Makromolekulový materiál na báze polyvinylchloridu so zvýšenou pevnosťou a spôsob jeho výroby

Číslo patentu: 278037

Dátum: 16.12.1992

Autori: Macho Vendelín, Kováč Miroslav

Stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Makromolekulový materiál pozostáva z 0,3 až 30 % hmotn. modifikátora pevnosti pozostávajúceho z parciálne zesterifikovanej najmenej jednej dikarboxylovej až tetrakarboxylovej kyseliny s najmenej jedným jednomocným až štvormocným alifatickým alkoholom C2 až C18 a prípadne až z 50 % hmotn. organických kyslíkatých zlúčenín ako sú alkoholy, acetály, aldehydy, alkylestery monokarboxylových kyselín, dikarboxylové kyseliny a ich anhydridy, ďalej z 0,1 až 20 % hmotn. pomocných látok a do 100 % hmotn. z polyvinylchloridu. Vyrába sa tak, že sa vopred do spracúvanej zmesi za studena a/alebo za tepla pridá modifikátor pevnosti alebo jeho prekurzory, ktorými sú dikarboxylová až tetrakarboxylová kyselina a/alebo ich anhydridy a jednomocný až štvormocný alkohol C2 až C18 pričom pri spracovaní pri teplote 130 až 200 °C sa "in situ" tvorí modifikátor a súčasne sa zabudováva do makromolekulového materiálu.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka makromolekulového materiálu so zvýšenou pevnosťou na báze polyvinylchloridu (PVC) ako aj spôsobu jeho výroby, pričom zvýšenú pevnosť spôsobuje modifikátor pevnosti, ktorý sa bud vopred pridáva do práškovej nnesi pred spracovaním alebo sa vytvára z východiskových surovín in situ súčasne so spracovaním práškovej nnesi na makromolekulový materiál.Vo všeobecnosti je známe, že z práškového polyvinylchloridu, vyrobeného či už blokovou, emulznou, suspenmou alebo mikrosuspenmou polymerizáciou, m použitia spracovateľských prímesí, ako tennostabilizátorov, vonkajších a vnútomých mazadiel (mastív), plnidiel, farbív, pigmentov, antioxidantov apod. sa vyrábajú tuhé, alebo navyše za prítomnosti nnllkčovadiel makčené, teda mäkké materiály, či ñnálne výrobky. Pevnosť takýchto materiálov, zvlášť požadovaná pri tuhých materiálov, či výrobkoch Ľivisí hlavne od molekulovej hmomosti (K-hodnoty) výclrodiskovélio práškového polyvinylchloridu (so vzrastajúcou molekulovou hmotnosťou pevnosť výrobkov stúpa), ďalej od morfológie častíc prášku, sčasti aj distribúcie zmenia, pórovitosti a sypnej hmotnosti, čo takisto viac - menej súvisí s morľológiou častíc Vo 1 lmert B. Základy makromolektllámí chemie. Academia Praha (1970), Žilbennan E. N. (red.) Polučenie i svojstva poliviitilclílorida, lzdateľstvo Chimija Moskva (1968), Macho V. a iní Chem. prúm. E, 468 (1980. Tak z už vyrobeného polyvinylchloridu je možné vyrábať výrobky so zvýšenou pevnosťou v porovnaní s obvyklým spracovaním na tuhé alebo makčené výrobky pridaním prímesi hydroxidu alkalických kovov alebo alkoholátov, čo však vedie aspoň sčasti nielen k sieťovaniu polyvinylchloridu, ale aj jeho degradácii podobne ako pri pridaní prísad na báze amoniaktt, amínov a amidov, s ktorými sa navyše materiál tmavo sfarbuje. l( zosieťovaniu spolu s degradáciou dochádza aj v prítomnosti prísad kovov vo fomíe prášku, ako napríklad s práškovým horčíkoiíi, zinkom apod., ale aj soľami organických a anorganicltých kyselín. Avšak najčastejšie sa aplikujú prísady, resp. moditikátory húževnatosti,ktoré okrem zvýšenia hílževnatosti takto vyrobených materiálov na báze PVC neziedka mávajú aj vyššiu pevnosť. Modiñkátory húževnatosti PVC sú spravidla elastomćry, ako chlórovaný polyetylén, chlórovaný butylkaučuk, etylćir-vinylacetátový kopolymér, EPDMkaučuk a ďalšie kaučukové polyméry, ktoré sa mechanicky primiešavajú do PVC miest pred alebo pri ich spracovaní (Maskija L. Dobavki dlja plastičeskich mass. Izdat. Chirnija (1978), Naitove M. H. Plast. Technol, 11, No 8, 48 (1975), rakúsky patentový spis č. 261 893 austrálsky patentový spis č. 294 946) alebo chemickým zabudovaním elastomćni do PVC pred jeho spmcovaním. Možno tak robiť naočkovaním vhodného elastoméní na PVC malricu alebo naočkovanim vinylchloridu, či kopolymerizáciou vinylchloridtí s vhodným elastornérom (USA pat. 3 544 661 DE pat. 143 081 a 149 074). Elastické kaučukové polyméry, či kopolyméry, na ktoré sa vinylchlorid očkuje, dodávajú vznikajúcemu ntateriálu želané vlastnosti (DE pat. 1 082 734, 1 090 857 a 1 090 866). Elastomémy komponent musí mat sklovitý prechod podstatne pod teplotou používania zmesi. Húževnatost takého materiálu je mačnezávislá od tepelných výkyvov, ktorým je výrobok vystavený pri používaní. Navyše takéto materiály si vyžadujú špeciálne kaučukovité komponenty a ak sa robí ich chemické zabudovanie, tiež osobitné polymerizačnć zariadenie.Na výrobu mäkčených materiálov na báze PVC sa takisto dávno používajú primárne a sekundáme mlákčovadlá, medzi nimi tiež dialkylestery až trialkylestery dikarboxylových až tetrakarboxylových aromatických a alifatických kyselín. Ich aplikáciou sa znižuje teplota potrebná na želatinizáciu zmäkčovaného PVC, klesá tuhosť, teda zvyšuje sa mäkkost a ťažnost takto makčených materiálov, ale klesá ich pevnosť (Thinius K. Chemie, Pliysik und Technologie der Weiclunachen, Leipzig (1963), preklad Plastiñkatory, lzdateľstvo Chimija Moskva - Leníngrad (l 964) Mínsker K. S., Fedoseva G. T. Destrukcia i stabilizacija poliviirilchlorida, lzdateľstvo Chimija, Moskva (1972. Pozomhodnejší účinok na zvýšenie pevnosti nemajú ani prísady koaglílačných činidiel na báze viacmocíiých katiónov kovov alebo kvartenrych amóniových zlúčenín (US pat. 3 661 867 a 3 669 914)Podľa tohto vynálezu makromolekulový materiál na báze polyvinylchloridu so zvýšenou pevnosťou pozostáva z 0,3 až 30 hmotn. midifikátora pevnosti pozostávajúceho z S 0 až 100 lunotn. parciálne zesteritikovanej najmenej jednej dikarboxylovej až tetrakarboxylovej kyseliny s najmenej jedným jednomocným až štvonnocríýín alifatickyhn alkoholom C až C |g a prípadne až 50 lunotn. organických kyslíkatých zlúčenín, ktorými sú alkoholy, acetály, aldehydy, alkylestery monokarboxylových kyselín, díkarboxylové až tetrukarboxylové kyseliny a/alebo ich anhydridy, z 0,1 až 20 hmotn. pomocných látok a do 100 hmotn. polyvinylchloridu.Spôsob výroby uvedeného makromolekulového materiálu na báze polyvinylchloridu s modifrkátorom pevnosti a s ďalšími komponentmi spracovania, mechanicko-lepelnýín spracovaním, akým je želatinizovanie, luietenie, kalandrovanie, vstrekovanie, extrudovanie, lisovanie, sa uskutočňuje tak, že sa vopred do spracúvanej nnesi za studena a/alebo za tepla pridajú jednorazovo alebo po častiach prekurzory modilikátora pevnosti, horými sú jedna dikarboxylová až tetrakarboxylová kyselina a/alebo ich anhydridy a najmenej jeden jednomocný až štvonnocný alifatický alkohol C až CIS. z ktorých sa počas spracovania zmesi pri teplote 130 až 200 °C modifikátor pevnosti in situ vytvára.Podľa tohto vynàlezu môže byť v mnohých prípadoch vhodnejšie pridával do spracúvanej zmesi vopred pripravený modiñkútor.Technický pokrok makromolekulového materiálu na báze polyvinylchloridu spočíva v nájdenl nového účinku kontrolovaných rmrožstiev parciálne esteriľikovaných dikarboxylových až tetrakarboxylových kyselín,prípadne s ďalšími prímesami kysllkatých organických látok, najmä výramého zvýšenia pevnosti tohto moditikovanćho materiálu a navyše zvýšenia jeho húževnatostí, či zvýšenia irárazuvzdomosti. Technická jednoduchosť uskutočnenia spôsobu výroby takého materiálu spočíva v tom, že je možné v jednom technologickom stupni, teda počas spracovania PVC vyrábať v ňom z východiskových surovín modifrkátor pevnosti asúčasne ho vhodne zabudovávat do spracovaného PVC tak, aby vyrábaný modiñkovaný makromolekulový materiál mal výrazne vyššiu pevnosť ako nemoditikovaný. Významnou výhodou je aj nájdenie alebo rozšírenie sortimentu komponentov na zvýšenie pevnosti ntaterialov na báze PVC, ktoré navyše spôsobujú aj zvýšenie ich húževnatosti. V neposlednom rade skutočnosť, že na výrobu takýchto materiálov je možne využít obvykle spracovateľské zariadenie.Východiskový polyvinylchlorid môže byť vyrobený blokovou, emulmou, suspenznou alebo mikrosuspenznou polymerizáciou. Modifikátor pevnosti tvorí parciálne esteiiñkované dikarboxylové až tetrakarboxylové aromatickć alebo alifatické kyseliny, ako sú kyseliny oñalova, izoftalová, teroftalová, trimelitová, pyromelitc» vá, malónova, jantàrovú, maleínová, fumárová, glutárová, adipovú, pimelová, azcalová, dekándikarboxylová,citrónová, jablčná apod., resp. anhydridy uvedených kyselín. Z jednomocných alifatických alkoholov sú najvhodnejšie primárne alkoholy C 4 až Cuz, ako butanoly,pentanoly, hexanoly, oktnnoly, zvlášť Z-etylhexanoly,nonanoly, dekanoly, dodekanoly, tridekanoly a tetradekanoly apod. Vhochie sú nielen individuálne zmesi alkoholov vyrábané oxoprocesom, ale aj vedľajšie produkty,napr. predný (ľahký) podiel z rektitikácie surovćho 2 etylhexanolu ako aj ťažký podiel z Z-etylhexanolu, ktorý okrem Z-etylhexanolu, dodekanolu a diolu C 12 obsahuje tiež prímesi acetátov, esterov, éterov i ketónov, ktore nijako nezhoršujú kvalitu modiñkátora pevnosti. Z dvojmocných alkoholov k najvhodnejším patria monoetylénglykol, dietylénglykol, trietylćnglykol, neopentylglykol, lA-butándiol, propylenglykol, di-propylénglykol, LG-hexándiol. Z troj mocných alkoholov sú to trimetylolpropán a glycerol. Zo štvonnocných je to pentaerytritol ako aj pentaerytritol s primesou až šesťmocného dipentaerytritolu.Modifikátor pevnosti býva v makromolekulovom materiáli v množstve 0,3 až 30 lunotn., najvhodnejšie v rozsahu 5 až 20 lunotn. Pri obsahu nad 30 hmotn. sa už výrazne prejavuje mäkčiaci účinok modiñkátora a pokles pevnosti makromolekulového materiálu a v množstve pod 0,3 lunotn. ešte nepostačuje na zreteľne zvýšenie pevnosti. K pomocným lálkam patria tennické stabilizátory, vonkajšie a vnútorne mazadlá (mastivá) atioxidanty, redukčné činidlá, antistatiká, plnidlá, farbivá a pigmenty.Makromolekulový materiál sa vyrába tak, že vopred do spracovávanej zmesi polyvinylchloridu a pomocných látok sa za studena alebo za tepla pridáva jednorazovo alebo po častiach hotový modilikátor pevnosti, alebo sa dajú len východiskové suroviny, či prekurzory modifikátora pevnosti, konkrétne dikarboxylové až tetrakarboxylove kyseliny, najvhodnejšie vo fonne anhydridov a najmenej jeden jednomocný až štvonnocný alífatický alkohol. Pritom je vhodnejšie, ak dvojsýtna, až štvorsýtna kyselina sa pridá vo fonne anhydridu, ktorá pri parciálnej esterifikácii neuvoľňuje vodu. Tak súčasne so želatinizaciou polyvinylchloridu pri teplote I 30 až 200 °C prebieha aj parciálna estriñkácia a zabudovávaniď in silu vytváraného modiíikátora makromolekulovćho materiálu.Pri osobitnej príprave modilikátora pewiosti je vhodnejšie parciálnu esteriñkáciu tlskutočňovat v inertnej atmosfére, prípadne za prítomnosti antioxidantov,redukčných činidiel a prípadne i obvyklých esteriíikačných katalyäitorov. V prípadoch prípravy a aplikácie modilikátorov z trojsýtnych a štvorsýtnych dikarboxylo 10vých kyselín, ako aj trojmocných a štvonnocných alifatických alkoholov je vhodnejšie, ak je zesteriñkovana priememe viac ako jedna karboxylová alebo hydroxylová skupina, ale musí zostať priememe na molekulu modifikátora najmenej jedna karboxylová skupina a v prípade trojmocných a štvormocných alkoholov priememe najmenej jedna hydroxylova skupina.Spôsob podľa tohto vyuálezu možno uskutočňovať pretržite, polopretržjte alebo kontinuálne.Ďalšie údaje o makromolekulovom materiáli so zvýšenou pevnosťou, ako aj o spôsobe jeho výroby a ďalšie výhody, sú zrejmé z príkladov.Do banky s objemom I dm vybavenej a temperovanej vo vodnom kúpeli sa naváži 40 g ttalanhydridu a 136 g ťažkého podielu (Z-EHTP) z rektitikácie surového Z-etylhexanolu, vyrábanćho oxoprocesom. Zloženie ťažkého podielu (destilačnćho zvyšku) z rektiĺikácie surového Z-etylhexanolu s hustotou pri 20 °C p 905,3 kgmů s indexom lomu np 1,4521 a s dynamickou viskozitou pri 20 °C l 133,7 mPa.s a pri 30 °C t. 61,2 mPa.s s číslom kyslosti 0,62 mgKOH/g s číslom zmydelnenia 20.9 mgKOH/g brómovým číslom 6,35 g Brll 00 g, s obsahom OH 12,15 lnnotnx, s obsahom CHO 0,11 lunotns, s obsahom Hzo 0,73 lunotnx, z prítomných alkoholov tvorí 50 hmotu. 2-etylhexanol a 39 hmotu. dodekanolu spolu s diolom Cn. Zvyšok tvoria hlavne estery, najma alkylformiáty,acetaly, étery a nenasýtené aldehydy.Obsah banky sa pri teplote 95 až 97 C za intenzívneho miešania nechá počas 5 h reagovať, pričom pôvodne transparentný len slabožlto sfarbený reakčný roztok i so zvýšenou viskozitou sa sfarbi do červenohneda. Docliádza hlavne k parciálnej esteriñkácii tlalanhydridu. Získa sa tak moditikátor pevnosti (M 140) materiálov na báze polyvinylchloridu.Podobne sa pripraví modiñkátor z 20 g ĺtalanhydridu a 136 g ťažkého podielu (lvl/ZO) a 80 g ñalanhydridu so 136 g ťažkého podielu (2-EHTP) z rektiňkácie surového ił-etylhexanolu. V ďalšom sa tento modifikátor označuje M/80. zvyšovaním podielu tlalanhydridu v pripravovaných modilikátoroch stúpa viskozita moditlkatorov a intenzita tmavnutia sa zvyšuje. Tmavnutiu sa však v podstatnej miere zabraňuje vedením parciálnej esterílikácie za neprístupu nduchu a pridaním nefarbiacich antioxidantov do reakčnćho prostredia, ako 2,641 i-terc.butyl-4-inetylfenolu v množstve 0,1 až 0,5 lunotn. a prípadne tiež kyseliny fosforovej alebo fosfomanov (fosfoman sodný).Potom sa do malej miešačky za intenzívneho miešania naváží 97,5 g suspenmćho polyvinylchloridu(Slovinyl S-683) s viskozitným číslom 116 mna/š Khodnotou 68,5, sypuou lunotnosťou 574 g/dm g so zvyškom na site 0,250 min 0,2 a na site 0,063 mm 94 s množstvom prchavých látok 0,08 . Ďalej sa pridá 1,5 g diblttylcímnaleinátu (Stabilizátor Sn - 31) ako tennostabilizátora a l g, vonkajšieho mazadla(Wachs E). Zmes sa mieša 3 až 5 minút pri teplote 29 až 30 °C. Potom sa hnetie na dvojvaleovom kalandri pri teplote 180 °C počas 3 až 5 minút. Získané fólia sa po vychladnutí poseká a potom lisuje po predbeüiom predohriatí počas 5 minút pri teplote 182 °C. Z fólie sa vyseka po 10 ks skúšobných teliesok. Ďalej sa pripra SK 278037 B 6via vzorky na stanovenie húževnatosti, resp. vrubovej húževnatosti a teploty müknutia podľa Vicata.V ďalších pokusech sa postupuje podobne, len okrem I,5 g tennostabilizátora a l g mazadla (Wacha E) sa navyše použije od l do 30 g rnodiñkňtora (M 140) a zvyšok do 00 g tvorí suspenzný polyvinylchlorid (SlovinylDosialmuté výsledky vplyvu obsahu modífrkátora pevnosti (M/40) na pevnosť, ťažnosť, vrubovú húževnalost a teplotu maknutia podľa Vícata makromolekirlovćho materiáhr sú dímuté v tabuľke lpevnosti 14/40 pevnosť ťałnoaf vrahov( teplota v napr-mou. húhvězatoať mllcnutin kulovon tma, /Hřn/ /s/ Au. l /°c/ A hnotb cti-mamou sa. 32.4 2.0 86.3 1 52 , 5 33 , 4 P. , J 54 , 3 3 69 . 9 31 , 9 5 , 1 31 o 7 5 71,9 22,7 s. 77, 3 10 74,5 16,0 9,7 70,0 15 74.3 17,ł 10,8 60 20 67,2. 19,3 11,4 56 D 41,4 153.4 12,1 48,3 Z výsledkov v tabuľke l vidno, že maximálna pev- ďalších neidcntifikovaných zlúčenin. Moditikátor sa nosť sa dosahuje pri obsahu moditikátora (M 140) lt) pripraví z 81,2 g tohto Z-EHLP a 40 g ítalanhydrídu hmotn. v makromolekulovom materiáli na báze sus- (Mľl-AHLP). penmćho homopolyméru vinylchloridu s K-hodnotou 10 Materiál na báze suspenznćho polyvinylchloridu 68,5 s ďalším zvyšovaním obsahu modiíikútora sa už (Slovinyl 5-683) sa pripraví z 1,5 g termického stabilizačína prejavovať mäkčiaci účinok, evidentný z vyso- zátora (dibutylcímnaleináttr), l g vonkajšieho mazadla,kej ťažnosti pri obsahu 30 hmotn. modiñkátora. S ob- 20 g modilikátora (Mü-EHLP) a 75 g suspenmého sahom modifrkátora spočiatku strmo a potom mier- hornopolyméru Slovinyl S-683. nejšie vzrastá vrubovú húževnatost materiálu. S obsa- l 5 Pevnosť tohto materiálu je 68,4 MPa (referenčný hom modifikátora klesá teplota maknulia. Avšak v prí- materiál bez modiñkátora má pevnosť 62,3 MPa) a pade obsahu 20 hmotn. modifrkátora M 00 v makro- ťažnost 16,1 (referenčný materiál má ťažnost 32,4 molekulovom materiáli je jeho pevnosť 83,24 MPa a . ľažnosť 15,06. 20 Príklad 3 Príklad 2 (klskúšavajú sa prídavky moditikátorov M/40,Postup prípravy modilikátora je podobný ako v prí- MI 80 a M 120 charakterizované v príklade l vo výrobe klade l, len miesto ťažkého podielu z rektiñkácie suro- materiálu so zvýšenou pevnosťou na báze suspenzného vého Z-etylhexanolu (Z-EHYP) sa použije ľahký podiel polyvinylchloridtr s K-hodnotou 68,5 (Slovinyl 8-683),(Z-EHLP) z rektifrkácie 2-etylhexanolu s hustotou pri 20 25 charakterizovaného takisto v príklade. Porovnávajú sa °c p 312,2 kg/ml, n 1,403 x s obsahom 011 19,4 3 vzorky, pričom v každej je po 20 lunotn. modifiká hmotn., s obsahom CHO 0,24 hmotn. s obsahom tora, 1,5 lunotn. termického stabilizátora a l CHO viazané 0,24 lunotn. s brómovýln číslom l,3 g hmotn. vonkajšieho mazadla (Wachs E), pričom s Br 100 g s obsahom m 0 0,4 hmota číslom kyslosti modiľlkñtorom M/40 sa mäkľomolekulový materiál 1,24 mg KOH/g s číslom zmydelneríia 2,5 mg KOH/g, 30 kalandroval počas 3,5 min., ale s modilikátorom MÍZOktorý pozostáva hlavne (v hmotn.) z 20,7 ízobutanolu 5 l ,7 nnesi n-butanolu s ďalšou mtial neiderltiíikovanou látkou 4,l izoamylalkoholu 4,1 heptanónn 2,0 2-etylhexanoltr, IS Z-etylhexanolu a 2Výsledky pevnosti a ťažnosti modifikovaných materiálov s obsahom troch rôznych vzoriek modiíikátorov (M 00, M/40 a M/80) sú v tabuľke 2.Z výsledkov vyplýva, že na maximalne využitie prednosti modiñkátora je potrebná aj dôkladné homogenízúcia materiálu, pričom vysoké pevnosti sa dajú dosiahnuť aj s modilikátorom s nízkym (polovičným) obsahom zabudovaného tlalanhydridu v modiñkátore. Ďalej, že primesi ďalších organických kyslíkalých zložiek v modifikátore nezhoršujíi jeho účinnosť.Podobným postupom ako v príklade 1 sa pripraví poloester z Z-etylhexanolu (miesto Z-EHTP) a ftalanhydridu a ďalej poloester z ĺialanhydridu a laurylalkoholu. Z týchto dvoch poloesterov sa naformuje modiíikátorNa výrobu materiáli so zvýšenou pevnosťou sa použije suspenmý polyvinylchlorid s K-hodnotou 68,5(Slovinyl S-683), špeciñkovaný v príklade l v množstve 87,5 g, ďalej 10 g (t.j. 10 lunotn. vo vyrobenom materiálüuvedeíiého inodilikátora (M/OLF), pozostávajúeeho zo zmesi poloesteru Z-etylhexanolu a laurylalkoholu s iłalanhydridoin, resp. kyselinou o-ftalovott. K tomu sa ešte pridá 1,5 g dibutylcíiunaleàtu ako tenniekého stabilizátor a 1 g vonkajšieho inazadla (Wachs E). Kalandrovanie a lisovanie sa robi po 5 minútach pri teplote 150 °C.Vyrobený makromolekulový materiál dosahuje pevnost 79,7 MPa a ťažnosť 15 . Z uvedeného vyplýva,že výrazný účinok na zvýšenie pevnosti majú predovšetkým poloestery alifatických alkoholov s kyselinou o-ftalovou.Modíñkátor sa pripraví pareialnou esteriíikaciou 1 molu kyseliny trimelitovej s 1,2 mólom Z-etylhexanolu. Takto získaný modilikátor sa v množstve 10 lunotn. podobne ako v príklade 4 použije na výrobu makromolekulového materiálu, ktorého pevnosť je 79,7 MPa a ťažnost 16,5 .Moditikátor sa pripravuje podobne ako v príklade 1,len miesto llalanhydridu sa použije jednak 20 g jednak 40 g maleixianhydridu na 136 g ťažkého podielu (2-EHTP) z rektiňkáeie surového 2-etylhexanolu. Kým referenčný materiál (t.j. bez modiñkútora) má pevnosť 62,3 MPa a ťažnosť 32,4 , materiál s 10 lnnotn. modilikátora, ktorý je pripravený reakciou 20 g iualeinanliydridu so 136 g 2-El-ľľP má pevnosť 58,8 MPa a ťažnost 32,2 a materiál s 10 hiuotn. moditikátora,ktorý je vyrobený zo 40 g maleínaitlíydridu a 136 g 2-EHTP, dosahuje pevnosť 63,7 MPa a ťažnost 19,5 .Z výsledkov vyplýva, že uvedene parciálne estery alifatických dikarboxylových kyselín s alifatickými alkoholmi majú nižší účinok na zvýšenie pevnosti makromolekuloveho materiálu.Zo 146,2 g kyseliny adipovej a 132 g 2 elylhexanolu sa pripraví poloester. Z neho sa podobitým postupom ako v príklade l s využitím suspenzného PVC s K-hodnotou 68,5, 1,5 hmotn. termostabilinítora, 1 hmotu. mazadla a 10 hmotn. modifikátora pripraví modiíikovaný Inateriál. Jeho pevnosť je 68,1 MPa a ťažnosť 17,2 .Postupuje sa podobne ako v príklade l, len namiesto suspenmćlio PVC s K-hodnotou 68,5 sa potlžjje PVC s K-hodnotou 71,1 známy pod komerčným názvom Slovinyl S-712, (viskoúmé číslo je 137 cmllg sypná hmotnost je 570 g/dml, zvyšok na site 0,25 mm je 0,2 a na site 0,063 mm je 97,8 , obsah prchavých latok je 0,09 , absorpcia zmäkčovadla pri 75 °C je 9 minút). S 10 lunolrí. modilikátora (M 140) je pevnosť makroinolekitloveho materiálu 79,01 MPaPre plastogral Brabender sa pripraví na báze suspenznéłio PVC (Slovinyl S-622) s K-hodnotou 62,5(viskozitné číslo je 94 Gml/g sypná hmotnost prášku je 612 gldmz zvyšok na site 0,25 mm je 0,4 a na site 0,063 mm je 93,5 , absorpcia zmäčovadla je 19 min.) prášková zmes pozostávajúca z 97,5 g tohto suspenznćho PVC, 1,5 g dihutylcínmaleinátu ako tenníckého stabilizútoru a 1 g vonkajšieho mastiva (Wachs E). Pri teplote 170 °C a počte obrátok SO/min a zaťažení 35 g je čas plastifikácie a čas zelatinizacie 30 s a rovnovážny točivý moment sa ustáli za 3 min. a je 1,98 mkp.Za inak podobných podmienok, ale s 87,5 g suspenznélio PVC (s 1,5 g tennického stabilizátor a l g vonkajšieho mastiva) a navyše s 10 g modiñkátora M 140 špecifikovaného v príklade 1, je čas plastiñkácie 7 s a želatinizácie 15 s, pričom rovnovážny točivý moment sa za 2 min. ustáli na hodnote 1,5 mkp.Do miešačky sa navàži 87,5 g suspenzítćho polyvinylchloridu s K-hodnotou 68,5 (Slovinyl S-683) špecifikovaněho v príklade 1, ďalej 1,5 g tennického stabilizatora (dibtltylcírunaleinat) a 1 g vonkajšieho mazadla(montánny vosk), 2,36 g ltalanhydridu a 7,36 g 2-etylhexanolu na vytvorenie modiñkátora (obdobný

MPK / Značky

MPK: C08L 27/06

Značky: výroby, spôsob, makromolekulový, polyvinylchloridu, báze, materiál, pevnosťou, zvýšenou

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/6-278037-makromolekulovy-material-na-baze-polyvinylchloridu-so-zvysenou-pevnostou-a-sposob-jeho-vyroby.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Makromolekulový materiál na báze polyvinylchloridu so zvýšenou pevnosťou a spôsob jeho výroby</a>

Podobne patenty