Homokinetický kĺb

Číslo patentu: U 6159

Dátum: 04.06.2012

Autor: Gecík Martin

Je ešte 22 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Predmetom technického riešenia je homokinetický kĺb. Rieši prenos otáčok a krútiaceho momentu z jedného hriadeľa na druhý hriadeľ tak, aby otáčky a uhlová rýchlosť na vstupnom a výstupnom hriadelí boli vždy rovnake pri rôznych hodnotách uhla, ktorý oba hriadele navzájom môžu zvierať. Podmienka rovnakých uhlových rýchlostí je základnou podmienkou pre klasiñkáciu kĺbu ako klbu homokinetického. Technicke riešenie sa týka tzv. fixného typu homokinetického klbu, kde každý z hriadeľov má ñxovanú polohu vzhľadom na stredový bod klbu a nemôže sa pohybovať v axiálnom smere pozdĺž svojej osi.S problémom vzájomného spojenia dvoch rotujúcich hriadeľov tak, aby sa prenášala energia a otáčky z jedného hriadeľa na hriadeľ druhý, sa v strojárstvo stretávame prakticky od jeho vzniku po dnešok. Vzájomná poloha hriadeľov môže byť rôzna a pre tieto rôzne polohy hriadeľov existujú adekvátne riešenia pre ich vzájomné spojenie.Jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich situácii je situácia, keď sa os hnacieho (tiež vstupného) hriadeľa pretína v jednom bode s osou hnaného (tiež výstupného) hriadeľa, uhol medzi oboma osami hriadeľov je počas prevádzky stroja premenlivý a hriadele sa nemôžu pohybovať v smere od alebo do stredu klbu. Typickým príkladom takého typu spojenia je homokinetický kĺb v prednej náprave automobilu s predným náhonom,ktorý spája hriadeľ predného kolesa s poloosou, vystupujúcou z prevodovky automobilu.Prvým použiteľným typom kĺbu pre tento druh spojenia dvoch hriadeľov bol zrejme kÍb talianskeho vynálezcu Girolama Cardana zo 16. storočia a jeho Zdokonalenie Robertom Hookom zo 17. storočia. Univerzálne klby, založené na myšlienkach týchto dvoch ranonovovekých vedcov sa používajú dodnes, najmä v poľnohospodárskych strojoch, nákladných automobiloch atď. Nevýhodou kĺbov tejto konštrukcie je fakt, že uhlová rýchlosť na výstupnom hriadelí sa líši od uhlovej rýchlosti na výstupe cyklicky počas každej jednej otáčky a je závislá od vzájomného uhla hriadeľov. Podmienku rovnakých uhlových rýchlostí možno pri tomto konštrukčnom riešení splniť tak, že použijeme dva kĺby za sebou uložené tak, že uhol vstupného hriadeľa a osi kĺbu bude vždy rovnaký ako uhol osi kĺbu a výstupného hriadeľa. V praxi je však problém dosiahnuť rovnaké uhly, a preto sa tieto typy kĺbov používajú len v aplikáciách, kde homokinetickosť nie je kritickou vlastnosťou.Najčastejšie používaným typom homokinetického kĺbu je dnes s veľkou pravdepodobnosťou kĺb tzv. Rzeppovho typu alebo Ball Type CVJ (CVJ znamená Constant Velocity Joint - Klb konštantnej uhlovej rýchlosti). Väčšina dnešných riešení je viac-menej založená na amerických patentoch US l 665 280 z roku 1927, US l 916 442 z roku 1929, US 2 010 899 z roku 1933 alebo na ďalších patentoch toho istého pôvodcu.Konštrukcia tohto typu kĺbu je založená na spravidla šiestich guľôčkach, ktoré sa odvaľujú v dráhach polkruhového prierezu, ktoré sú vytvorené na vonkajšom guľovitom povrchu vstupného hriadeľa a ležia v rovinách, prechádzajúcich osou hriadeľa. Výstupný hriadeľ ma vytvorené podobné drážky, ktoré sa však nachádzajú na vnútomom povrchu guľovej dutiny výstupného hriadeľa. Každá guľôčka sa dotýka drážky na vnútomom hriadelí a zároveň drážky na vonkajšom hriadeli. Veľmi dôležitou súčasťou tohto klbu je aj masivna kovová klietka, ktorej úlohou je držať stredy guľôčok v homokinetickej rovine. Každá z guľôčok sa v jednom okamihu dotýka dráhy na vnútomom hriadelí, dráhy na vonkajšom hriadelí a niektorej z plôch otvorov, umiestnených na masívnej klietke. Veľkou nevýhodou tohto typu kĺbu je fakt, že celé zaťaženie, ktoré sa prenáša kĺbom, sa vlastne prenáša iba kontaktom medzi guľôčkou a vonkajšou a vnútornou valivou dráhou. Vzhľadom na malý počet guľôčok je napätie v kontaktných miestach veľmi vysoké a jeho veľkosť výrazne limituje maximálny prenášaný výkon a životnosť celého kĺbu. Odvaľovanie guľôčok v dráhach nie je len valivého charakteru, ale každá guľôčka sa musi natáčať aj okolo osi, kolmej na os hriadeľa. Dochádza tu k preklzavaniu guľôčky proti dráham a tým aj k vzniku trenia. Ďalším miestom pre vznik trenia je kontakt guľôčky a klietky, kde vždy vzniká iba klzné trenie. Podiel klzného trenia v tomto type klbu je dosť vysoký a prejavuje sa hlavne výraznou produkciu tepla pri vyšších uhloch sklopenia kĺbu. Klietka je pre tento typ nevyhnutná. Bez nej by klb nebol schopný pracovať. Od kvality klietky a kvality jej uloženia v tomto kĺbe závisí jeho homokinetickosť. A keďže klietka musí mať určité vôle, klb tohto typu vlastne nie je 100 homokinetický. Ďalšou veľkou nevýhodou tohto typu klbu je nulová tolerancia klbu k axiálnym silám. Kĺb nie je schopný prenášať žiadne axiálne zaťaženie. Výroba kĺbu je náročná, pretože si vyžaduje špeciálne stroje na výrobu a brúsenie valivých dráh V dutine guľovitého tvaru.Okrem spomenutých typov kĺbov bolo vyvinutých veľké množstvo viac alebo menej homokinetických riešení, ktoré sa bud neujali vôbec, alebo sa používajú veľmi zriedkavo. Medzi ne môžeme zaradiť napr. klby typu Tracta, reprezentované napr. dokumentom FR 652829, kĺby typu Bendix-Weiss, reprezentované napr. dokumentom DE l 800 012 a pod.Podstatou technického riešenia je nový princíp a konštrukčne prevedenie homokinetického klbu, odlišné od bežne používaných riešení. Cieľom technického riešeniaje odstrániť hlavné nedostatky dnes známych riešení a vytvoriť jednoduchý, spoľahlivý a skutočne homokinetický kĺb.Pred vysvetlením podstaty technického riešenia je potrebne uviesť niekoľko odborných termínov z teórie homokinetických kĺbov. Jedným z najdôležitejších termínov je pojem homokinetická rovina. Je to pomyselná rovina, ktorá je kolmá na rovinu, V ktorej momentálne ležia osi oboch hriadeľov a ktorá zároveň delí uhol,ktorý zvierajú obidva hriadele na dve presne rovnaké polovice. Homokinetický bod alebo centrálny bod klbu je bod v priesečníku osi obidvoch hriadeľov. Homokinetickosť kĺbu je schopnosť preniesť uhlové natočenie a uhlovú rýchlosť vstupného hriadeľa na Výstupný hriadeľ exaktne, presne a bez akejkoľvek odchýlky v rýchlosti alebo polohe pri každej hodnote uhla, ktorý počas svojej práce môžu obidva hriadele navzájom zvierať.Homokinetický kĺb podľa tohto technického riešenia pozostáva zo vstupného a výstupného hriadeľa a niekoľkých dvojíc sférických pák. Na každom z hriadeľov sú vytvorené uzly na rotačné pripojenie sférickej páky. Každý z hriadeľov nesie toľko rotačných uzlov (ložísk), koľko je v kĺbe použitých dvojíc sférických pák. Os, okolo ktorej sa každá pripojená sférická páka môže otáčať, zviera s osou hriadeľa nejaký uhol a prechádza centrálnym bodom kĺbu - homokinetíckým bodom (obr. l).Sférická páka je teleso vytvorené z časti pomyselnej guľovej plochy určitej hrúbky. Na jednom konci sféríckej páky je vytvorený uzol na rotačné spojenie s hriadeľom. Na druhom konci sféríckej páky je vytvorený uzol na rotačne spojenie s druhou sférickou pákou z dvojice. Osi oboch rotačných uzlov na každej jednej sférickcj páke zvierajú uhol y, ležia v jednej rovine a navzájom sa pretinajú (obr. 2). Uhol y, ktorý zvierajú osi oboch rotačných uzlov, by mal byť rovnako veľký na každej páke. Na obrázkoch 3, 4 a 5 je znázomený kĺb,zostavený zo spomenutých komponentov. Ideálne správanie sa tohto mechanizmu pri pokuse natočiť jeden hriadel proti druhému je znázomené na obrázkoch 4 a 5. Odbomíkovi je však zrejmé, že dvojice pák, rotačne ukotvené v oboch hriadeľoch, majú väčší počet stupňov voľnosti a nedokážu zabrániť vzájomnému pootočeniu hriadeľov preto, lebo vždy existuje nekonečne veľa možností, ako zaujať nejakú polohu v priestore tak,aby vzájomné pootočenie hriadeľov bolo možné. Na obrázkoch 6 a 7 je zobrazené skutočne správanie sa tohto mechanizmu.Aby sme zabránili vzájomnému pootočeniu hriadeľov, je potrebne nejakým spôsobom zafixovať spoločnú rotačnú os každej dvojice sférických pák ku homokinetickej rovine tak, aby každá spoločná rotačná os vždy ležala v homokinetickej rovine. Túto úlohu bude v klbe podľa tohto technického riešenia plniť stabilizačný mechanizmus alebo skrátene stabilizátor.stabilizačný mechanizmus kĺbu podľa tohto technického riešenia je umiestnený v priestore medzi vstupným a výstupným hriadeľom a pozostáva z rovnakého počtu segmentov, ako je počet dvojíc sférických pák(obr. 8). Stabilizačné segmenty majú jednu spoločnú rotačnú os, okolo ktorej sa môžu vzájomne pootočiť(obr. 9). Uhly m, 112 a 113 nie sú konštantné, ale v priebehu jednej otáčky hriadeľov môžu meniť svoje veľkosti. Každý stabilizačný segment je rotačne spojený s jednou dvojicou sférických pák tak, že spoločná rotačná os sférických pák pretína spoločnú rotačnú os stabilizačných segmentov (obr. 10). Funkcia stabilizačného mechanizmu je veľmi jednoduchá. Ak sa ešte raz pozrieme na obrázok 6, vidíme, že pri pootočení vstupného hriadeľa proti výstupnému hriadeľu má spoločná rotačná os každej dvojice sférických pák snahu odkloniť sa od homokinetickej roviny. Ak by každá dvojica sférických pák bola vybavená stabilizačným segmentom podľa obráúa 9 a segmenty by neboli navzájom zviazané, každý stabilizačný segment by menil svoju polohu vzhľadom na homokinetickú rovinu spolu s dvojicou sférických pák. Ak však spojime všetky stabilizačné segmenty tak, že im obmedzíme všetky stupne voľnosti a ponecháme im iba možnosť vzájomného pootočenia okolo jedinej osi, zafixujeme všetky spoločné rotačné osi dvojíc sférických pák v jednej rovine. A keďže každá sférická páka na jednej strane homokinetickej roviny má rovnakú uhlovú dĺžku (t. j. uhol y medzi oboma rotačnými osami je na každej páke rovnaký) ako ostatné sférické páky na druhej strane homokinetickej roviny, budú spoločné rotačné osi sférických pák ležať vždy V homokinetickej rovine a vzájomné pootočenie 1) oboch hriadeľov nebude možné. Takto koncipovaný kĺb bude teda homokinetický (obr. l 1 a obr. l 2).Pri vzájomnom vyosení hriadeľov o uhol a dôjde k zmene uhlov m, n a 113, ktoré medzi sebou zvierajú stabilizačne segmenty. Tieto uhly sa počas jednej rotácie kĺbu s vyosenými hríadeľmi budú cyklicky meniť - budú sa zväčšovať alebo zmenšovať. Táto vlastnosť klbu je zobrazená na obr. l 3 až obr. 15.Každá z dvojíc sférických pák doteraz opisovaného kĺbu mala jednu spoločnú rotačnú os, ktorá bola pevne ñxovaná k jednému zo segmentov stabilizačného zariadenia. Aby sme dosiahli požadovaný efekt stabilizácie polohy sférických pák k homokinetickej rovine, nie je nevyhnutne nutné, aby každá dvojica sférických pák mala jednu spoločnú rotačnú os. Nie je teda nevyhnutne nutné, aby rotačná os sférickej páky ležala priamo V homokinetickej rovine, ale je nevyhnutne nutné dosiahnuť to, aby uhol, ktorý zviera rotačná os sférickej páky s homokinetickou rovinou, bol konštantný. Tento predpoklad, použitý v konštrukcii klbu, umožní vytvoriť kĺb rozmerovo úspomejší ako v predchádzajúcom prípade. V takto koncipovanom kĺbe každý stabilizačný segment nesie namiesto jednej spoločnej rotačnej osi pre obe páky dve samostatné rotačné osi. Každápáka sa proti stabilizačnému segmentu otáča okolo svojej vlastnej osi (obr. 16). Obidve osi na stabilizačnom segmente, okolo ktorých sa obe sférické páky otáčajú, ležia vjednej rovine, navzájom sa pretinajú a ich priesečníkom, ktorým je centrálny bod kĺbu, prechádza spoločná rotačná os Všetkých stabilizačných segmentov. Všetky tri osi na každom stabilizačnom segmente by mali ležať V jednej rovine, nie je to Však nevyhnutne nutné. Nevyhnutne nutné je, aby poloha všetkých troch rotačných osí na stabilizačnom segmente bola pevná. Na obrázku 17 sú znázomené základné časti stabilizačného mechanizmu V explodovanom a zloženom stave. Na obrázku 18 je znázomená táto verzia kĺbu V explodovanom pohľade a na obrázku 19 je pohľad spredu a pohľad zboku na tento kĺb V stave, keď sú oba hríadele súosové a V stave, ked hríadele zvierajú uhol a. Cyklícká zmena uhlov medzi stabilizačnými segmentmi počas jednej otáčky kĺbu s vyosenými hriadeľmi je V tejto verzii podobná ako pri predchádzajúcej verzii kĺbu. Spoločným znakom doteraz opísaných verzií kĺbu bolo to, že všetky rotačne osi všetkých pák prechádzali jedným spoločným bodom, ktorým bol centrálny bod kĺbu. Pri opise spôsobu ñxácie rotačnej osi sférickej páky k homokinetickej rovine kĺbu sme opisali dve možnosti - prvou bola možnosť, že rotačné osi dvoch pák boli koaxiálne a ležali priamo V homokinetickej rovine a druhou bola možnosť, že rotačná osi dvoch pák sa navzájom pretínali V centrálnom bode kĺbu a každá z nich bola odklonená od homokinetickej roviny o pevne daný uhol. Ďalšou možnosťou je situácia, keď sa rotačné osi dvoch sférických pák nepretínajú vôbec. Konštrukcia takéhoto typu kĺbu je takmer identická s predchádzajúcim kĺbom s tým rozdielom, že každý stabilizačný segment nesie dve rotačné osi na pripojenie sférických pák, ktoré sa však nepretinajú V jednom bode, ale ktoré sú rovnobežne. Každá rotačná os na pripojenie sférickej páky sa pretína s rotačnou osou stabilizačného segmentu V jednom bode. Takto koncipovaný kĺb má teda dva centrálne body klbu a zároveň dve homokinetické roviny (obr. 20). Na obrázku 21 sú znázomené základne časti stabilizačného mechanizmu tejto verzie kĺbu V explodovanom a zloženom stave. Na obrázku 22 je znázornený explodovaný pohľad na kĺb a na obrázku 23 je pohľad spredu a pohľad zboku na tento kĺb V stave, ked sú oba hríadele súosové a V stave, ked hríadele zvierajú uhol ot. Cyklická zmena uhlov medzi stabilizačnými segmentmi počas jednej otáčky kĺbu s vyosenými hriadeľmi je V tejto verzii podobná ako pri oboch predchádzajúcich verziách klbov.Na kĺb z obrázka 22 môžeme aplikovať rovnakú myšlienku ako pri kĺbe z obrázka 19. Môžeme odkloniť rotačné osi sférických pák, nesené stabilizačným segmentom, o určitý pevný uhol od každej z homokinetických rovín. Takto upravené stabilizačné segmenty sú znázomené na obrázku 24 a 25. Na obrázku 26 je znázomený tento kĺb V explodovanom stave. Na obrázku 27 je klb zobrazený spredu a zboku V stave, keď sú oba hríadele súosové a V stave, ked hríadele zvierajú uhol a. Cyklická zmena uhlov medzi stabilizačnými segmentmi počas jednej otáčky kĺbu s vyosenými hriadeľmi je vlastnosťou aj tejto Verzie.Je možne zostaviť ešte jednu verziu kĺbu, podobnú tomu na obrázku 27, ktorá bude mať priesečnik rotačných osí sférických pák na každom segmente nad rotačnou osou stabilizačného mechanizmu. Obrázky 28 až 31 opisujú takto konštruovaný kĺb podrobnejšie. Takto koncipovaný kĺb môže byť V porovnaní s dosiaľ uvedenými koncepciami menší a kompaktnejší.Počet dvojíc sférických pák doteraz opísaných kĺbov bol tri. Počtu dvojíc sférických pák zodpovedala aj podoba hriadeľov - Všetky hríadele mali tri ramená s tromi uzlami na pripojenie sférických pák. Je však možné vytvoriť kĺby, kde počet dvojíc sférických pák a teda aj ramien hriadeľov bude väčší alebo menší ako tri.Pre kĺby s počtom dvojíc sférických pák väčším ako tri platia rovnake konštrukčné možnosti ako pri doteraz opísaných konštrukciách s troma dvojicami sférických pák. Dôležitým kritériom je vzájomná poloha sférických pák V každej dvojici. Ako sme už opísali, rotačne osi dvojice pák môžu byť koaxiálne, môžu sa navzájom pretinať V centrálnom bode kĺbu, môžu byť paralelné a nepretínať sa vôbec alebo môžu sa navzájom pretínať, ale ich priesečnik neleží na osi stabilizačného mechanizmu. Klb so štyrmi dvojicami sférických pák,ktorých rotačné osi sa pretinajú V centrálnom bode kĺbu, je znázomený na obrázkoch 32 a 33.Každá dvojica sférických pák vytvára geometrický obrazec tvaru šípky, podobný písmenu V, kde hrot šípky ukazuje na stabilizačný segment. Keďže je V kĺbe viacej takýchto šípok, môžu byť usporiadané rôznym spôsobom. Na obrázku 34 sú V rozvinutom pohľade znázomené štyri dvojice pák, ktoré majú zhodnú geometrickú orientáciu. Na obrázku 35 sú opäť V rozvinutom pohľade znázomené štyri dvojice sférických pák,ktoré však majú striedavo opačnú geometrickú orientáciu. Klb so striedavo opačnou geometrickou orientáciou sférických pák je znázomený V čiastočne explodovanom stave na obrázku 36. Ten istý kĺb je V náryse znázomený na obrázku 37 V dvoch stavoch - keď sú hríadele rovnobežne a V stave, keď hríadele zvierajú uhol a.Je teda zrejmé, že je možné z takmer rovnakých komponentov postaviť principiálne totožné, ale vzhľadovo a koncepčne odlišné klby, Na obrázku 38 sú pre porovnanie zobrazene dva klby, líšíace sa geometrickou orientáciou dvojíc sférických pák.Z ekonomického aj z konštrukčného hľadiska by bolo zaujímavé zredukovať počet dvojíc sférických pák len na dve. Redukované na dva by boli zároveň aj počty ramien na každom z hriadeľov a počet segmentov stabilizačného mechanizmu. Jeden z možných tvarov tohto klbu je zobrazený na obrázku 39. Predstavme si,že hriadeľ, zobrazený vpravo, je pevne upnutý a nemôže sa otáčať. Druhým hriadeľom (ľavým) začneme pomaličky otáčať. Na obrázkoch 40 a až 40 e je znázomené V niekoľkých krokoch správanie sa tohto kĺbu azmena vzájomných polôh jeho častí. Môžeme povedať, že kĺb, zobrazený na obrázku 39, nie je stabilizovaný,pretože nezabráni vzájomnému pootočeniu vstupného a výstupného hriadeľa. .le zrejmé, že rovina, ku ktorej sú ñxované oba segmenty, má premenlivú polohu a nie je totožná s rovinou homokinetickou. Je potrebné do tejto konštrukcie kĺbu vložiť navyše jednu funkciu, ktora pri kĺboch s počtom sférických pák rovnajúcim sa trom a viac, nebola nutná. V kĺboch s počtom dvojíc sférických pák tri a viac sa stabilizačný účinok stabilizačného mechanizmu prejavuje tak, že V každej dvojici stabilizačných pák jedna páka zviera s homokinetickou rovinou rovnaký uhol ako zviera s homokinetickou rovínou druhá páka z tejto dvojice. Mohli by sme povedať, že homokinetická rovina sa v týchto kĺboch tvári ako zrkadlo - poloha sférických pák na jednej strane homokinetickej roviny je zrkadlovým obrazom polohy sférických pák na druhej strane homokinetickej roviny. Do kĺbu s počtom dvojíc sférických pák rovnajúcemu sa dvom je teda potrebné vložiť funkciu zrkadlovej polohy sférických pák vzhľadom na homokinetickú rovinu. Znamená to, že pohyb jednej sférickej páky z dvojice musí byť proporcionálne zviazaný s druhou sférickou pákou z tej istej dvojice. Uhol al, o ktorý sa odkloni jedna sférická páka z dvojice od homokinetickej roviny, musí mať rovnakú veľkosť ako uhol 81, o ktorý sa odkloni od homokinetickej roviny druhá sférieká páka z tej istej dvojice. Existuje množstvo technických riešení, ktoré sú schopné zabezpečiť zrkadlový a proporčný pohyb dvoch telies. V prípade tohto kĺbu je výhodné použiť ozubený prevod s prevodovým pomerom l l tak, že ozubeníe bude priamo integrované alebo pevne spojené so sféríckými pákami v mieste, kde sú obe sféricke pákyjednej dvojice najbližšie. Na obrázku 41 je znázomená jedna dvojica sférických pák s príslušným segmentom stabilizačného mechanizmu kĺbu z obrázka 39, kde je každá z dvojice sférických pák vybavená ozubenou časťou a obe ozubené časti sú v zábere, Na obrázku 42 je zobrazený klb s dvomi dvojicami ozubených sférických pák v podobných pohľadov ako pri kĺboch, popisaných skôr. Funkciu, ktorú v tomto kĺbe plni ozubenie, možno realizovať okrem rôznych typov ozubenia napríklad vačkovým prevodom a pod.Podľa vzájomnej polohy a usporiadania sférických pák a segmentov stabilizačného mechanizmu môžeme aj kĺb s dvoma dvojicami sférických pák vytvoriť ako kĺb, kde rotačné osi dvojice pák môžu byť koaxiálne,môžu sa navzájom pretinať v centrálnom bode kĺbu, môžu byť paralelné a nepretinať sa vôbec alebo sa môžu navzájom pretinať, ale ich priesečník neleží na osi stabilizačného mechanizmu. Kĺb s paralelne usporiadanými rotačnými osami je znázomený na obrázkoch 43 a 44. Aj pri tomto type kĺbu, podobne ako pri kĺbe so štyrmi dvojicami sférických pák, môžeme smery pomyselných šípok, ktore sú vytvorené každou dvojicou sférických pák, zoradiť tak, aby šípky mali orientáciu jednosmemú alebo aby smerovali proti sebe. Klb, V ktorom sú tieto šípky orientované proti sebe, je znázomený na obrázkoch 45 a 46. Možnou nevýhodou tohto ostatného riešenia je nutnosť vyváženia tohto kĺbu vzhľadom na os rotácie z dôvodu nerovnomemého rozloženia hmôt v kĺbe.Vo všetkých dosiaľ opísaných verziách kĺbov podľa tohto technického riešenia sa v stabilizačnom mechanizme nachádzal aspoň jeden segment s čapom alebo samostatný čap, okolo ktorého sa otáčali ostatné segmenty stabilizačného mechanizmu. Na obrázku 47 je znázomený kĺb so zjednodušeným stabilízačným mechanizmom, tvoreným jednoduchým krúžkom s drážkou na vonkajšej valcovej ploche, v ktorej sa pohybujú výstupky, umiestnené na spodnej strany segmentov. Všetky segmenty tak môžu byť rovnaké. Na obrázku 48 je zobrazený podobný kĺb, ktorého stabilizačný mechanizmus však tvorí krúžok s drážkou na vnútomej valcovej ploche. segmenty stabilizačného mechanizmu majú výswpky vytvorené na homej strane a prostrednictvom týchto výstupkov sa môžu pohybovať v drážke tohto krúžku. Výhodou takto usporiadaného kĺbu je voľný priestor v strede kĺbu, ktorým by mohli byť vedené napr. elektrické káble, rozvody kvapalín, časti iných mechanizmov a podobne. IHlavnou výhodou homokinetického klbu podľa tohto technického riešenia je tvarová jednoduchosť jednotlivých jeho častí a nizke výrobné náklady, najmä v porovnaní s dnes azda najrozšírenejšími kĺbmi tzv. Rzeppovho typu alebo Ball Type CVJ. Na rozdiel od tejto najrozšírenejšej koncepcie je kĺb podľa tohto technického riešenia skutočne homokinetický, je schopný znášať axiálne zaťaženie a nie sú v ňom žiadne uzly s klzným trením. Môžeme teda predpokladať výrazne vyššiu účinnosť tohto nového kĺbu a podstatne vyššiu životnosť. Ďalšou veľkou výhodou v porovnaní s dnes najviac rozšírenou koncepciou je výrazne vyššia hodnota uhla sklopenia hriadeľov, ktorá môže byť niekoľkonásobne vyššia, než je to obvykle dnes.Prehľad obrázkov na výkresochObr. 1 znázorňuje vstupný a Výstupný hriadeľ homokinetického kĺbu V nárysom a bokorysnom pohľade v dvoch stavoch - ked sú osi oboch hriadeľov totožné a keď zvierajú uhol a.Na obr. 2 je znázomená dvojica sférických pák s jednou spoločnou rotačnou osou.Na obr. 3 je priestorový pohľad na základné komponenty kĺbu v explodovanom stave.Obr. 4 zobrazuje nárys a bokorys kĺbu, zostaveného zo základných komponentov, v dvoch stavoch. Homokinetická rovina je označená písmenami HKP.Na obr. 5 sú priestorové pohľady na kĺb z obr. 4 v dvoch stavoch.

MPK / Značky

MPK: F16D 3/00, F16D 3/16

Značky: homokinetický

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/47-u6159-homokineticky-klb.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Homokinetický kĺb</a>

Podobne patenty