Číslo patentu: 282088

Dátum: 03.09.2001

Autori: Kolev Stanislav, Pecka Karel

Stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Zmesová bionafta podľa vynálezu obsahuje zmes esterov mastných kyselín prítomných v prírodných obnoviteľných zdrojoch uhlíka, najmä v olejoch a tukoch, s nízkymi alifatickými alkoholmi, najmä metylalkoholom a etylalkoholom, a uhľovodíkovú zmes pochádzajúcu z neobnoviteľných fosílnych zdrojov uhlíka, pri ktorej po destilačnej skúške sa predestiluje 10 % obj. uhľovodíkovej zmesi v rozmedzí min. 175 °C až 205 °C, výhodne pri 190 °C, 65 % obj. v rozmedzí min. 240 °C až 260 °C, výhodne pri 250 °C, 95 % obj. v rozmedzí max. 295 °C až 310 °C, výhodne pri 300 °C a hustota uhľovodíkovej zmesi je v rozmedzí 805 kg.m-3 až 825 kg.m-3, výhodne 815 kg.m-3 pri 15 °C. Výhodne zmesová bionafta obsahuje 25 % hmotn. až 45 % hmotn., výhodne 30 % hmotn. až 40 % hmotn. esterových zložiek.

Text

Pozerať všetko

SK PATENTOVÝ SPIS 282 088(22) Dátum podania prihlášky 30. 4. 1999účinkov patentu 8. 10. 2001 Vestník ÚPV SR as. 1012001(32) Dátum podania prioritnej prihlášky(33) Krajina alebo regionálna organizácia priority(40) Dátum zverejnenia prihlášky 7. 11. 2000 Vestník UPV SR č. 11/2000ÚRAD v PRIEMYSELNEHO (47) Dátum spristupnenia VLASTNICTVA patentu verejnosti 3. 9. 2001 SLOVENSKEJ REPUBLIKY (52) Čísla pôvodnej prihlášky V prípade vylúčenej prihlášky(86) Číslo podania medzinárodnej prihlášky podľa PCT(87) Číslo zverejnenia medzinárodnej prihlášky podľa PCT(73) Majiteľ Vysoká škola ehemieko-technologieká, Praha, CZ SETADIESEL, a. s., Litvínov, CZZmesová bionaña podľa vynálezu obsahuje zmes esterov mastných kyselín prítomných v prírodných obnoviteľných zdrojoch uhlíka, najmä v olejoch a tukoch, s nízkymi alifatickými alkoholmi, najmä metylalkoholom a etylalkoholom, a uhľovodlkovú zmes pochádmjúcu z neobnoviteľných fosílnych zdrojov uhlíka, pri ktorej po destilačnej skúške sa predestiluje 10 obj. uhľovodíkovej zmesi v rozmedzí min. 175 °C až 205 °C, výhodne pri 190 °C,65 obj. v rozmedzí min. 240 C až 260 °C, výhodne pri 250 °C, 95 obj. V rozmedzí max. 295 °C až 310 °C, výhodne pri 300 °C a hustota uhľovodíkovej zmesi je v rozmedzí 805 kg. m 4 až 825 kg . má, výhodne 815 kg . m 4 pri 15 °C, Výhodne zmesová bionaña obsahuje 25 hmotn. až 45 hmotn., výhodne 30 hmotn. až 40 hmotu. esterových zložiek.Vynález sa týka paliva do vznetových motorov tvoreného zmesou vybraných klasických uhľovodíkových komponentov na báze fosílnych surovín, najma ropy, s vhodnými horľavými zložkami získavanými z obnoviteľných zdrojov prítomných v rastlinných materiáloch, predovšetkým cstermi mastných kyselín s nízkymi alifatickými alkoholmi, najmä metylalkoholom a etylalkoholom.V posledných niekoľkých rokoch sa venuje rnimoriadne úsilie vývoju a uplatneniu rôznych spôsobov obmedzenia emisií škodlivých látok vo výfukových plynoch spaľ vacích motorov používaných predovšetkým V doprave, ktorá patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia,hlavne ovzdušia Všetky prognózy predpokladajú, že spaľovacie motory zostanú ešte niekoľko desaťročí nenahráditeľným prostriedkom prepravy osôb a nákladov i zdrojom pohonov v poľnohospodárstve a stavebníctve. Spôsoby obmedzenia emisií škodlivých látok do prostredia sa preto hľadajú tak V oblasti konštrukcie motorov, ako aj v smere optimalizácie zloženia používaného paliva V súčasnosti sa toto snaženie začína presadzovať predovšetkým pri vznetových motoroch zo strany automobilového priemyslu a motorových nátt ako paliva vyrábanćho do týchto motorov donedávna výhradne petrolejárskym priemyslom. V poslednom období sa v súvislosti s hľadaním nových zdrojov energie z obnoviteľných surovín začínajú uplatňovať v tejto oblasti i rastlinné a živočíšne oleje, prepracované spravidla z prírodnej formy esterov s glycerínom do prakticky použiteľnej formy esterov s nízkymi alkoholmi, najmä s metylalkoholom a etylalkoholom.Na základe rozsiahleho štúdia vzťahov medzi zložením paliva, priebehom jeho spaľovania v motore a množstvom a charakterom škodlivých látok emitovaných z motora bolo zistené, že racionálnou úpravou zloženia paliva je možné výrazne obmedziť emisie škodlivých látok. Toto zloženie treba prispôsobiť špecifickćmu priebehu spaľovania prebiehajúccmu vo vznetovom motore. Na rozdiel od zážihovćho motora bežného pri osobných automobiloch, kde je zmes paliva so vzduchom pripravovaná po celý čas nasávania a kompresie a jej zapálenie je iniciovanć iskrou zapal vacej sviečky, je vo vznetovom motore nedosahovanć zapálenie vonkajším zdrojom, ale samovznietením obsahu valca na konci fázy kompresie nasatého, stlačeného a na vysokú teplotu ohriateho vzduchu, do ktorého je rôznym spôsobom vstrekovanć použite palivo. Na prípravu spaľ vacej zmesi je k dispozícii veľmi krátky čas, v priebehu ktorého by sa v ideálnom pripade malo všetko palivo vstreknuté do valca odpariť. V reálnom prípade sa tak nedeje palivo ostáva vo forme viac alebo menej odparených kvapalných častíc, ktoré nedostatočne prehorievajú a zanechávajú nedokonale spálený zvyšok, ktorý sa vo fonne tzv. časticových emisií dostáva do výfukových plynov a do životného prostredia. Rýchlosť spaľovania je v konečnom dôsledku daná rýchlosťou vstrekovania paliva a predovšetkým rýchlosťou jeho samovznietenia, ktoré je funkciou jeho chemického zloženia. Čím rýchlejšie sa palivo od jeho vstreku do valca vznieti, tým menšie je množstvo nedokonale spáleného alebo dokonca nespáleneho paliva vo výfukových plynoch. Nedokonalé spaľovanie je spojené s tzv. tvrdým chodom vznetovćho motora, ktoré sa prejavuje charakteristickým dunením, míženou účinnosťou prevodu chemickej energieobsiahnutej v palive na energiu mechanickú, zvýšenou dymivosťou motora obzvlášť pri studených štartoch motora a pri akcelerácií a tvorbou už skôr spomenutých časticových emisií (bežne označovaných Pm z anglického Particulate matter).Z uvedeného je zrejmé, že požadované zníženie obsahu škodlivých látok v emisiách je možné dosiahnuť zmenou konštrukčných a nastavením prevádzkových parametrov vznetového motora tak, aby optimálne zodpovedali vlastnostiam použitého paliva charakterízovaného tak jeho fyzikálnymi údajmi (destilačná krivka, hustota, viskozita) a z nich odvodených veličín (cetanovć číslo, cetanový index),ako aj v poslednom čase stále významnejšie sa prejavujúcimi podrobnými znalosťami o chemickom zložení použítćho paliva, obzvlášť z hľadiska v ňom obsiahnutých aromatických uhľovodíkov a z nich predovšetkým uhľovodíkov s dvoma a viac aromatickými kruhmí v molekule,označovanými ako polyaromatické uhľovodíky (PAU). Významný z uvedených hľadísk je i obsah celkovej síry v palive.V súvislosti s uvedenou charakteristikou paliva do vznetových motorov treba uviesť, že v poslednom čase sa začínajú v tejto oblasti uplatňovať i zdroje pochádzajúce z obnoviteľných surovín s cieľom čo najviac šetriť fosílnymi,neobnoviteľnými zdrojmi uhlíka.V súčasnosti je možné medzi palivá tohto typu zaradiť predovšetkým estery mastných kyselín V rastlinných a živočíšnych materiáloch, najmä estery kyselín obsiahnutých v repkovom oleji s nízkomolekulámymí alkoholmi, predovšetkým metylalkoholom (MERO) a etylalkoholomMotorová naíta na uhľovodíkovej báze je všeobecne vyrábaná miešaním vhodných frakcii zo spracovania ropy s teplotou vani v rozmedzí 180 až 360 °C, získavaných prímárnou destiláciou ropy alebo jej sekundárneho spracovania zošľachťovacími procesmi. Vyznačuje sa spojitou destilačnou krivkou, hodnotami hustoty a viskozity v rozrnedzí, ktoré je dnes definované ČSN EN 590. Zastúpenie jednotlivých typov uhľovodíkov, ktoré dosiaľ nie je normovanć, zásadne určuje uvedené fyzikálne vlastnosti a výrazne ovplyvňuje priebeh spaľovania vo vzrietovom motore charakterizovaný cetanovým číslom. Zloženie uhľovodíkových motorových náftje ovplyvňované súčasným trendom, ktorý všeobecne vedie k zníženiu obsahu síry na hodnoty pod 0,05 Vo hmotu. a výraznému obmedzeniu obsahu uhľovodíkov s dvoma a viac aromatickými kruhmí v molekule. Takýmto ukazovateľom kvality paliva sú potom prispôsobovanć konštrukcie a parametre činnosti vznetovćho motora,čo zabezpečuje minimalizáciu obsahu škodlivých emisií vo výfukových plynoch.Estery mastných kyselín z obnoviteľných prírodných zdrojov sa líšia od komponentov motorovej nafty vyrobených z fosílnych surovín predovšetkým v tom, že majú rozrnedzie teplôt varu vo veľmi úzkom rozmedzí cca 20 °C medzi 320 a 340 °C, čo sa premieta aj v ich vysokej hustote a viskozite. Toto destilačnć rozrnedzie je dané charakterom rastlinného materiálu, z ktorého boli estery mastných kyselín vyrobené. Komponenty paliva tohto typu sa vyznačujú tým, že v motore vytvárajú hrubú disperzíu paliva vo vzduchu vznikajúce kvapalnć častice sa ťažko odparujú a neochotne prehorievajú. Na druhej strane alkanický charakter uhľovodíkového skcletu paliva, neprítomnosť síry a aromatických uhľovodíkov a naopak prítomnosť kyslíka vedú k zníženiu teploty samovznietenia, konečnej pracovnej teploty motora a k výslednej výrazne pozitívnej zmene charakteru emisií škodlivých látok vo výfukových plynoch.Uvedené nevýhody odstraňuje zmesová bionaňa podľa vynálezu, ktorá spočíva v tom, že zmesová bionaíła obsahuje zmes esterov mastných kyselín prítomných v prírodných obnoviteľných zdrojoch uhlíka, najma v olejoch a tukoch, s nízkymi alifatickými alkoholmi, najmä metylalkoholom a etylalkoholom, výhodne vyrobeným z prírodných sacharidických substituentov kvasným postupom a uhľovodíkovú zmes pochádzajúca z neobnovíteľných fosílnych zdrojov uhlíka, pričom pri destilačnej skúške predestiluje z uhľovodíkovej zmesi 10 obj. v rozmedzí min. 175 °C až 205 °C, výhodne pri 190 °C, 65 obj. v rozmedzí min. 240 C až 260 °C, výhodne pri 250 °C, 95 obj. v rozmedzí max. 295 °C až 310 °C, výhodne pri 300 C a hustota uhľovodíkovej zmesi sa pohybuje v rozmedzí 805 kg . m 4 až 825 kg . m 4, výhodne 315 kg . m 4 pri 15 °c.Na destilačnú krivku uhľovodlkovej zmesi plynule nadväzuje destilačná krivka pridanej zmesi esterov a získava sa tak konečný produkt s nedefonnovanou destilačnou krivkou zabezpečujúcou požadovaný priebeh jeho spaľovania vo vznetovom motore s výsledkom minimalizácie emisií škodlivých látok vo výfukových plynoch.Výhodne zmesová bionaña obsahuje 25 hmotu. až 45 hmotu., výhodne 30 hmotn. až 40 hmotn. esterových zložiek.K prehĺbeniu pozitívnych účinkov uhľovodíkovej zložky na chod motora a ďalšie míženic obsahu emisií škodlivých látok vo výfukových plynoch sa táto zložka podrobí hlbokej desulfurácii, pri ktorej sa obsah síry zníži na hodnoty pod 0,01 hmotu. a dearomatizácii, pri ktorej sa celkový obsah aromatických uhľovodíkov zníži na hodnoty pod 10 hmotn. a obsah polyaromatických uhľovodíkov s tromi a viac aromatickými kruhmi v molekule sa zníži na hodnoty pod 0,05 hmotn.V zmesovej bionañc podľa vynálezu sa maximálne využívajú výhody a naopak eliminujú nevýhody zložiek, ktoré sú pri výrobe zmesovej bionalty používané. Pritom sa vychádza zo skutočnosti, že vlastnosti esterovej zložky sú dané charakterom prírodného materiálu a nemožno ich prakticky meniť. Optimálne vlastnosti zmesovej bionañy možno teda dosialmuť len vhodnou úpravou použitého uhľovodíkového podielu tak, aby konečné palivo vykazovalo plynulú, nedeformovanú destilačnú krivku, pričom jeho ďalšie vlastnosti, najmä hustota, viskozita a cetanové číslo vykazujú také hodnoty, že na Zmesové palivo nie je potrebné zvlášť upravovať konštrukciu a nastavovanie prevádzkových parametrov vznetovćho motora.Obsah škodlivých látok vo výfukových plynoch z jeho spaľovania v mobilných a stacionámych motoroch je výrazne znížený.Nasledujúce príklady uskutočnenia vynálezu vychádzajú z meraní vykonaných na bežných staniciach technickej kontroly certifikovaných na meranie emisií vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Testy boli vykonané na troch reálnych vozidlách na ťažkú nákladnú prevádzku vybavených vznctovými motormi s nepretržitým priamym vstrekovaním paliva, turbodúchadlom s medzichladenim,pracujúcimi s kompresným pomerom 17,5. Motory boli nastavené na motorovú naftu vyhovujúcu ČSN EN 590, triedy D. Zloženie emisií zistené pri tomto palivo je povamvané za štandardné (100 ) a všetky výsledky uvedené v nasledujúcich príkladoch dokumentujúcich výhody zmesovéhopaliva podľa vynálezu sú vzťahované k tomuto základu. Skúšky boli opakované na rovnakých vozidlách po 8000 až 9000 km prevádzky s rovnakým výsledkom.Ako palivo pre emisné testy bola použitá čistá zmes metylesterov kyselín repkového oleja (MERO) vyhovujúca ČSN 65 6507 a súčasne splňujúca podmienky biologickej odbúrateľnosti podľa testu CEC L-33-A-93. Nezanedbateľnou skutočnosťou je i fakt, že palivo pochádza z obnoviteľných zdrojov uhlíka. Pri všetkých testovaných vozidlách došlo k zníženiu emisií škodlivých látok vo výfukových plynoch v nasledujúcich rozmedziach oxid uhoľnatý (C 0) o 17 , uhľovodíkov (HC) o 17 až 22 a častíc (Pm) o 18 až 30 . Zloženie týchto častíc sa zmenilo tak, že sa v nich zvýšil v priemere o 480 obsah extrahovateľných látok,predstavujúcich predovšetkým nespálené alebo nedokonale spálené palivo. Obsah polyaromatických uhľovodíkov(PAU) sa celkovo v emisiách znížil v priemere o 42 . Naopak zvýšil sa obsah oxidov dusíka (N 0.) v emisiách o 8 až ll . Memá spotreba paliva sa zvýšila o 7 až 10 . subjektívne bola pozorovaná prítomnosť iritujúcich látok vo výfukových plynoch dráždiacich sliznice očí a úst a registrovaný špecifický zápach po nedokonale spálených MERO.Výrazne sa zhoršilo správanie motorov pri studcných štartoch - dunenie motorov a opacita výfukových plynov pri prudkej akcelerácii. Palivo malo výrazne zhoršené nízkoteplotné správanie - stratu tekutosti - už pri teplotách blízkych 0 °C.Ako palivo na emisné testy bola použitá zmes 62 štandardného uhľovodlkového paliva vyhovujúceho ČSN EN S 90 trieda D a 38 hmotn. MERO podľa príkladu l. Prídavok MERO k uhľovodíkovému palivu výrame posunul jeho destilačnů krivku smerom k vyšším teplotám a rozhodujúcim spôsobom ju deformoval, predovšetkým v oblasti 30 až 80 obj. Súčasne sa zvýšila hustota paliva i jeho viskozita k homej hranici povolenej normou ČSN EN 590. Zmesové palivo nevyhovovalo z hľadiska biologickej odbúrateľnosti testu CEC L-33-A 93, taktiež došlo k významnćmu zhoršeniu jeho nízkoteplotného správania. Zmesové palivo bolo naplnené do vyčisteného palivového systému skúšaných vozidiel, ktoré boli podrobené emisným testom. Oproti štandardnćmu uhľovodíkovému palivu bolo dosiahnuté zníženie obsahu C 0 vo výfukových plynoch o 14 až 19 , HC o 15 až 19 . Obsah častioových emisií(Pm) sa znížil o 10 až 14 , pričom sa zmenil i obsah extrahovateľných látok z nich v priemere na 215 °/n obsahu pri referenčnom palivo. Obsah N 0, zostal v porovnaní s referenčným palivom prakticky nezmenený, rovnako ako merná spotreba paliva. subjektívne bol zaznamenaný pokles obsahu iritujúcich látok a zápachu v porovnani s čistým MERO, ako to bolo uvedené v príklade l. Pri skúšanom palíve boli opäť zistené problémy so studeným štartom tvrdý chod motora a opacita vyfúkových plynov, ktoré sa prejavili i pri akcelerácii.Príklad 3 Ako palivo na emisné testy bola pripravená zmes 32hmotn. MERO podľa príkladu l a 68 hmotu. ropnej frakcie charakterizovanej nasledujúcou destilačnou krivkou do 190 C predestiluje max. 10 obj., do 250 C max. 65 obj. a do 300 °C min. 95 obj. Hustota frakcie bola 820 kg . m, pri 15 C pri zachovaní všetkých ostatných kvalitatívnych požiadavick predpísaných ČSN EN590 na motorové nafty. Typickou vlastnosťou uvedenej destilačnej krivky je, že na ňu plynule nadväzuje destilačná krivka MERO a nie je prídavkom MERO deformovaná. Takto formulovaná zrnesová bionaña vyhovujúca i z hľadiska biologickej odbúrateľností podmienkam CEC L 33-A-93 bola použitá ako palivo na testovanie emisií vo výfukových plynoch sledovaných troch vozidiel. Oproti referenčnému palivu bolo zistené zníženie obsahu CO o 21 až 25 , HC o 22 až 35 , N 0, o 2 až 5 /t, častíc (Pm) o 25 až 35 . Obsah extrahovateľných látok v časticiach klesol v priemere na 140 obsahu pri referenčnom palive, obsah PAU sa znížil priememe o 58 . Motory s týmto palivom pracovali mäkko, s potrebnou schopnosťou štartovať pri znížených teplotách. subjektívne bola konštatovaná nízka hladina iritujúcích látok a nebol zaznamenaný zápach charakteristický pre prírodné oleje vystavené vyšším teplotám. Všetky tieto pozitívne faktory je možné na mklade opakovaných pokusov jednoznačne dať do súvislosti s už spomenutým nedeforrnovaným priebehom destilačnej krivky a ďalšími vlastnosťami zmesovej bionañy. Uvedené kvalitatívne parametre zmesovćho paliva zabezpečujú tiež vytváranie optimálnej disperzic paliva vo valci motora ktorá zabezpečuje nízku teplotu samovznietenia a takmer ideálne odparovanie a prehorievanie častíc paliva, ktoré sa vytvárajú vo valci motora po vstreknuti paliva. Všetky tieto faktory majú za následok mimoriadne priaznivú prácu motora z hľadiska mechanického, energetického i z hľadiska znečisťovania životného prostredia emisiami škodlivých látok.Surový repkový olej, obsahujúci prevažne estery mastných kyselín s glycerínom, bol transesteriíikovaný kvasným etylalkoholom, získaným z prírodných obnoviteľných surovín, čím boli získané etylestery mastných kyselín repkového oleja (EERO). Prečistením tohto produktu destiláciou za zníženého tlaku bola získaná zložka, ktorá v zmesi s ropnou íiakciou bola použitá. na prípravu bionañy vyhovujúcej súčasným i perspektívnym environmentálnym požiadavkám. Výhodou je skutočnosť, že všetky suroviny na prípravu neuhľovodíkovej zložky boli získané z obnoviteľných zdrojov uhlíka. Ďalšou výhodou je skutočnosť, že destilačné krivky MERO a EERO sa líšia len v celkom bezvýznamných detailoch, rovnako ako ich ostatné fyzikálne parametre.Bolo pripravené zmesové palivo z 34 hmotn. EERO a 66 hmotn. ropnej frakcie podľa príkladu 3.S takto pripraveným palivom boli uskutočnené emisné testy so štandardnou skupinou troch vozidiel, ktoré boli skúšané vo všetkých pokusoch oplsaných V predložcnom vynáleze. Bolo zistené, že rozdiel v zložení emisií oproti príkladu 3 je v rámci bežných experimentálnych chýb. Z toho je možné odvodiť, že EERO sa správajú pri ich použití ako zložiek paliva do vznetových motorov rovnako ako MERO.Uhľovodíkové palivo charakterizované v príklade 2 bolo podrobené katalytickej rafinácii za tlaku 5,5 MPa. Zo získaného produktu bola vydestilovaná frakcia, ktorej destílačná krivka je totožná s údajmi uvedenými v príklade 3. Táto frakcie sa však oproti palivu uvedenému v príklade 3 zásadne líši v chemickom zložení, a to predovšetkým obsahom síry zníženým na 0,005 hmotn., celkovým obsahom aromatických uhľovodíkov zníženým na 9,8 hmotn. a obsahom polyaromatických uhľovodíkov obsahujúcich v molekule 3 a viac aromatických kruhov zníženým na 0,04 hmotn. z takto získaného hĺbkovo rañnovaného pro duktu bola prídavkom MERO zodpovedajúcom ČSN 65 6507 pripravená zmcsová bionaña obsahujúca 69,5 hmotn. uhľovodíkového podielu a 30,5 hmom. MERO,ktorá bola použitá na testovanie vybraných troch vozidiel z hľadiska obsahu a zloženia emisií škodlivých látok vo výfukových plynoch. V porovnaní s príkladom 3 boli dosiahnutć rovnaké výsledky klasických emisií CO a HC. Došlo však k ďalšiemu zníženiu obsahu NO, o 7 až 9 oproti štandardnćmu palivu a obzvlášť k zníženiu nmožstva časticových emisií (Pm) o 43 až 48 . Obsah PAU v ernisiách sa mížil o 58 až 62 . Použité palivo ovplyvňovalo priaznivo ďalšie parametre činnosti motora tak, ako bolo už uvedené v príklade 3.Výroba zmesovej bionaity spôsobom podľa vynálezuje ľahko realizovateľná tak z hľadiska získania jej zložky pochádzajúcej z prírodných obnoviteľných zdrojov, ako aj z hľadiska získavania a úpravy uhľovodíkovej zložky pochádzajúcej z neobnoviteľných fosílnych surovín, pričom vyrobená bionaita je bez ďalších úprav využiteľná ako palivo do vznetových motorov osobných a nákladných automobilov, autobusov a ďalších dopravných a manipulačných mechanizmov a na generovanie elektrickej energie a tepla, obzvlášť výhodne využitia v mestských aglomeráciách a uzavretých priestoroch, kde sa takto výrazne znižujú emisie škodlivých látok a dosahuje podstatné zlepšenie pracovného a životného prostredia.l. Zmesová bionaña využívaná ako palivo do vznetových motorov, na báze zmesi esterov mastných kyselín prítomných v prírodných obnoviteľných zdrojoch uhlíka,najmä v olejoch a tukoch s nízkymi alifatickými alkoholmi a v uhľovodíkovej zmesi pochádzajúcej z neobnoviteľných fosílnych zdrojov uhlíka, v y z n a č uj ú c a s a tý m , že sa použije uhľovodíková zmes, pri ktorej je po destilačnej skúške predestilovaných 10 obj. v rozmedzí min. l 75 C až 205 °C, 65 obj. v rozmedzí min. 240 °C až 260 °C, 95 obj. vrozmedzí 295 °C až 310 °C a hustota uhľovodíkovej zmesi sa pohybuje v rozmedzí sos kg . m 4 až 825 kg . m pri teplote 15 ° c.2. Zmesová bionaña podľa nároku l, v y z n a č u j ú c a s a t ý m , že sapoužije uhľovodrková mes, pri ktorej je po destilačnej skúške predestilovaných 10 obj. uhľovodíkovej zmesi pri 190 C, 65 obj. pri 250 °C a 95 obj. pri teplote 300 C a hustota uhľovodíkovej zmesije 815 kg . m 4 pri teplotel 5 °C.3. Zmesovà bionaña podľa nároku l a 2, v y z n a čujúca sa tým,žeobsahuje 25 hmotn.až 45 hmotn. esterových zložiek.4. Zmesová bionaña podľa nároku l až 3, v y z n a čujúca sa tým,žeobsahuje 30 hmotn.až 40 hmom. esterových zložiek.5. Zmesová bionaña podľa nároku l až 3, v y z n a č u j ú e a s a tý m , že zmes uhľovodíkov obsahuje pod 0,01 hmom. síry, pod 10 hmom. aromatických uhľovodíkov a pod 0,05 hmom. polyaromatických uhľovodíkov s tromi a viac aromatickými kruhmi v molekule.

MPK / Značky

MPK: C10L 1/08

Značky: bionafta, zmesová

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/4-282088-zmesova-bionafta.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Zmesová bionafta</a>

Podobne patenty