Spôsob vytvárania minerálnych vláken

Číslo patentu: 279343

Dátum: 07.10.1998

Autori: Sainte-foi Daniel, Aube Jean-yves, Giboult Alain

Stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Spôsob vytvárania minerálnych vláken, pri ktorom sa materiál určený na zvlákňovanie vylieva v roztavenom stave na obvodový povrch prvého z radu aspoň dvoch otáčajúcich sa odstreďovacích kolies (2, 3, 4), kde je podstatne zrýchľovaný a je odovzdávaný na nasledujúce koleso, kde sa časť materiálu premieňa na vlákna účinkom odstredivej sily, postupne až do konca radu kolies. Vlákna vytvorené jednotlivými odstreďovacími kolesami sú preberané plynným prúdom obklopujúcim rad odstreďovacích kolies a vysielaným v bezprostrednej blízkosti uvedených kolies v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osami otáčania kolies (2, 3, 4). Pre najmenej jedno z odstreďovacích kolies má vysielaný plynný prúd teplotu od 250 °C do 900 °C.

Text

Pozerať všetko

Vynàlez sa týka výroby minerálnej vlny, určenej napríklad ako tepelne a/alebo zvukovo izolačný materiál. Vzťahuje sa na spôsob vytvárania minerálnych vlákien, pri ktorom sa materiál určený na zvlákňovanie, schopný ťahania s vysokým bodom topenia, napríklad typu čadičového skla,vysokopecových trosiek alebo iných ekvivalentných hmôt,vylieva vroztavenom stave na obvodový povrch prvého z radu aspoň dvoch otáčajúcich sa odstreďovacích kolies, je tu podstatne zrýchľovaný a je odovzdávaný na nasledujúce koleso, kde sa časť materiálu premieňa na vlákna účinkom odstredivej sily, postupne až do konca radu kolies a pri ktorom sú vlákna vytvorené rôznymi odstreďovaclmi kolesami preberanć plynným prúdom obklopujúcim rad odstreďovacích kolies a vysielaným vbezprostrednej blízkosti uvedených kolies, v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osarni otáčania kolies, pričom plynný prúd unáša takto vytvorené vlákna do prijímacej oblasti a oddeľuje vlákna od nezvláknenej hmoty.Doteraj šl stav technikyV krátkosti opísana technológia zvlákňovania, známa napríklad z európskych patentových spisov č. 59 152 a č. 195 725 sa nazýva výlučne s voľným odstreďováním, čo vyjadruje, že roztavené sklo súčasne nie je rozdeľovane do radu elementárnych prúdov, ako pri vnútornom odstred vani, ani sa nepodrobuje ťahaniu plynom pomocou vzduchového prúdu so zvýšenou teplotou a rýchlosťou. Táto technológia zvlákňovania, ktorá je už veľmi stará, vedie kvýťažkom a kvalite vyrobených vláken, ktoré sú všeobecne nižšie ako môžu byť získané podľa iných technológií kombinujúcich eventuálne odstreďovanie a ťahanie plynom, ale je prakticky jediná, aká môže byť použitá v podmienkach zaujímavých z ekonomického hľadiska pre materiály, ako sú čadičove trosky, ktoré sa vyznačujú podstatne vyššími teplotami topenia ako zvyčajne sodnovápenaté sklá, veľmi strmou krivkou závislosti viskozíty od teploty a sklonom k nnimoriadne rýchlej devitritikácii, ktorá vyžaduje pracovať vo veľmi úzkom teplotnom rozmedzí.Pretože odstreďovanie roztaveného skla prináša jeho intenzívne ochladzovanie, konštatuje sa, že pri tejto technológii voľného odstreďovania sú vlákna výlučne vytvárané v oblasti vymedzenej povrchom odstreďovacieho kolesa a sústredne prebiehajúcou medznou plochou, ležiacou v radiálnom odstupe od obvodu kolesa s veľkosťou okolo 5 až 10 mm. Pretože vyťahovanie vláken sa končí od okamihu, kedy je rozrušené ich spojenie spásom roztaveného skla, ktorý prilipol ku kolesu, dochádza k tomuto rozrušovaniu vo vzdialenosti, ktorá sa výrazne mení od jedného vlákna kdruhému, čo vysvetľuje, že je relatívne ťažké presne definovať túto medzu.V tomto procese zvlákňovania sú vlákna transportované mimo bezprostredne susedstvo zvlákňovacieho stroja prúdom plynu (plynným prúdom - ďalej plynným prúdom),vysíelaným na obvod odstreďovacich kolies v smere v podstate kolmom na radiálny smer vysielania vláken a pozdĺžne sa tak vpodstate dotýkajú ich obvodu. Podľa známeho stavu techniky je tento prúd tvorený prúdom chladného vzduchu alebo plynnými spalinámi ochladenými na teplotu blízku teplote okolitého prostredia, pri strednej rýchlostí napríklad 100 m/s, pričom táto teplota je od jedného zariadenia k druhému premenlivá. Táto stredná rýchlosť je skutočne podstatne nižšia ako je rýchlosť nezvlšütnených častíc, ktoré hraničia s vláknami a ktoré vznikajú nazáklade kvapôčok skla odskakujúcich po tom, čo sa zrýchlili otáčaním kolies bez toho, aby na týchto kolesách prilipli, takže nedochádza k žiadnemu vyťahovaniu vláken. Zrýchlenie udeľované odstreďovacími kolesami dodáva týmto nezvlákneným časticiam rýchlosť dostatočnú na to,aby obvodový plynný prúd nemal významný účinok na dráhu týchto častíc, čo vedie k triedeniu s vláknami, ktoré sú oproti tomu vychýlené v dôsledku ich menšej hustoty a menšej rýchlosti.V iných znamych spôsoboch zvlákňovania skla alebo iného ekvivalentného materiálu je obvodový plynný prúd vysielaný s inými cieľmi. Možno sa predovšetkým usilovať o zúženie vláken získaných odstredením pri použití postupu vnútomćho odstreďovania, pričom plynný prúd je v takom prípade vysielaný horákom so zvýšenou teplotou a rýchlosťou, pričom teplota plynov musí byť vyššia ako je bod zmäkčovania skla kvôli vyvolaniu ťahania vláken, pozri napr. patentové spisy USA č. A-2 577 204 alebo A-2 949 632. Takéto ťahanie plarneňom však predpokladá,že vyťahovaný materiál bude mať malý sklon krivky závislosti viskozity od teploty, ktorý dovoľuje jeho spracovávanie v relatívne širokom teplotnom rozmedzí, čo je podmienka, ktorú nespĺňajú materiály ako sú čadičové sklá alebo vysokopecovć trosky, ako bolo naznačené. Okrem toho je vyťahovací ohriaty plynný prúd vo svojej podstate drahši ako chladný plynný prúd.V druhom prípade sa používa obvodový plynný prúd,vysielaný spojitou dýzou s relatívne nízkou teplotou ako prúd pary alebo vzduchu ohriaty na teplotu okolo 200 °C,ktorý vyvoláva veľmi intenzívne a rovnomerné zakalenie vláken a za účinok má zlepšenie ich mechanickej kvality,Toto je známe z francúzskeho patentového spisu A-l 169 358. Je potrebné poznamenať, že tento účinok zakalenia nemá zmysel pri materiáloch už ochladených pod teplotu mäknutia iba účinkom odstreďovania, Konečne je známy z francúzskych patentových spisov FR-A-2 298 518 a FR-A-Z 211 408 spôsob, podľa ktorého sa usiluje o rozbíjanie kontinuálnyeh vláken pomocou obvodového plynneho prúdu, vysielaného kolmo na smer ich tvorby, pričom tento prúd má teplotu dostatočne nízku na to, aby nevyvolával ťahanie vláken, normálne teplotu blízku teplote okolitého prostredia pod 150 °C a výhodne okolo 65 °C.Vo všetkých týchto známych pristupoch je teda plynný prúd vysielariý na obvode odstreďovacieho mechanizmu veľmi horúci, s teplotami presahujúcimi v typickom prípade l 000 °C alebo studený s teplotou v oblasti teploty okolitého prostredia alebo okolo 150 °C, keď sa použije para,čo je prípad najstarších zariadení, nedisponujúcich dostatočne silným kompresorom.Od uvedených prístupov sa spôsob podľa vynálezu odlišuje tým, že sa pracuje v horúcom prostredí, t. j. v prúde plynu (plynnom prúde), ktorého teplota je v rozmedzí od 250 do 900 °C, výhodne od 300 do 600 °C a najvýhodnejšie okolo 500 °C. Podstatou vynálezu je spôsob vytvárania minerálnych vláken, pri ktorom sa materiál určený na zvlákňovanie vylieva v roztavenom stave na obvodový povrch prvého z radu aspoň dvoch otáčaj úcich sa odstreďovacích kolies, je tu podstatne zrýchľovaný aje presúvaný na nasledujúce koleso, kde sa časť materiálu premieňa na vlákna účinkom odstredivej sily, postupne až do konca radu kolies a pri ktorom sú vlákna vytvorené rôznymi odstreď vacími kolesami preberané plynným prúdom obklopujúcim rad odstreďovaclch kolies a vysielaným v bezprostrednejblízkosti uvedených kolies, vsrnere, ktorý je vpodstate rovnobežný s osami otáčania kolies, pričom podľa vynálezu má pre najmenej jedno zodstreďovacích kolies vysielaný plynný prúd teplotu od 250 °C do 900 °C a výhodne 300 do 600 °C.Nečakane sa ukazuje, že toto opatrenie vedie kveľmi významnému zlepšeniu kvality vláken vyrobených zariadením, s výrazne väčšou jemnosťou a okrem toho menším podielom zŕn. Pod pojmom zrná sa chápu častice s veľkosťou väčšou ako 100 m, nachádzajúce sa vo finálnom výrobku.Je tak zrejmé, že je možné ovplyvňovať vyťahovanie vláken plynným prúdom, ktorého teplota je napriek tomu veľmi vzdialená od teploty zodpovedajúcej bodu mäknutía materiálu určeného na zvlákňovanie. Čadičové sklo napríklad opúšťa taviacu panvu pri teplote napríklad vyššej ako 1 500 °C, a teda a priori by vôbec nevznikla otázka ťahania plynom pri použití plynov s teplotou 500 °C.Veľmi výhodne môže byť toto horúce prostredie získané pri minimálnych nákladoch využitím plynných spalín ztaviacej panvy na tavenie zvlákňovaného materiálu, ktoré spravidla nie sú zužitkovávanć, pretože sú príliš chladné pre ekonomické zdôvodnenie recyklácie obsíahnutého tepla.Podľa ďalšieho znaku vynálezu je plynný prúd, ktorým sú vlákna preberanć a ktorý vyťahuje vlákna, vysielaný pri rýchlosti väčšej ako 50 m/s, výhodne väčšej ako 100 m/s.Podľa ďalšieho znaku vynálezu sa v odstupe od odstreďovacích kolies na vlákna pôsobí pomocným prúdom s teplotou okolitého priestoru, pričom tento pomocný plynný prúd má V podstate rovnaký smer ako hlavný plynný prúd vyťahujúci vlákna.Výhodne sa horúcim plynným prúdom na vlákna pôsobí iba na obvode kolies umiestnených ako posledné na dráhe zvlákňovaného materiálu.Podľa ďalšieho znaku vynálezu je teplota horúceho plynného prúdu o to väčšia, o čo je ďalej v smere dráhy zvlákňovaného materiálu umiestnené koleso, v ktorého blizkosti je plynný prúd vysielaný.Uvedený horúci plynný prúd sa výhodne ohrieva dymovými splodinami pochádzajúcimi z priestoru, v ktorom je zvlákňovaný materiál tavený.Pri súčasne všetkých ostatných vlastnostiach rovnakých má získaná minerálna vlna, vyrobená v horúcom prostredí,tepelnú vodivosť nižšiu ako má minerálna vlna vyrobená pri chladnej teplote okolitého prostredia. Dosiahnuté zisky tepelného odporu sú ekvivalenmé napríklad zvýšeniu rýchlosti otáčania odstreďovacích kolies o približne 20 alebo zvýšenia teploty odlievania skla, vylievaněho na prvé z kolies, o viac ako 50 °C. Pretože horúce okolité prostredie je oveľa menej náročné, sú uvedene druhe dve metódy oveľa menej zaujímavé, pretože prinášajú značne vyššie mechanické opotrebovanie a veľmi značné náklady na energiu.Rýchlosť plynov plynnćho prúduje výhodne vyššia ako 50 rn/s a ešte výhodnejšie väčšia ako 100 m/s, čo dovoľuje optimalizovať podmienky ťahania vláken. Podmienkami ťahania sa tu chápe vytváranie vírivých oblastí, ktoré pomôžu oddelovaniu jednotkových vláken a budú obmedzovať ich tendenciu zoskupovať sa do snopkov, ktoré sa vyskytujú vo forme uzlíkov vo ñnálnom produkte a poškodzujú jeho mechanickú pevnosť.Tento vplyv vírivých oblastí je pravdepodobne vyšší,keď sa postupuje podľa vynálezu s horúcim okolitým prostredím, lebo podľa zákonitostí fyziky plynov má za priamy dôsledok vyššiu kineticlcú energiu okolitého plynného prúdu. Ktejto prvej hypotćze sa môže rovnako pripojiť hypotéza viskóznej štruktúry, ale toto uvoľňovanie tepla je normálne nedostatočné samotné na udržiavanie podmienok teplôt po trebných na ťahanie, ak sa zoberie okrem iného do úvahy intenzívne ochladzovanie, ktorému sú vystavené vlákna v dôsledku odstreďovania. Nemožno teda vylúčiť myšlienku na to, že horúce okolité prostredie podľa vynálezu by mohlo,vzhľadom na malý tepelný prívod, stačiť na dosiahnutie javu praktického samočinného udržiavania podmienok ťahania. V každom prípade ide iba o niekoľko pokusov o teoretickú interpretácia javu vširokej miere doteraz nevysvetleněho,pričom možno napriek tomu konštatovať, že horúce prostredie podľa vynálezu má nepopierateľne priaznivý účinok, čo je ztechnického hľadiska jediný znak, ktorý má skutočne význam.Spôsob zvlákňovaxiia podľa vynálezu môže byť použitý veľmi jednoduchým spôsobom pri akomkoľvek zariadení na zvlálcňovanie minerálnej vlny voľným odstreď vaním. Pretože tu uvádzané teploty zostávajú relativne nízke, je potrebných iba niekoľko jednoduchých opatrení, typu chladenia niektorých častí, pričom sa chápe, že všetky opatrenia zvyčajne uplatňované vo vzťahu k zvýšenej teplote roztaveného skla sa musia dodržiavať.Podľa konkrétnych prípadov, najmä ak je obmedzené množstvo horúceho plynu, ktorý je k dispozícii, je možne používať prúd horúceho vzduchu pre všetky odstreďovacie kolesá alebo len pre niektoré, najmä tie, ktoré sú uložené ako posledné na dráhe materiálu. Môže byť rovnako vhodné predhrievať trochu viac prúd určený pre posledné koleso,napájané relatívne chladnejšim sklom. Toto sa môže dosiahnuť, ako bude odbomíkovi jasné, napríklad rozdelením fúkacej dýzy plynného prúdu do sekcií so samostatným napájaním plynnýrn prúdom s rôznym ohriatím, a teda rôznymi teplotami.Je výhodné, ak sa použije zariadenie opísané vo francúzskom patentovom spise č. FR-A-Z 657 077. Toto zariadenie obsahuje rad odstreďovacích kolies, uložených v zostave uvádzajúcej ich obvodové plochy do vzájomnej blízkosti, poháňaných rýchlym otáčaním pomocou motorov, uložených bokom mimo zostavy tvorenej radom odstreďovacích kolies a unášajúcich tak uvedené kolesá pomocou mechanických prevodových mechanizmov uložených tak, že umožňujú prechod vzduchu radom kolies po sebe nasledujúcich na dráhe materiálu určeného na zvlákňovanie pri otáčaní navzájom vopačnom zmysle. Prívod roztaveného materiálu je uložený tak, že umožňuje vylievanie uvedeného materiálu na vonkajší povrch prvého odstreďovacieho kolesa, pričom prvý fúkací mechanizmus okolo radu odstreďovacích kolies vytvára horúci plynný prúd s teplotou od 250 do 900 °C, rovnobežný s osou otáčania uvedených odstreďovacích kolies a druhý fúkací mechanizmus vytvára pomocný chladný prúd s odstupom od odstreďovacích kolies v rovnakom smere, ako honíci plynný prúd.Prehľad obrázkov na výkresochVynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príklade uskutočnenia s odvolaním na pripojený výkres, na ktorom znázorňuje obr. l čelný pohľad na zariadenie pre zvlákňovanie vonkajším odstreďovaním, obsahujúce tri odstreďovacie kolesá.Príklady uskutočnenia vynálezu Na obrázku je znázomený čelný schematický pohľad nazvlákňovacie zariadenie pri pohľade zboku vláken a v podstate podľa uvedeného francúzskeho patentového spisuč. 2 657 077. Zariadenie je tvorene zostavou 1 obsahujúcou tri odstreďovacie kolesá 2, 3, 4, uložené ich obvodovými povrchmi vo vzájorrmej blízkosti. Tieto kolesá 2, 3, 4 sú poháňané do otáčavého pohybu pomocou blokových motorov 5,6, pôsobiacich prostredníctvom prevodových remeňov 7, pričom dve pravé kolesá sú poháňané napríklad V smere opačnom proti smeru hodinových ručičiek, zatiaľ čo ľavé koleso je poháňané v opačnom smere, tak že dve kolesá, nasledujúce po sebe na dráhe zvlákňovaného materiálu, ktorý zostupuje od najvyššieho kolesa 2 knajnižšiemu kolesu 4, sa otáčajú V navzájom opačnom zmysle.Rad kolies 2, 3, 4 je obklopovaný obvodovým fúkacím mechanizmom 10, tvoreiiým súvislou fúkacou dýzou, vysielajúcou prúd horúcich plynov, v podstate rovnobežný s osami otáčania odstreďovacich kolies, zdvojenou zostavou veľkoprlemerových dýz 11, ktoré vysielajú prúd chladného vzduchu, rovnako v podstate rovnobežne s hlavným plynným prúdomZariadenie okrem toho obsahuje neznázomené prostriedky na rozprašovanie spojivovej kompozicie na vytvorených vláknach.Na zariadení tohto typu s troma kolesami s priemerom 300 mm bol vykonaný spôsob podľa vynálezu pri teplote plynov hlavného prúdu 250 °C, 500 °C a 750 °C. Použite sklo je čadičovć sklo, zodpovedajúce nasledujúcemu zloženiu v hmotnostných percentách.oxid kremičitý S 102 44,50 oxid hlinitý A 120 14,70 oxid železitý Fe 2 O 3 12,50 oxid vápenatý CaO 10,50 oxid horečnatý MgO 8,90 oxid sodný N 2120 4,25 oxid draselný KZO 0,95 oxid titaničítý T 102 2,60 rôzne 1,10Dynamická viskozita tohto skla je 10, 10 ° a l Pa.s pre zodpovedajúce teploty l 235, l 300 a 1 483 °C. Ide teda typicky o sklo, ktorého krivka závislosti viskozity od teploty má veľmi výrazný sklon v oblasti viskozity vyhovujúcej vyťahovaniu vláken. Liatie bolo vykonané pri teplote l 540 °C, čo zodpovedá na prvom odstreďovacom kolese teplote l 280 °C kontrolovanej optickým pyrometrom, sprietočným množstvom skla 350 kg/hod. Ako fúkací plyn sa použil 2 400 Nm 3/h pre hlavný prúd a l 000 ms/h pre pomocný studený prúd.Na základe takéhoto zariadenia sa mení teplota vzduchu hlavného prúdu, pri rýchlosti otáčania odstreďovacich kolies 6 000 otáčok za minútu. Potom bol meraný fasonaire pri 5 g pre rôzne vzorky vláken vyrobených týmto spôsobom. Pod výrazom fasonaire sa chápe tlakové. strata alebo rozdiel prietoku plynného prúdu, prechádzajúceho vzorkou tvorenou chumáčom minerálnych vláken danej hmotnosti. Chumáč vláken má hmotnosť 5 g a je stlačený vo valcovej komore vopred určeného objemu. Pri udržiavaní konštantného prítoku sa meria pomocou vodného stĺpca,delenćho bežným spôsobom, strata tlaku cez vzorku. Fasonaire je teda vyjadrený v milimetroch vodného stĺpca na 5 g(CE/Sg). Podmienky merania sú normalizovanć podľa DIN alebo ASTM, pričom táto metóda je dobre známa odbomikom v odbore a je tu vysvetlená iba pre úplnosť. Z uvedeného vyplýva, že nameraná strata tlaku je o to väčšia, o čo sú pre rovnakú hmotnosť vláken tieto vlákna jemnej šie. Čím vyšší je teda fasonaire vzorky, tým lepšia je jeho kvalita, t. j. o to lepšie sú jeho izolačné vlastnosti. Fasonaire je preto V odbore známy ako charakteristická veličina pre porovnávanie jemnosti vláken v štandardných podmienkach.Dosiahli sa nasledujúce výsledkyVlákna získané horúcim plynným prúdom majú teda kvalitu zreteľne lepšiu oproti vláknam ziskaným pri porovnávacom pokuse pri teplote okolitého prostredia, i ked plynný prúd sa môže uvažovať ako majúci teplotu ešte relatívne málo vysokú, s veľkosťou napríklad iba 250 °C. Ak sa porovnávajú okrem toho hodnoty získané pri 500 °C a 700 °C, zistí sa určité splošťovanie účinkov. Existuje teda optimum okolo 500 °C, pričom je záujem pracovať snajnižšími teplotami, teda najekonomickejšlmi a súčasne dostatočne vysokými na získanie zlepšenej kvality vláken.Spôsob podľa vynálezu umožňuje, ako dokazujú získane hodnoty fasonaim, poskytovať finálne výrobky, majúce objemovú hmotnosť zmenšenú o 10 voči výrobku s rovnakou izolačnou schopnosťou, získanému plynným prúdom s teplotou okolitého ovzdušia.Zisk je rovnako badateľný, pokiaľ ide o celkový výťažok spôsobu, ktorý je definovaný ako získaná hmotnosť skla vo finálnom produkte v porovnani s celkovou hmotnosťou hmoty vylievanej na prvé odstreďovacie koleso. Vzduchový prúd s teplotou 500 C dovoľuje zlepšiť výťažok o okolo 5 až 10 . Zisk je veľmi zreteľný, pretože hladina obsahu zŕn, t. j. percentuálny podiel častíc väčších ako 100 m vprodukte, má sama veľmi malú tendenciu sa zmenšovať, čo naznačuje zlepšenie kvality výrobku.1. Spôsob vytvárania minerálnych vláken, pri ktorom sa materiál určený na zvlákňovaníe vylieva v roztavenom stave na obvodový povrch prvého z radu aspoň dvoch otáčajúcich sa odstreďovacich kolies, kde je podstatne zrýchľovaný a je odovzdávaný na nasledujúce koleso, kde sa časť materiálu premieňa na vlákna účinkom odstredivej sily, postupne až do konca radu kolies, a pri ktorom sú vlákna vytvorené jednotlivými odstreďovacími kolesami preberane plynným prúdom obklopujúcim rad odstreďovacich kolies a vysielaným vbezprostrednej blizkosti uvedených kolies, v smere, ktorý je v podstate rovnobežný s osami otáčania kolies, vyznačujúci sa tým, že pre najmenej jedno z odstreďovacich kolies má vysielaný plynný prúd teplom od 250 °C do 900 °C.2. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa nároku l, vyznačujúci sa tým, ževysielaný plynný prúd má teplotu od 300 °C do 600 °C.3. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že plynný prúd, ktorým sú vlákna preberané a ktorým sú vyťahované, je vysielaný pri rýchlosti väčšej ako 50 m/s.4. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že plynný prúd, ktorým sú vlákna preberané a ktorým sú vyťahované,je vysielaný pri rýchlosti väčšej ako 100 m/s.5. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa najmenej jedného znárokov 1 až 4, vyz n a č uj ú ci s a t ý m , že sa V odstupe od odstreďovacich kolies na vlákna pôsobí pomocným prúdom s teplotou okolitého priestoru, pričom tento pomocný plynný prúd má v podstate rovnaký smer ako hlavný plynný prúd, ktorým sú preberané a vyťahované vlákna.6. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa najmenej jcdného znárokov l až 4, v y z n a č uj ú c is a t ý m , že horúci plynný prúd sa vysiela iba na obvode kolíes umiestnených ako posledné na dráhe zvlákňovaného materiálu.7. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa najmenej jedného znárokov l až 6, vyzn a č uj ú c i s a t ý m , že teplota horúceho plynného prúdu je o to väčšia, čím ďalej je v smere dráhy zvlákñovaného materiálu umiestnené koleso, V ktorého blízkosti je plynný prúd vysielaný.8. Spôsob vytvárania minerálnych vláken podľa najmenej jedneho znárokov l až 7, vyz n a č uj ú ci s a t ý m , že horúci plynný prúd je ohríevaný dymovými splodinami pochádzajúcimi z nádoby, v ktorej je zvlákňovaný materiál tavený.

MPK / Značky

MPK: C03B 37/04

Značky: spôsob, minerálnych, vytvárania, vláken

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/6-279343-sposob-vytvarania-mineralnych-vlaken.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob vytvárania minerálnych vláken</a>

Podobne patenty