Spôsob prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačov

Stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Úäâb PRO VYNÄLEIV A ONEVYMACHO YENDELÍN prof. ing. DrSc., člen korešpoudent SAV, NOVÄKY PAULOVIC MILAN ing PETRUS TEODOR íngJNOVAK LADISLAV ing.KUNOVSKÝ 102 m dipl. tech., NOVÁKY ČULÁK LADISLLAV ing.,PRlEl/IDZNKUBICKA RUDOLF aocgng. csc. KOPECKY IVAN mg.,LITVINOV, KMEŤ ĽUDOVÍT ing., RUZOMBEROKSpôsob prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačovRiešenie sa týka spôsobu prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačov na báze syntetických kyslíkatých organických zlú čenín.Spôsob sa uskutočňuje tak, že izoláciou získaný ťažký podiel z rektifikácie surového Z-etylhexaxlolu sa propoxyluje pri molárnom pomere 3 až 25 mólov, s výhodou 12 až 18 mólov propylénoxidu na 1 möl ťažkého podielu pri teplote 40 až ZOO °C za katalítíckého účinku zásad alebo Lewisových ky selín.Vynález sa týka spôsobu prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačov na báze syntetických, hlavne petrochemických surovín, pričom umožňuje využiť aj vedľajšie produkty z velkotonážnej výroby vyšších mastných alkoholov oxoproceso-m a následnou chemickou úpravou.je známe mnoho typov odpeňiovvačov, pričom mnohé z nich sa používajú ako polykomponentné zmesi. Najčastejšie sa používajú kyslíkaté organické zlúčeniny obsahujúce aktívny vodík, ako vyššie mastné kyseliny, vyššie mastné alkoholy, uhlovodIky ako aj ich halogénderiváty. Významné, ale nákladné, sú hlavne organokremičité zlúčeniny.Podľa tohto vynálezu sa spôsob prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačov na báze syntetických kyslíkatých organických zlúčenín uskutočňuje tak, že izoláciou získaný ťažký podiel z rektifikácie surového Z-eťylhexanolu sa propoxyluje pri molárnom pomere 3 až 25 mólov, s výhodou 12 až 18 mólov propylénoxidu na 1 Inól ťažkého podlelu pri teplote 40 až 200 °C za katalytického účinku zásad alebo Lewisových kyselín.Výhodou spôsobu prípravy odpeňovača alebo odpeň-ovačov podľa tohto vynálezu je surovinová dostupnosť, ked sa da izolovať ako ťažký podiel, dosiaľ nízko zhodnocovaný vedľajší produkt destilačný zvyšok z výroby Z-etylhexanolu. Ďalej skutočnosť, že po jeho technicky lahko uskutočniteľne propoxylácii sa dostava pri optimálnom pomere ťažkého Phdielu z rektifikácie surového Z-etylhexanolu k propylénoxidu odpeňovač s takmer dvojnásobne vyššou odpeňovacou účinnosťou v porovnani s komerčnými nesilikónovými odpeňovačmi.Ako ťažký podiel -z výroby Z-etylhexanolu prichádzajú do úvahy predovšetkým ťažké podiely alebo destilačné zvyšky z destilácie alebo rektifikácie surového 2-etylhexanolu. Ťažké podiely okrem Z-etylhexanolu obsahujú tiež alkoholy C 12, z nich najčastejšie dodekanol a diol C 12 a spravidla ešte prlmesi acetálov, esterov, éteralkoholov, prípadne tiež aldehydov Cs a C 12.Propoxylácia ťažkého podielu z rektifikácie surového Z-etylhexanolu sa uskutočňuje spravidla V kvapalnej fáze a v inertnej atmosfére, za katalytického účinku zásad alebo Lewisových kyselín, najmä hydroxidov alkalických kovov, prípadne tiež uhličitanov alkaliokých kovov, alkoholátov a pod. Propoxylácia sa uskutočňuje pri teplotách 40 až 200 °C, ale najvhodnejšie je pracovať pri teplote 130 až 15090 za použitia alkalických klatalyzátorov a v pripade Lewisov-ých kyselín, napr. BFs-éterátu pri teplotách 60 až 80 °C. Mólový pomer ťažkých podielov k propylénoxidu môže byť 1 3 až 25, ale nejvhodnejši je 112 až 18. Možno síce použiť aj iné mólové pomery, ale odpeňovacia účinnosť tak pripravených odpeñovačov je nižšia, Propylénoxid sa do prostredia propoxylácie môže dať jednorázovo alebo postup 4ne, po častiach. Z bezpečnostných dôvodov je však vhodnejšie dávkovať propylénoxid po častiach. Propoxyláciu ťažkých podielov možno tak uskutočňovať diskontinuálne, polopretržite alebo kontinuálne. Treba však dbať na maximálnu, prakticky úplnú konverziu propylénoxidu.Odpeñovač podľa tohto vynálezu možno aplikovať samotný alebo v kombinácii s inými odpeňovačml.Ďalšie výhody a podrobnosti spôsobu podľa tohto vynálezu sú zrejmé z príkladov.Do autoklavu z nehrdzavej ocele o objeme 2,5 dm 5 opatreného kotvovým miešadlom,duplikátorom a teplonosnou jimkou s teplomerom sa naváži 400 g ťažkých podielov z rektifikácie surového Z-etylhexanolu. Surový Z-etylhexan-ol sa vyrába aldolizáciou n-butyraldehydu hlavne z oxonácie propénu,spojenou s dehydratáciou intermediárneho alkoholu Ca na 2-etylhexenal a jeho hydrogenáciou na hydrogenačnom k-atalyzátore nikel na kremeline pri teplote 100 až 180 stupňov Celzia a tlaku vodíka 8 až 15 MPa. Ťažké podiely sú tak produktami simultánnych a následných reakcii, získajú sa v podstate ako destilačný zvyšok pri jeho destilácii vydestiluje 86 ako frakcie v rozsahu 184 až 285 °Cj z rektlfikácie surového Z-etylhexanolu a sú tohto zloženiahmotnostného a 7 ďalších kyslikatých organických látok V konc. po 1 až 6 °/ohmotnostných priemerná molekulová hmot. 190 hustota pri Z 0 C 901,9 kg/m 5 N 4320 rĎalej sa do autoklávu pridajú 3 g hydroxidu drase 1 ného a po odstránení vzduchu prefúkaním dusíkom sa ďalej pridá 370 g propyiénoxidu (mol. pomer vedľajších produktov - ťažkého podielu k propylénoxidu je približne 1 3. Potom za neustáleho miešania sa obsah au-toklávu vyhreje na reakčnú teplotu polyadťcie, pričom pretlak v autokláve dosahuje okolo 0,3 MPa. Polyadicia propylénoxidu na ťažké podiely z rektifikácie Z-etylhexanolu sa uskutočňuje pri teplote 1317 i 7 °C počas 7,5 h. Ukončenie polyedície sa robí tým, že sa za miešania nechá asi 1 hodinu doreagovávať a potom sa ešte kontroluje na prítomnosť volného propylénoxidu.Získané produkty sa preskúšavajú, a tojednak tažké podiely z rektifikácie z-etylhexanolu, jednak propdukty jeho propoxylácie s 3 mólmi propylénoxidu a aplikujú ako odpeňovače.Odpeňovacia účinnosť sa stanoví tak, že penivosť štandardnej vzorky sa porovnáva s penivosťou štandardnej vzorky s pridąným odpeñovačom. Konkrétne, 100 cm 3 vodného roztoku laurylpolyglykolétersíranu sodného o konc. /1 g/ dm sa opatrne vleje do odmerného valca o objeme 500 cm 3 a uzavrie sa zábrusovou zátkou. Štandardný roztok sa speňuje pri teplote 20 i zac prevracaním valc-a o 180 ° a späť počas 1 minúty päťdesiatkrát. Meria sa v-ýška peny a výška nespeneného roztoku po uplynutí 1 minúty po ukončení speňovania. Penivosť štandardu PS v percentách) sa vypočíta zo vzťahua výška peny (cm),b výška nespeneného roztoku cm.Odpeňovacia účinnosť sa stanovuje podobne, len s tým rozdielom, že k 100 cm štandardného roztoku sa pridá ovdpeňovač V množstve 0,02 g 1 kvapka a stanoví sa penivosť Po v štandardného roztoku spolu s todpeňovačom. Meranie sa robí trikrát a aritmetický priemer sa zoberie ako konečný výsledok.Tak kvavpalný produkt propoxylácie 1 mólu ťažkých podielov s 3 mólmi propylén-oxidu, získaný postupom podľa tohto príkladu má odpeňovaciu účinnost 57,5 0/0 -a východiskové ťažké podiely z rektitikâcie surového Z-etylhexanolu 56,8 0/0.Propoxylácia sa uskutočňuje podobne ako v príklade 1, len s tým rozdielom, že na 400 gramov ťažkých podielov z rektifikácie surového 2-etylhexanolu sa polyaduje 760 gpropylénoxidu približne 16,) mólu. Získaný kvepalný produkt má odpeňovaciu účinnosť 65,8 °/0.Postupuje sa podobne ako V príklade 1,ale rozdiel je v navážkach východiskových komponentov na propoxyláciu. Na 300 g ťažkých podielov z rektifikácie Z-etylhexanolu sa naváži 920 g propylénoxidu približne 1 z 10 mölom a 4 g hydroxidu draselného. 0 dpeňovacia účinnost produktu je 72,8 0/0.Postupuje sa podobne ako» v príklade 1,ale rozdiel je v navážkach východiskových zložiek. K 200 g ťažkých podielov z rektifikacie 2-etylhexanolu sa navaži 1 225 g propylénoxidu približne 120 môlom a 5 g hydroxidu dnaselnéhc. Odpeňovacia účinnosť je 75,3 0/0.Inak podobným postupom ako V príklade 1 sa propoxyluje 350 g ťažkých podielov z rektifikacie Z-etylhexanolu s 1 600 g propylénoxidu približne 1 15 mölom) za prítomnosti 5 g hydroxidu draselného. Odpeňovacia účinnosť produktu je 77,0 .Inak podobným postupom ako v príklade 1 sa propoxyluje 190 g ťažkých podielov zrektifikácie Z-etylhexanolu s 1450 g propy lénoxidu približne 1 25 mólom za prítomnosti 4 g hydroxidu draselného. Získaný produkt má odpeňovaciu účinnosť 70,6 0/0.Postupuje sa podobne ako V príklade 5,ale teplota propoxylácie je 70 i 5 °C a ako katalyzátor sa aplikuje 10 g BFs-éterátu. Odpeňovacia účinnosť produktu je 77,5 0/0.Spôsob prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačov na báze syntetických kyslíkatých organických zlúčením, vyznačujúci sa tým, že izoláciou získaný ťažký podiel z rektifikácie surovêho z-etylhexanolu sa pro poxyluje pri molärnom pomere 3 až 25 mólov, s výhodou 12 až 18 mólov propylénoxldu na 1 mól ťažkého podielu pri teplote 40 až 200 °C za katalytického účinku zásad alebo Lewisových kyselín.

MPK / Značky

MPK: B01D 19/04

Značky: odpeňovača, přípravy, zmesí, odpeňovačov, spôsob

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/3-245320-sposob-pripravy-odpenovaca-alebo-zmesi-odpenovacov.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob prípravy odpeňovača alebo zmesi odpeňovačov</a>

Podobne patenty