebo polyuretány, a ako radikálove aktivátory boli použité trimetylolpropantrimetalcrylát alebo trimetylopropantriakrylát vmnožstve 5 hmotnostných až 20 hmotnostných na hmotnost polyméru. Teplom taviteľný polymér sa nanášal vmnožstve 9 až 16 g/mz na podklad vložky. Ďalej bola použitá elektrónová dýza sdávkami medzi 10 až 75 kGy a s akceleračným napätím100 až 200 kV. Hĺbka prenikania elektrónov bola upravená vložením filtrov zpapieru z gramážou GSM medzi 50 až imyůNajlepšie výsledky boli získané zo zmesou polyetylénu s vysokou hustotou, ako teplom taviteľným polymérom, a trimetylopropantrimetakrylátu, ako radikálovým aktivátorom, ktorý bol prítomný v množstve okolo 20 hmotnostných vztiahnuté na teplom taviteľný polymér, pričom zmes týchto dvoch zložiek bola vopred pripravená vo vhodnej disperzii, slúžiacej na nanášanie bodov polyméru. Tieto najlepšie výsledky boli získané pri použití dávky elektrónov 50 kGy a filtra s gramážou 56 g/mz. Skúšky na spojeni vykázali za rovnakých podmienok a pri rovnakej teplote podstatný vzrast spojivovej (lepivej) sily proti kontrolnej vzorke, ktorá neprešla bombardovaním prúdom elektrónov. Navyše boli vykonané skúšky prelínania, pri nich sa vzorka vložky preložila tak, aby sa na seba priložili rubové strany,ktoré nie sú vybavené bodmi teplom taviteľného polyméru,a merala sa sila potrebná na oddelenie oboch strán po pôsobení tlakom pri teplote medzi teplote medzi 150 a 170 °C. Pri týchto testoch bolo zistené, že pri vzorkách, vystavených bombardovaniu prúdom elektrónov, došlo ku skutočnćmu vymiznutíu separačných sil, ktoré sú indikátorom prelínania teplom taviteľného polyméru podkladom vložky. Naproti tomu sa tieto separačné sily vyskytujú vo značnej miere pri kontrolnej vzorke, ktorá nebola vystavená bombardovaniu prúdom elektrónov pri teplote aplikácie 150 °C predstavovali okolo 25 - 30 spojovacej sily, t. j. sily, potrebnej na oddelenie lícnej strany vzorky aplikovanej na referenčný predmet.Bolo by možné znížiť relatívne množstvo radikálového aktivátora proti teplom taviteľnému polyméru tým, že sa najprv vykoná predbežné zmiešanie, ktorého účelom je docieliť tesnejší kontakt medzi radikálovým aktivátorom a teplom taviteľným polymérom. Na tento účel sa teplom taviteľný polymér a radikálový aktivátor zmiešajú v práškovej forme a táto zmes sa podrobí postupnému taveniu, extrudovaniu a drveniu tak, aby sa získal prášok,ktorý sa potom uvedie do vodnej disperzie a vytvorí pastu,ktorá slúži na nanášanie bodov teplom taviteľnćho polyméru na lícnu stranu podkladu vložky.Ďalej je nutné uviesť, že tento účinok zvýšenia teploty tavenia sa rovnako môže docieliť pridaním vytvrditeľného plnidla do disperzie polyméru, to je plnidla, ktoré pôsobením ožarovania (bombardovania) prúdom elektrónov nevratne polymerizuje a vytvrdzuje sa, takže už ďalej nereaguje na teplotu, ako je to u teplom taviteľnćho polyméru. Súčasťou vytvrditeľných plnidiel sú akrylové monoméry. Pokial je teda radikálový aktivátor sám akrylového typu,potom môže rovnako čiastočne tvorit vytvrdzovacie plnidlo.Podľa druhého uskutočnenia sa bombardovanie prúdom elektrónov vykonáva na lícnej strane Za podkladu 2. Pracovné podmienky ožarovania (bombardovania) prúdom elektrónov, teplom taviteľný polymér a aktivátory sa volia tak, aby sa doeielil opačný účinok, ako v prvom príklade, a to aby sa dosiahlo zníženie teploty tavenia a/alebo viskozity polymérov účinkom ožarovania (bombardovania) prúdom elektrónov. Bez ohľadu na tieto rozdiely zostávajú V platnosti uvedene úvahy.V tomto prípade kopolymér s teplotou tavenia 140 °C sa v pásme vystavenom ožarovaniu elektrónmí prevedie na teplotu tavenia 100/ 120 °C.1. Spôsob výroby teplom spájanej vložky, kde body (3) teplom taviteľného polyméru s priemernou hrúbkou (E) sa nanesú na lícnu stranu (2 a) podkladu vložky (2), zvoleného z textilných a netkanýeh podkladov, a jedna zo strán (Za,Zb) podkladu (2) sa vystaví bombardovaniu prúdom elektrónov, vyznačujúci sa tým, že body (3) teplom taviteľného polyméru obsahujú radikálový aktivátor a sú bez fotoinhibitora, pričom hrúbka prenikania elektrónov do bodov (3) sa upraví tak, aby sa docielila modifikácia fyzikálno-chemiekýeh vlastností teplom taviteľného polyméru, zvolených zo súboru zahmujúeeho teplotu topenia a viskozitu, v obmedzenej hrúbke (e) vzhľadom na priememú hrúbku (E).2. Spôsobpodľanároku Lvyznačuj úci sa t ý m , že rubová strana (2 b) podkladu (2) vložky je vystavená bombardovaniu prúdom elektrónov a obmedzená hrúbka (e) je v rozmedzí 10 až 50 , výhodne 10 až 20 priememej hrúbky (E) a moditikácia fyzikálneehemických vlastností spočíva v zvýšení teploty topenia uvedeného polyméru.3. Spôsob podľa nároku 1, vy z n a č uj ú ci s a t ý m , že lícová strana (2 a) podkladu (2) vložky je vystavená bombardovaniu prúdom elektrónov a obmedzená hrúbka (e) je vrozmedzí od 50 do 90 priemernej hrúbky (E), výhodne v rozmedzí od 80 do 90 , a modiíikácia fyzikálno-chemických vlastnosti spočíva VZHÍŽBHÍ teploty topenia uvedeného polyméru.4. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1 až 3, v y zn ačuj ú ci sa tým, že hĺbka prenikania elektrónov je znížená vložením ñltra do dráhy elektrónového lúča.5. Spôsobpodľanároku 4,vyznačuj úci sa tý m , že akceleračné napätie elektrónového lúča je najmenej l 00 kV a do dráhy elektrónového lúča sa vloží tilter,znižujúci hĺbku prenikania na asi 50 až 100 m.6. Spôsob podľa jedného z nárokov 4 alebo 5, v y značuj úci sa tým,žeakofiltersapoužijepapier s gramážou 50 až 100 g/mz.7. Spôsobpodľanároku Lvyznačujúci sa t ý m , že radikálový aktivátor je akrylového typu a voli sa predovšetkým zo skupiny zahmujúeej trimetylolpropantrimetakrylát a trimetylolpropantrialoylát .8. Spôsob podľa nároku 7, v y z n a č uj ú ci s a t ý m , že teplom taviteľným polymérom je polyetylén s vysokou hustotou a radikálovým aktivátorom je trimetylolpropantrimetakrylát vrnnožstve 5 až 20 hmotnostných, vztiahnuté na hmotnosť polyetylénu s vysokou hustotou.9. Spôsobpodľanároku 1, vyzn ačuj ú ci s a t ý m , že na prípravu vodnej disperzie vo forme pasty, obsahujúcej teplom taviteľný polymćr a radikálový aktivátor a slúžiacej na nanášanie bodov polyméru na lícnu stranu podkladu vložky, sa vopred zmieša teplom taviteľný polymér a radikálový aktivátor vo forme prášku a táto zmes sa podrobí postupným operáciám tavenia, extrudovania a drvenia, aby sa získal prášok, ktorý sa potom riedi uvedenou vodnou disperziou.10. Spôsobpodľanároku 1,vyzn a č uj ú ci sa t ý m , že zmena teploty topenia V pásme, vystavenom bombardovaniu prúdom elektrónov, je vrozmedzí 10 až 20 °C.

MPK / Značky

MPK: D06M 10/00, A41D 27/06

Značky: výroby, spôsob, vložky, teplom, spájanej

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/7-284794-sposob-vyroby-teplom-spajanej-vlozky.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob výroby teplom spájanej vložky</a>

Podobne patenty