Spôsob výroby prostriedku na postrek cestných komunikácií proti zamŕzaniu

Číslo patentu: 239390

Dátum: 15.06.1987

Autori: Lindner Jozef, Pohl Jaromír, Franik Miroslav

Stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

LAZAR ĽUBOMÍR ing., BANSKÁ BYSTRICA MAJERČÍK MICHAL ingi 54 Sirñsuh výroby prostriedku na postrek cestlłých komunikácií protiPOPÍSHHÝ je spôsob výroby políevacieho prostriedku na postrek cestných komunikácií proti zamŕzaniu z odpadu vznikajúçeho pri výrobe aditív pre motorové oleje so zníženou korozívnosťou a účinnosťou do-30 °C. Kaly z výroby aditív obsahujú ovlełj,aditív a rôzne anorganické soli. Pôsobením anorganických kyselín sa kal rozdelí na organickú a anorganickú vrstvu, podľa podmienok pri rozrážaní. Ak sa použije kyselina chlorovodíková, zneutralizovaním anorganíckej vrstvy s hydroxidom sodným, uhlí~ čítanom soclným, oxidom vápenatým, hyd~ roxidom vápenatým alebo vápencom vzník~ ne prostriedok na postrek cestných komuníkácií použiteľný až do -30 °C.vynález sa týka spôsobu výroby prostried- .ku na postrek cestných komunikácií proti zamŕzaniu z odpadu, tvoriaceho sa pri výrobe aditív pre motorové oleje z ropných petrosulfonátov.V zimnom období sa cestné komunikácie udržujú v zjazdnosti rôznymi spôsobmi. je to jednak posyp škvärou alebo pieskom, jednak posyp rôznymi anorganickými soľami, z ktorých prevahu má chlorid sodný, draselný alebo ich zmes. je známe, že hlavne chlorid sodný sa vyznačuje veľkým korozívnym účinkom na prostriedky cestnej dopravy a účinnosť tohto chemického. posypu je len do teploty ~ 5 až ~ 7 °C. Známe sú i také udržiavania zjazdnosti cestných komunikácií, že sa tieto postrekujú roztokmi anorganických solí. Ich účinkom sa podstatne zníži bod tuhnutia zmesi ľad-roztok solí. Postreková kvapalina môže byt napr. vedľajší produkt z výroby sódy solvayovým spôsobom, čo je v podstate roztok chloridu vápenalého a chloridu sodného, alebo i z výroby iných produktov, ktoré sú predmetom výroby hlavne podnikov so zameraním na anorganicklâ toclíliológiii.Zistilo sa, že zdrojom vedľajšieho» produktu, ktorý sa môže použit na výrobu prostriedku na postrek vozoviek proti zamŕzaniu, môže byIí i petrochemická výroba.Pri výrobe bielych olejov, elektroizolačných (łlGjUV a iných špeciálnych olejov sa používa ako raľinačné činidlo kyselina sírová. Vedľa nežladúciclí kyselinovýclí slnöl vznikajú i sulioiíáty, ktoré nachádzajú uplatnenie napr. ako aditíva pre motorové oleje. Tieto sa vyrábajú zo sodných petrosulfonátov rozpustných v oleji tak, že po ich oddeleni z oleja. sa okrem iných úprav na ne pôsobí anorganickou soľou alebo oxidom kovu ll a skupiny Mendelejevovej periodickej sústavy prvkov, najčastejšie anorganickou soľou, oxidom alebo hydroxidom vápnika., bária, horčíka. Tak sa zmení petrosulfonát sodný na petrosulionát vápenatý, bárnatý alebo horečnatý. Soľ alebo oxid alkalického kovu sa používa V značnoIn nadbytku, aby konverzia prebehla v čo najväčšej miere. Nezreagovaná soľ alebo oxid alkalického kovu a sodná soľ alebo hydroxid vysedimentuje z reakčnej zmesi, prípadne sa odstránia odstredením. Táto zmes soli tvorí nežiadúci odpad a obsahuje ešte značné množstvo oleja a petrosulfonátu.Napríklad petrosulfonát vápenatý sa vyrába z petrosulfo-nátu sodného, ktorý obsahuje ešte i síran sodný a hydroxid sodný,pôsobením roztoku s vápenatými íónmi. Vysedimentované soli okrem petrosulionátu a oleja obsahujú nezreagovanú soľ s vápenatými iónmi, síran vápenatý, hydroxid vápenatý, síran sodný, chlo-rid sodný, hydroxid sodný. Ich dalšie využitie je problematické. Spaľovať sa nedajú pre problémy spojene s upchávaním trysiek a koróziou a preto sa skladajú na skládkach, čo z ekologického hľadiska nie je najštastnejšie riešenie.Navrhol sa postup rozrážania týchto kalov s anorganickými kyselinami najlepšie s kyselinou chlorovodíkovovu alebo kyselinou sírovou a organickú vrstvu v krajnom prípa-de spaľovat. Týmto postupom však vzniká ďalší odpad ~ roztok kyseliny a jej solí.Zistilo sa, že ak sa kaly z výroby petrosultonátu väpenatého rozrazia s kyselinou chlorovodíkovou, pri správnej volbe pracovného režimu vznikne číra anorganiclíä vrstva, ktorá po zneutralizovaní tuhne pri teplote -30 °C až maximálne 20 °C. To ju predurčuje k tomu, aby sa použila na postrek cestných komunikácií proti zamřzaniu. Bežný chemický posypový material je účinný iba do teploty -5 až -7 °C.Najvýhodnejšie je používať na výrobu polievacieho prostriedku proti zamŕzaniu anorganickú vrstvu z rozrážania kalov z výroby petrosulfonätu vápenatého s kyselinou chlorovodíkovou. Táto anorganická vrstva sa môže zneutralizovat s vodným roztokom líydrozxidu sodąného s koncentráciou do 52,2 perc. hmotnostných, ubličitaííu sodného s künüelltlĺälilůu do 22,2 0/0 hmotnostných, čo sú ich nasýtené roztoky pri 20 C, alebo práškovým uhličitanom sodným, hydroxidorn vápenatým, oxidom vápenatým alebo vápencoin.Z evnećrgetickeho hladiska je najvýhodnejšie použit mletý vápenec. Ak sa anorganicka vrstva z rozrážania kalov z výroby petrosulionatu vápenateho s kyselinou chlorovodíkovou neutralizuje sovdnýiííi zlúčeninami, musí sa kontrolovat pH, aby nedošlo k veľkému jnrealkalizovaniu, alebo aby reakčná zmes neostala kyslá. výhodnejšie je použit spomínané vápenaté zlúčeniny. K prealkalizácii nemôže dôjsť, lebo tieto sú vo vode nerozpustné a okrem toho chlorid vápenatý je z líľadiska korózie podstatne lepší ako chlorid sodný.Ked sa kaly z výroby petrosulfonátu vápenatého rozrážajú kyselinou chlorovodíkovou zriedeno-u na patričnú koncentráciu najvýhodnejšiu pre tento účel, získa sa anorganická vrstva s obsahom chloridových iónov v priemere okolo- 18 9/0 hmot., síranových iónov okolo 0,2 0/0 hmot., organický podiel je neprítomný, alebo len V stopových množstvách.Pri rozražaní kalov z výroby petrosulfonátu vápenatého s kyselinou sírovou dochádza k nepríjemněmu úkazu - tvorbe nerozpustnébo síranu vapenatého. Na neutralizáciu sa potom môžu použit len sodné zlúčeniny, ktoré sa v prírode voľne nevyskytujú a ich výroba je energeticky náročná.Pri použití kyseliny chlorovodíkovej na rozrážanie kalov z výroby petrosulfonáttí a následnej neutralizácii anorganickej vrstvy s vápenatými zlúčeninami sa vyrobí prostriedok na postrek vozoviek proti zamŕzaniu s podstatne lepšími vlastnosťami z hľadiska korózie, pretože obsahuje okolo 50 perc. hmot. chloridu vápenatého vzhľadomna anorganické látky, takže obsah chloridu sodnêho oproti klasickým posýpom je podstatne znížený práve o chlorid sodný,ktorý spôsobuje korózíu. Okrem toho i ú« činnosť polievacieho prostriedaku sa posúva až ku teplotám ~ 30 °C, čo je opro-ti-5 až -7 °C pri posype značná výhoda.Kyslá anorganická vrstva z rozrážania kalov z petrosulfonátu vápenatého so zriede~ nou kyselinou chlorovodíkovou sa zneutra~ lizovala pridaním koncentrovaného rozto~ ku hýdroxidu sodného. Polievací prostriedok má bod tulrnutia ~ 20 °C a obsahuje 18,5 0/0 hmot. chloridu sodného, 4,7 0/0 hmot. chloridu vápenatého, 0,2 0/0 hmot. síranu sodného a alkalittt 0,1 mg NaOH/g.Kyslá anorganická vrstva z rozrážauia ka~ lov z petrosulfonátu vápenatého so zriedenou kyselinou chlorovodíkovou sa zneutralizovala pridaním práškovej sódy. Polievaci roztok Iná bod tuhnutia -28 °C a 0 bSElKyslá anorganická vrstva z rozrážania kalov z petrosulfonátu vápenatého so zriedenou kyselinou chlorovodikovou sa zneutra~ lizovala pridaním práškového hydroxidu vápenatého. Polievacĺ prostriedok má bod tuhnutía 30 °C, obsahuje 12,8 0/0 hmot. chloridu vápenatého, 12,8 °/0 hmot. chloridu sodného, 0,1 0/0 » hmot. síranu sodného, je neutrálny.Kyslá anorganická vrstva z rozrážania kalov z petrosulfonátu vápenatého s kyselinou chlorovodíkovou sa zneutralizovala mle» tým vápencom. Polievací prostriedok ob« sahuje 13 0/0 hmot. chloridu vápenatého,13 0/0 hmot. chloridu sodného, 0,2 hmot. siranu sodného, bod tuhnutia má -28 °C a je neutrálny.Spôsob výroby polievacieho prostriedku na postrek cestných komunikácií proti za~ mŕzanlu so zníženou korozívnostou a s účinnosťou do -30 °C vyznačujúci sa tým, že anorganická vrstva z rozrážania kalov z vý~ roby petrosulfonátu vápenatého s kyselinou chlorovodíkovou sa zneutraliztlje vod ným roztokom hydroxidu sodnélío s koncentráciou do 52,2 9/0 hmotnostných, alebo s vodným roztokom Lihličitanu sodného s koncentráciou do 22,2 0/0 hmotnostných, čo sú ich .nesýtená roztoky pri 20 °C, alebo práškovým oxidom vápenatým, hydrorxidom vápenatým, s výhodou mletým vápencom.

MPK / Značky

MPK: C09K 3/18

Značky: spôsob, cestných, zamŕzaniu, proti, komunikácií, výroby, postrek, prostriedku

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/3-239390-sposob-vyroby-prostriedku-na-postrek-cestnych-komunikacii-proti-zamrzaniu.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob výroby prostriedku na postrek cestných komunikácií proti zamŕzaniu</a>

Podobne patenty