Stimulátor a/alebo regulátor rastu rastlín

Stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týká stimulatora, resp. regulátora rastu rastlín, jednak poľnohospodárskych kultúr, jednak drevín vvlesnom hospodárstve, s využitím technicky i surovinovo ľahko dostupných organických dusíkatých zlúčením.Dávnejšie sa v poľnohospodárstve i v lesnom hospodárstve úspešne exogénne aplikujú mnohé zlúčeniny, endogênné fytohormöny rastlín, ako kyselina ý-indolyloctová,kyselina fenyloctovä, kyselina giberelová,zeatin, zeatínribozid a látky typu inhibítorov, kyselina abscisová, latky uvolňujúce etylěn a ďalšie štruktúrne blízke chemické substanice. Od roku 1960, ked Tolbert N. E. Plant Physiol, 35, 1960 úspešne syntetizoval a aplikoval Z-chlóretylj-trimetylamóniumchlorid ako inhibítor rastu, ktorý konkrétne u ,obilnín zvyšoval pevnosť stebla a stimuloval tvorbu výnosov, odskúšalo neveľké množstvo fyziologicky a bio-chemicky aktívnych látok, pričom mnohé z nich po aplikácii pri optimalizovaných pestovateľských podmienkach sa v systéme intenzifikačných faktorov uvádzajú ako ďalší stupeň, ktorý by mohol podstatne zvýšiť produkciu rastlín. Tieto regulatory rastu, čí už typu inhibítorov alebo stimulátorov napomáhajú efektívnejšiemu využitu výnosového potenciálu obilnín a zabraňujú kolísaniuvýnosovej stability Repka j. Biologickéfaktory produktivity rastlín. Zborník z VIII. celoslovenského seminára. Smolenice 1982,Ondruclr Z. Regulatory rastu v obilovinach. Zborník z celůtátnej konferencie Využití regulátorů růstu v zemědělství a zahradnictví. Praha 1983, Audus . . Plant Science Monographs. London-New York 1963,Agotanov N. V., Faustov V. C. Primenenije reguljatorov rosta V plodovodstve. Ministerstvo selskogo chozj. SSSR. Moskva 1972,Parak LL, Rozkošová V. Zahr. listy 66, 364 1973, Bezděk V. Úroda 19, 5, 17 1971. Ako stimulátor rastu je tiež dobre známa kyselina jantárová Blagoveščenskij A. V.,Rachmanov R. R. Biochimičeskaja priroda povyšenija urožajnosti s pomuščju jantarnoj kysloty. lzd. Moskorvsk. inst. 1970 Ondruch Z. Regulatory rastu v obiiov-inách. Zborník z celoštát. konf. Využití regulátorů rüstu v zemědělství a zahradnictví, Praha 1983 V ostatnom období sa tiež s úspechom odskúšala kyselina antranilová a Z-metylnitrofenol Rozkošová V. Súčasné poznatky o používaní rastových regulátorov u polnohospodárskych plodín. Zborník z celoštát. kong., Praha 1983 a predtým ďalšie látky Kutina . Regulatory růstu a jejich využití v zemědělství a zahradnictví, SZN Praha 19771, ako aj zmesi látok pripravené oxidáciou »odpadov z výroby furfuralu autorské osvedčenie ZSSR 539 573. Popri zrejmých prednostiach stimulátorov- rastu ich nedostatkom hrá-niecim ich väčšiemu rozšíreniu v praxi, sú bud obmedzené surovinové zdroje, alebo technicky náročná výroba a tým aj ich vysoká cena. V tomto smerevýznamný technický a ekonomický pokrok predstavuje použitie ako biologicky aktív» nych látok, hlavne ako stimulátor rastu rastlín a drevín V podstate vedľajších produktov vytváraných pri oxidacii cyklohexanu na cyklohexanón čs. autorské osvedčenie 220 936, dalej maleinanhydrid, kyselina maleínová, soli a estery kyseliny maleínovej čs. autorské osvedčenie 226 518, ako aj organické kaly vytvárajúce sa z maleinanhydridu pri anodickej oxidácii hliníka, tzv. odpadná kyselina jantárovä čs. autorské osvedčenie 229 411. jUvedené známe stimulátory, inhibítory a regulatory rastu rastlín však nevyčerpávajú všetky synteticky, technologicky a surovinne dostupné ~organické zlúčeniny so stimulačným, inhibivčným, resp. regulačným účinkom na rast rastlín.Svedčí o tom aj skutočnosť, že účinnú látku stimulátora a/alebo regulátora rastlín na báze organických dusíkatých zlúčenín podľa tohto vynálezu tvorí N,N-dihydroxyetylpiperazín a/alebro jeho adična soľ s kyselinou.Výhodou stimulátora a/alebo regulátora rastu podľa tohto vynálezu okrem dobrej účinnosti po aplikácii na morenie semiena zŕn, tiež po postreku nadzemných zele ných častí rastlín, listov, krika a pod., je jeho surocvinová z monoetanolaminu a 1,2-dichlóretánu, ktorýsa vyrába vo velkotonážnom meradle), syntetické a technologická dostupnosť. Ďalej dobrá skladovatelnost a stabilita zabezpečujúca tiež ich dobrú repnodukovateľnosť účinkov.Účinnú látku podľa tohto vynálezu tvorí N,N-dihýdroxyetylpiperazín ako taký, alebo vo forme poloesteru, diesteru, poloacetálov,acetálov, resp. formalov. V prípade N,N-dihydroxyetylpiperazínu, zvlášť však, ak je k dispozícii vo forme uvedených po-iotesterotv. esterov a acetálov, vhodné sú jeho adičné soli s anorganickými kyselinami, najmä s kyselinou trihydoogénfosťorečmou, kyselinou chlorovodíkovou. V prípadoch, že uvedená forma je prakticky nerozpustná vo vode,môže sa dispergovať alebo emulgovat pomocou tenzidov.Stimulátor a/alebo regulátor rastlín podľa tohto vynálezu sa aplikuje najčastejšie vo forme zriedených vodných roztokov, emulzií alebo disperzií, môže sa však-tiež vo forme prášku a aerosowlu. Výhodne sa kombinujú s pesticídami, II 1-oriacimi i konzervačnými činidlami, minerälnymi hnojivami, napr. s listovým hnojivom. V prípadoch aplikácie vo forme vodných roztokov, emulzií alebo disperzlí, prípadne spolu s ďalšími stimulátormi a regulátormi rastu, pesticídmi a hnojivami, koncentrácia účinnej látky podľa tohto vynálezu býva spravidla v množstve rádove 1.105 až 1 .105- hmot.V prípadoch, že účinná látka sa aplikuje na morenie v suchom stave, treba aplikovať primerané množstvo účinnej látky tak, abysa počítaľo jednak s nízkymi stratami účin nej látky, jednak, aby nedošlo k zbytočne vysokej koncentráoíiĺúčinnej látky, čo byĎaľšiepářaíňetre charakterizujúce účinok stimulátora a/alebo regulátora rastlín podľa tohto vynálezu sú zrejmé z príkladov.Biológia 35, 937 1980 sa stanovuje k 1 íči~ vöšt a džka korienkowv kukurice odrody T 0 440 a podľa metodiky Hajčušą a spo 1 u« prácovníkov Hojčitšäii§í Návody na cvičenieZľĺýziológieťŕtľstlíliĺ Príroda, Bratislava 1981 a klíčivbšt á dĺžka hypokotylu jarného jačmeña odrôd-y Gpúi z závislosti od koncentrácie vodnéhemozt-okn N,N-dihydro«m xyetyłplperazínu m Príklad 1 M Podľa známej metodiky A. Murín a spol. L ň l vi l zl» CH~~ CH i x 2, 2 woceůcmarą ŽNCHZCHZO CHEfCW ďalej jeho dihydrochloridu CHCH x Z 3 HOCMCH HCH N Nrucuce CH OH p. axĺw.43 a. a 2 a dioctxanu CH CH x/ a ~a× çH cooc c (Ha) N NIHC 1) CH CH OCOCH 3- . Hi H 3 cnĺcuí a a 3Získané výsledky sú zhrnuté v tabuľke 1 a sú àritmetickým priemerom troch opakovaní Súčasne sa v trojtýždenntim pokuse pod svetelnou rampou s podobnými varianh tami preveruje stimulújoi účinokwrodného roztokuNN-dihydroxyetyľpiperazínui dihydrochloridu N,N-dIhydroxyetylpiperazinu~ ako aj jeho diesteru s kyselinou octovouyPostue puje sa tak, že do malýchnádob s obsahom po 200 gzeminya 200 g prepraného kre mičitěho piesku s rovnakým htfojením sa vyseje po i 30 zřn jarného jačmefra odrody Opál a po vzídení so vyjednotí netvpuočet po 20 rastinüZrno sa použije akotaké morenéy vtleštildvanej vode kontrola aiebo more né vo vodných roztokoch N,N~dihydröxiy etylpiperazínu a jeho derivátov rôznej koncentrácie. Morí sa 50 g g-~z~rnv v Günemł vod ného roztoku »počas 24 x ht-KV tych variant toch kdevizrno ánsboxlovmorene, apľikujeusa naľrasbľiny »po 7 dňoohuod nakličenla postrek vroztokom N,Nldihyctroxyetyľpíperazínn a jeho-tłer-ivátovmöznej koncentrácie .vdávke 5 v-cm 5 -na- nádobu» Každý variant .«má~ 4 opakovanie. Dosiahnuté výsledky sü-Iarivmetiickým priemeromrizískanýchi hodnôt ay sú zhrnuté~ v tabuľke-Z Štatistické zhodnotenie sa- mor analýzou wariantnosti. ~Ako~ »optimá-ls na z hľadiska-kľíčivnsteivzrn-wje koncentrácia7 B Tabuľka 1 Variant Koncentr. Kukurica jarný jačmeňą vod. roz. klíčivost dĺžka klíčivost dlžka hmot ( korien. hypok. 0/0 kontrola zrno merené ~ iba v dest. vode 100,0 100,0 100,0 100,0 zrno merené 3 . 101 99,7 100,2 98,0 85,4 vodným roz- 3 . 10-2 110,1 103,0 105,9 90,9 tokom N,N-di- 3 . 10-5 113,3 104,2 126,5 109,1 hydroxyety 1 ~ 3 . 10-4 112,0 104,9 123,5 113,3 piperazínu 3 . 105 110,2 102,8 118,1 111,0 A Tabuľka 2Koncentrácia vodného roztoku (0/0 hmot.)Hmotnosť nadzemuej hmoty jarného jačmeña - sušina (0/0) zrno morené3 . 10-1 93,3 96,9 3 . 10 108,4 118,7 3.104 0/0 102,3 106,0 3 . 10 112,6 j 112,1 vodný roztok dihydrochloridu N,Nídihydroxyetylpiperazínu o koncentrácii,3 . 105 102,9 106,1 3 . 10-4 0/0 112,5 112,1 Kontrola v 100,0 kyselina oe-naftyloctová o koncentrácii,3 . 10-5 111,0 108,8 3 . 10-4 109,7 109,1 Preukaznost rozdielov P 005 5,89 Po,01 7,89 P r í k 1 a d 2 u kontroly a v ďalších nádobách okrem dru Do nádob sa neváži po 5 kg zeminy pôda hnedozemného typu - hlinitá, pH v KC 1983/1984 7,77/s,10, humus 2,0/1,9 hmot., prístupný P podľa Egnera 56,0//22,7 Ing.kg 1, prístupný K podľa Schachtschabla 189,75/165,2 mg.kg 1 a 1 kg kremičítého piesku. Do každej nádoby sa vyseje po 30 zŕn jarného jačmeña odr-ody Opál V roku 1983, odrody Rubín V roku 1984 a hnojí sa V dávke 1 g N na pomer N K J 1,5 1,22 3,90. V druhom varianta sa zrno výsevom morí 24 h V roztoku N,N-dihydroxyetylpiperazínu o koncentrácii 3 . 10 percent hmot. Po vzídeni sa jačmeň vyjed~ notí na 20 rastlín v každej nádoba. Rastliny v nádobách sa zalievajú na 60 0/0 plnej vod~ nej kapacity. Každý variant sa štyrikrát opakuje. Postrek rastlín sa robí v 9. fáze rastu a to destilovanou vodou v množstve 10 ghého variantu s 10 g vodného roztoku regulátorov rastu o rôznej koncentrácii. Po zbere vo fáze plnej zrelosti sa stanoví úroda zrna a dalšie technologické a kvalitatívne parametre úrody.Do nádob po zbere úrody jačmeňa a prihnojení s močovinou na 1 g N v roku 1983 sa vysiala tráva Mätonoh trváci Lolium perennel). Tri týždne .po výseve sa aplikuje na. porast 10 g vodného noztoku regulátorov rastu o rôznej koncentrácii. Teplota vzdu~ chu bola 20 i 0,1 °C. Po ďalších 14 dňoch sa urobil prvý zber porastu, 14 dní po 1. zbere pri teplote vzduchu 15 °C sa aplikuje postrek v rovnakej .dávke ako pri prvom postreku. V oboch prípadoch do 24 hodín po aplikácii nepršalo. Druhý zber trávneho porastu sa robil po troch týždňoch od druhého postreku.Výsledky pokusov sú uvedené v tabuľke 3. Úroda zrna jarného jačmeňa uvedená ako priemer štyroch opakovaní v kontnolnom varianta bola v roku 1983 27,0 g 100 °/0 v roku 1984 23,1 g nádoba 100 ). Priemerná hmotnost 100 G zŕn bola V ko~n~ trolnoni varianta v roku 1983 40,5 g, V roku 1984 38,1 g. Nepreukazne nižšia úrodazrna v roku 1983 po aplikácií postreku vodným roztokom N,N-dihydroxyetylpipera zínu v. porovnaní s kontrolným variantomje spôsobená neoptimálnou koncentráciou roztoku, čo potvrdili aj výsledky v roku 1984. Štatistické zhodnotenie výsledkov bolo urobené analýzou variantnosti.

MPK / Značky

MPK: A01N 43/60

Značky: rastu, regulátor, rastlín, stimulátor

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/7-256558-stimulator-a-alebo-regulator-rastu-rastlin.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Stimulátor a/alebo regulátor rastu rastlín</a>

Podobne patenty