Použitie polypeptidu Saratinu na výrobu liečiva na inhibíciu akumulácie doštičiek

Je ešte 16 strán.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Použitie polypeptidu Saratinu na výrobu liečiva na inhibíciu akumulácie doštičiek po cievnych poraneniach alebo po endarterektómii podaním terapeuticky účinného množstva Saratinu, ktoré zabraňuje adhézii doštičiek a tým inhibuje trombózu a restenózu, do cievneho tkaniva.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka liečiva na inhibiciu akumulácie krvných doštičiek po cievnych poraneniach alebo po endarterektómii. Toto liečivo obsahuje polypeptid Saratin, ktorý význarrme potlačuje adhézíu doštičiek a ich akumuláciu po vaskulárnych poraneniach, ako je endarterektónria. Saratin inhibuje vWF-dependentnú väzbu doštičiek na kolagénoch vaskulárnych stien za podmienok zvýšeného šmyku. Liečivo obsahujúce Saratin sa môže používať ako inhibítor trombózy, pri topickej aplikácii alebo tiež vo forme poťahu na medicínskych zariadeniach.Doteraj ší stav technikyAdhézia krvných buniek, najmä adhézia alebo priľnutie doštičiek, na stenách poranených ciev je dobre známy jav v angioplastike a v chirurgických zásahoch. K takým poraneniam môže dochádzať pri rôznych chirurgických a perkutánnych terapiách, ktoré boli vyvinuté na opätovné uvoľnenie blokovaných kanálíkov,vedenia a ostatných lúmenov na odstránenie nemocného tkaniva a na implantáciu náhradného tkaniva alebo jeho časti.Boli vyvinuté rôzne typy intervenčných technik, ktoré uľahčujú zmiernenie alebo odstránenie blokády v krvnej cieve na umožnenie zvýšeného prietoku krvi cievou. Jedným spôsobom liečenia stenózy alebo oklúzie krvnej cievy je perkutánna balónková angíoplastika. Balónkový katéter sa zavedie arteriálnym systémom pacienta a vsunie sa do zúženej alebo blokovanej oblasti a balónik sa nafúkne na účely rozšírenia zúženej oblasti. Perkutánna Iransluminárna angioplastika (PTCA) je najrozširenejšia cíevna plastika používaná na otváranie blokovaných aterosklerotických artérií.Všeobecne dosahujú angioplastickć postupy výbomé výsledky a nahradzujú nutnosť bypassovej chirurgie, ale pri približne 30 až 40 pacientov domnelá počiatočná dilatácia artérie môže byť nasledovaná novým zúženírn cievy (restenózou) po 3 až 9 mesiacoch. Keď je táto restenóza závažná, môžu pacienti potrebovať druhý angioplastický zákrok, často s irnplantáciou stentu pôsobiaceho ako lešenie v cieve.V ostatných prípadoch môže byť nutná arteríálna rekonštrukcia bypassovým chirurgickým zákrokom,ktorý predstavuje vyššie riziko. I keď sa ročne uskutočňuje vo svete viac ako 800 000 zákrokov PTCA, stáva sa sociálno-ekonomická implikácia týchto 30 až 40 restenóz predmetom vážneho záujmu zasahujúcích kardiológov.Restenóza je často výsledkom balónkového rozširovania a poranenia arteriálnej steny a možnosti, že zavádzacie drôty katétrov, používané v takých prípadoch, počas vynímania spôsobia poranenie a môžu viesť k prohferácii buniek hladkého svalstva artérii, ktorá spôsobi nové uzatvorenie artérie (restenózu v nasledujúcich mesiacoch).Vzhľadom na možné komplikácie, pričítané restenóze, a vzhľadom na obavy prenesenia krvnej zrazeniny z vredovitej chrasty a závažných výsledných následkov, aplikácia opakovanej angioplastiky v krčných artéríách výrazne obmedzujú voľbu pre minimálne invazívny zákrok.Dosiaľ boli uskutočnené pokusy s ošetrovanim oklúzii v krčných artériách vedúcich do mozgu inými typmi zákrokov.Katotidová endarterektómia je Chirurgická metóda na odstraňovanie blokád z krčných artérii a je jednou z najznámejších vaskulárnych chirurgických postupov vykonávaných v Spojených štátoch amerických. Výsledky pokusov z početných stredísk doložili účinnosť tohto postupu pri liečení extrakraniálnej choroby karotidarni tak pri symptomatických, ako pri nesymptomatických pacientoch (JAMA 273, STR. 1421 až 1428,1995 N. Engl, J. Med. 325, str. 445 až 453, 1991) a endarterektomické postupy sa používajú na liečenie okluzívneho cievneho ochorenia v ostatných vaskulárnych odboroch (Vase, Surg. 33, str. 461 až 470, 1999).V prípade endarterektómie sa karotidová artéria rozreže a povlak sa odstráni z cievy V rozrezanej oblasti. Pri chirurgickom zákroku je karotidová bifurkácia exponovaná rezom v krku pacienta a svorky sa umiestnia po obidvoch stranách oklúzie na jej izoláciu a vykoná sa rez na otvorenie artérie. Oklúzia sa odstráni, izolovaná oblasť sa vypláchne a vyfúka a artéría sa uzatvori zošitím. Svorky sa odstránia na obnovenie prietoku krvi artériou. Embólia a zvyšok zničených buniek alebo tkanív, obsiahnutý v svorkách, môžu spôsobovať vážne problémy po otvorení karotidovej artéríe urnožňujúcej prúdenie krvi do prv izolovanej oblasti.I keď je endarterektómia účinnou terapiou, často zanecháva nežiaduce javy a exponovanú významnú plochu trombogenického subendotélia. Cez účinnosť karotidovej endarterektórnie môže operácia viesť ku komplikáciám, vrátane trombózy a vyvinutía vnútomej hyperplázie spôsobujúcej komplikácie, ktoré znehodnotia priaznivý účinok zákroku, alebo vytvorí nové problémy.Klinické štúdie ukázali l až 10 výskyt mŕtvice po karotidovej endarterektómii bezprostredne po operácií, pričom takmer každý bol spôsobený vytvorením trombu v mieste endarterektómie s následnou mozgovou embolizáciou (Stroke 15, str. 950 až 955 1984). Hromadenie doštičiek môže tiež viesť k restenóze vplyvom vývoja vnútornej hyperplázie, ktorá sa môže vyskytnúť počas dvoch rokov po operácii. Uvádza sa res 10tenóza v 10 až v 20 pri všetkých endarterektomických pacientoch dva až päť rokov po operácii, z ktorých väčšina je spôsobená vnútomou hyperpláziou, vnútorným zhmotnením a zmenšením priemeru cievy,ako je to doložené karotidovým duplexným ultrazvukovým snímaním (J. Vasc. Surg. 3, str. 10 až 23, 1986).Bunková a molekuláma odozva cievnej steny na mechanicky vyvolané poranenia, chirurgický zákrok,umiestnenie stentu umiestnenie cievneho stepu (tepnového alebo arteriovenózneho stepu, napríklad dialýzového stepu) je komplexná interakcia zápalu, migrácia buniek hladkého svalstva, proliferácia a myofibroblastová transformácia, ku ktorým dochádza, len čo dôjde k poraneniu (Futura, str. 289 až 317, 1997). Ked je artéria silne poškodená chorobou, a prípadne skôrnatená ukladaním vápnika, môže zákrok spôsobiť dodatočné poranenie určitého stupňa s miestnou deendotelializáciou a expozíciou spodných extracelulárnych zložiek matrice, ako je kolagén a elastín. Pri niektorých pacientoch môže nadmerný nárast doštičiek a ñbrinogénu viesť k akútnej trombotickej oklúzii.Štúdie pri použití modelu endarterektomizovaných potkaních karotidových artérií (Neurosur 16, str. 773 až 779, 1985) a modelov s poškodením balónkovou embolektórniou (Lab. Invet. 49, str. 327 až 333, 1983) ukázali, že ked sa počas vaskulárneho poškodenia vytrhnú endoteliálne bunky, začnú sa na exponovanom subendotélie prichytávat doštičky. Spallone a kol. (Neurosurg 16, str. 773 až 779, 1985) pri použití riadkovacieho elektrónového mikroskopu ukázal, že päť minút po karotidovej endarterektórnii na potkanovi sa vytvára monovrstva doštičiek na poranenej oblasti. Pätnásť minút po poranení je pozorované agregácia doštičiek a vytváranie trombu. Tridsať minút po endarterektórnii je miesto pokryté aktivovanýmí doštičkami a potiahnute ñbrínom a červenými krvinkami. Vytváranie trombu dosahuje vrchol tri hodiny po poranení s pozorovanou hrubou vrstvou systému fibrín-doštičky. Doštičky sú integrálnou súčasťou vytváraného trombu a teda trombózy, zdá sa však, že majú význam pri vývoji vnútornej hyperplázie.Štúdie pri použití trombocytopeníckých potkanov ďalej ukázali významný pokles vnútorného zhutnenia nasledujúceho po poranení karotidu artérie V porovnaní s kontrolnýrni potkanmi. (Proc. Natl. Acad. SCI USA 86, str. 8412 až 16, 1989). Len čo sa doštičky prilipnú na exponovanom subendotélie poranenej cievy, sú aktivované a uvoľňujú svoje granuly. Tieto granuly obsahujú vazoaktívne a trombotické faktory (serotonín,ADP, ñbrinogén, Von Willebrandov faktor, trombosan A 2) i rastové faktory (od doštičiek odvodený rastový faktor, transformujúci rastový faktor-beta a epiderrnálny rastový faktor) (Círculation 72, str. 735 až 740,1985). Presný mechanizmus, ktorým doštičky podporujú vývoj vnútornej hyperplázie, nie je dosiaľ úplne objasnený. Štúdie naznačujú, že doštičky poskytujú primárne chemotaktický stimul na migráciu mediálnych buniek hladkého svalstva smerom dovnútra počas druhej fázy vývoja vnútomej hyperplázie (Vas. Surg. 13,str. 885 až 891, 1991). Iné štúdie doložili pri použití anti-PDGF protilátok vitálnu úlohu, ktorou má PDGF pri hromadení neoíntimálnych buniek hladkého svalstva po cievnom poranení (Science 253, str. 1129 až 32,1991). Iným mechanizmom, ktorým môžu doštičky uľahčovať vývoj vnútomej hyperplázie, je aktivácia koagulačnej kaskády a následné nahromadenie trombínu v mieste poranenia. Početné štúdie ukázali mitogenické pôsobenie trombínu na bunky hladkého svalstva (J. Clin. Invest. 91, str. 94 až 98, 1993 J. Vase. Surg. 11, str. 307 až 713, 1990). Okrem toho sa ukázalo, že trornbín je stimulátorom aktivácie doštičiek. Bez ohľadu na presný mechanizmus, má prilípanie doštičiek a aktivácia v mieste vaskulárneho poranenia význanmú úlohu vo vývoji trombózy a vnútomej hyperplázie a preto inhibícia prilipania doštičiek a aktivácia môžu napomáhat k prevencii alebo zmiemeniu výskytu trombózy a vývoja vnútornej hyperplázie.Prilípanie doštičiek na poranených stenách artérií je sprostredkované v prvom rade von Willebrandovým faktorom (vWF) multimémeho glykoproteínu, ktorý sa uvoľňuje z endoteliálnych buniek a cirkuluje v plazme, kde funguje ako nosič proteínu pre faktor VIII (Annu. Tev. Biochem. 67, str. 395 až 424, 1998). Vysoko znásobený (vWF) tiež cirkuluje obsiahnutý vnút 1 i a-granúl doštičiek, kým sa uvoľňuje po aktivácii doštičiek(Annu. Tev. Biochem. 67, str. 395 až 424, 1998). Za podmienok zvýšeného šmyku, ako sú nachádzané v tepnách v miestach aterornátového povlaku alebo mechanického zásahu, môže sa vWF viazať, cestou svojej domény A 3, na exponovanom povrchu vláken kolagénu (Biochemistry 25 (26), str. 8357 až 8361, 1986 Blood 70 (5), str. 1577 až 1583, 1987 J. Biol. Chem. 262 (28), str. 13835 až 13841, 1987). Na kolagén viazaný vWF potom natiera doštičky cestou od šmyku závislého vystavenia epitopu v oblasti vWF-Al, ktorý je v interakcii s doštičkami GPlb/IX/V (Blood 65 (l), str. 85 až 90, 1985 Blood 65 (4), str. 823 až 831, 1985 Br. J. Haematol. 63 (4), str. 681 až 691, 1986). Pôsobí teda vWF ako most medzi kolagénom a doštičkami a je predpokladom pre prilípanie doštičiek na kolagéne za prietoku (J. Lab. Clin. Med. 83, str. 296 až 300, 1974). Doštičky, ktoré prevalia vWF, vedú k slabému prilipnutiu, ale dodatočné priame interakcie medzi kolagénom a ostatnými receptormi na povrchu doštičiek sú potrebné na uľahčenie trvalého prilipnutia, aktivácie a agregácie doštičiek (Thromb. Haemost. 78 (1), str, 434 až 438, 1997 Thromb. Haemost. 78 (l), str. 439 až 444,1997). Priame receptory kolagénu na doštičkách zahŕňajú GP VI (Blood 69 (6), str. 1712 až 1720, 1989 Thromb. Haemost. 81(5), str. 782 až 792, 1999 J. Clin. Invest. 84 (5) str. 1440 až 1445, 1989), GP Ia/IIa(az/B.) (J. Clin. Invest. 84 (5), str. 1440 až 1445, 1989 Nature 318 (6045), str. 470 až 472, 1985) a v menšej miere GPIV (CD 36) (J. Biol. Chem. 264 (13), str. 7576 až 7583, 1989) a možná ip 65 (J. cim. Invest. 100 (3) str. 514 až 521, 1997). Pri chýbajúcej väzbe doštičiek s podporou vWF sa ukázalo, že sú tieto receptory príliš slabé na sprostredkovanie náboru doštičiek na kolagéne v prietoku. (Br. J. Haematol. 63 (4), str. 681 až 691, 101986). Konečne vWF uľahčuje v kombinácii s fibrinogénom zositenie a ďalšiu aktiváciu doštičiek cestou väzby na doštičky GP IIb/IIIa (J. Clin. Invest. 105, str. 783 až 791, 2000) poskytujúcu stabilitu a pevnosť vyvij ajúceho sa trombu.S príchodom doštičiek GP IIb/IIIa a ADP receptorových antagonistov došlo v antiagregačnej terapii V poslednom čase k veľkým pokrokom (Coronary Art Dis 10 (8), str. 553 až 560, 1999 J . Am. C 011. Surg. 191(l), str. 76 až 92, 2000). Tieto stratégie však nie sú určené na inhibiciu počiatočného prilípania doštičiek na exponované kolagénové vlákna a cez účinnosť antagonistov GP IIb/IIIa v zmierňovaní interakcií doštička-doštička, sa doštičky stále prilipajú na poranených stenách ciev (Blood 81 (5), str. 1263 až 1276, 1993 Circulation 91 (5), str. 1354 až 1362, 1995). Okrem toho aktivácia doštičiek takmer určite rozširuje agregáciu a akútnu trombózu, pričom progresia subakútnej a chronickej vnútomej hyperplázie je aspoň sčasti ovplyvnená mitogenickýrni mediátormi, ako je od doštičiek odvodený rastový faktor (PDGF), uvoľnený aktiváciou doštičiek. Skutočne sa ukázalo, že inhibícia PDGF znižuje vnútomú hyperpláziu pri počemých živočíšnych druhoch (Science 253 (5024), str. 1129 až 1132, 1991 Circulation 99 (25), str. 3292 až 3299, 1999). Predpokladá sa, že patofyziologický význam vWF je zrejmý z nárastu obiehajúceho vWF v pacientoch s akútnym infarktom myokardu (Thromb Haemost. 84, str. 204 až 209, 2000 Círculation 98 (4), str. 294 až 299, 1998),kde hladiny vWF boli v pozitivnom vzťahu so špatnou následnou prognózou (Circulation 98 (4),str. 294 až 299, 1998). Štúdie in vivo ďalej ukázali, že neutralizácie anti vWF protilátok inhibujú experimentálnu trombózu, čo potvrdzuje esenciálnu úlohu vWF pri vytváraní trombu (Thromb. Haemost. 79, str. 202 až 210,1998). Okrem toho stále viac s rozširujúcim sa používaním angioplastických techník pri akútnych koronárnych syndrómoch, ktoré nevyhnutne vedú k poškodzovaniu cievnej steny a k expozícii kolagénu, narastá potreba stratégií, ktoré zasahujú farmakologicky čo najskôr počas kaskády prilípania, aktivácie a agregácie doštičiek.Dvoma hlavnými smermi liečenia, ktoré sa bežne používajú v snahe ovládať prilípanie doštičiek, aktiváciu a následne trombózy a vnútome hyperplázie, sú protidoštičkové činídla a podávanie antitrombotik. Hoci drogy, ako aspirín, účinne blokujú syntézu Tromboxanu A 2 inhibiciou cyklooxygenázové dráhy, nepôsobia preventívne na kolagénom vyvolané prilípanie a zhlukovanie doštičiek, čo stimuluje vývoj vnútomej hyperplázie. Použitie heparínu ako antitrombotického činídla je spojene s komplikáciami a obmedzením vrátane nepredpovedateľnej odozvy na dávku potrebnú na výlučne laboratórne sledovanie, obmedzenia aktivity proti trombínu viazanému na zhluk, početných inhibičných miest, závislosti od antitrombínu Ill, riziku hlavného krvácania rovnako ako nutnosti trvalej infúzie. Ideálne terapeutické činidlo by bolo zrejme také, ktoré by produkovalo miestne špecifické a lokalizované účinky bez systemickej distribúcie alebo zovšeobecnenej koagulopatíe.Je zrejmé, že včasné kroky, ktoré predídu kaskáde dejov vedúcich k trombóze a k neskoršej vnútomej hyperplázii vychádzajú z interakcie medzi exponovaným subendoteliálnym kolagénom v mieste poranenia cievy a monovrstvy doštičiek, ktoré sa prilipnú na exponovanom kolagćne. Špeciñcký inhibítor prilípania doštičiek na subendoteliálnom kolagéne môže teda slúžiť pri prevencii alebo aspoň pri zmiernení vývoja trombu a vnútornej hyperplázie.Uvádzajú sa početné látky získané z pijavíc na inhibiciu interakcie medzi kolagénom a doštičkarni (Blood 85 (3), str. 705 až 71 l, 1995 Platelets ll(2), str. 83 až 86, 2000 I. Biol. Chem. 267 (10), str. 6893 až 6898,1992 J. Biol. Chem. 267 (10), str. 6899 až 6904, 1992 Blood Coagul Fibrínolysis 2 (1), str. 179 až 184,1991). Uvádza sa, že destabiláza, ktorou je izopeptidáza, s fibrín depolymerizačnou aktivitou izolovaná z Hirudo medícinalis inhibuje agregáciu doštičiek vyvolanú rôznymi agonistami, vrátane kolagénu s domnienkou, že sa viaže priamo na membránu doštičiek (Platelet 11 (2), str. 83 až 86, 2000). Pijavicový protidoštičkový proteín (LAPP), proteín približne 13 kDa zo slín Haementeria ojýicínalis, inhibuje prilípanie doštičiek na kolagéne pri statických podmienkach (J. Biol. Chem. 267 (10), str. 6899 až 6904, 1992 Thromb. Haemost 82 (3), str. 1160 až 1163, 1999) a zvýšenom prietoku (Arterioscler Thromb. Vasc. Biol 15 (9), str. 1424 až 1431, 1995), a ovplyvňuje väzbu tak vWF ako doštičiek GP Ia/Ila sprostredkovanú na kolagén (Throm. Haemost 82 (3), str. 1160 až 1163 1999). Calin je približne 65 kDa proteín z Hirudo medícinalis, pre ktorý sa objavil podobný profil. Calin inhibuje tiež interakcie kolagén-doštičky tak pri statických, ako v prietokových podmienkach (Blood 85 (3) str. 705 až 711, 1995 Blood Coagul Fibrínolysis 2 (1), str. 179 až 184 1991 Throm. Haemost. 82 (3), str. 1160 až 1163 1999). Okrem toho sú LAPP a Calin silné inhibítory agregácie doštičiek vyvolané kolagénom, inhibujú agregáciu a koncentráciu podobne ako látky, ktoré blokujú vWF väzbu na kolagén (J. Biol. Chem. 267(10), str. 6893 až 6898, 1992 Blood Coagul Fibrínolysis 2 (l), str. 179 až 184, 1991 Blood 85 (3) str. 712 až 719, 1995).Tak LAPP, ako Calin boli vyhodnocované na modeloch trombózy in vivo so zmiešaným úspechom. LAPP zlyhal v znižovaní tvorby trombu na kolagénom vyvolanej agregácii doštičiek (Arterioscler. Thromb. 13 (l), str. 1593 až 1601, 1993), zatiaľ čo Calin inhiboval v závislosti od dávky tvorenie trombu na modeli cievnej trombózy chrčka (Blood 85 (3), str. 712 až 719, 1995).V odbore sú známe netrombogenické a antitrombogenické povlaky pre stenty a katétre. Netrombogenické povlaky a produkty sú založené na modifikovaných a pokrokových polyméroch a ich príklady sú uvedené v svetových patentových spisoch číslo WO 93/01221 a W 0 98/30615.Antitrombotické a antirestenózne povlaky sú všeobecne biologicky znášanlivé povlaky, ktoré môžu slúžiť tiež ako zásobníky na miestne uvoľňovanie drog. Povlaky sú hlavne založené na hydrogéloch a v patentovej literatúre sú opísané spôsoby prípravy hydrogélov rôznych typov a povlakových liečiv sa týkajú svetové patentovć spisy číslo WO 92/11896, W 0 98/11828, W 0 01/47572, európsky patentový spis číslo EP 0887369 a svetový patentový spis číslo W 0 01/39811.Profil uvoľňovania liečebných látok, obsiahnutých v povlakoch, môže byt nastavený napríklad menením hrúbky vrstiev polymérov alebo voľbou špecifických polymérnych povlakov, ktoré prispievajú vybranými fyzikálno-chemickými vlastnosťami (ako je šarža, hydrofobicita, hydroñlicíta) a/alebo prípravou povlaku ako rôzne vrstvy. Kritériá pre voľbu polyméru a optimalizáciu rýchlosti jeho uvoľňovania sú pracovníkom V odbore známe. Iné povlaky sú opísané v literatúre (Fischell Circulation 94, str. 1494 až 95, 1996 Topol a kol.,Circulation 98, str. 1802 až 1820, 1998 a McNair a kol., Device Technology str. 16 až 22, 1996).Používanie stentov, drôtov a katétrov v kardiovaskulámom systéme je bežná prax a poranenie cievnych stien, embolizácia a následná restenóza sú hlavným problémom, ktorým sa kardiológovia zaoberajú počas chirurgického zákroku a po ňom alebo po katetrizácii. Alternatívne spôsoby, ako endaterektómia, vyvolávajú rovnaké problémy. Pri každom procese, pri ktorom sa manipuluje s tepnami, teda vaskulárna chirurgia a angioplastika, existuje podozrenie na rozvoj vnútornej hyperplázie. Užitočnosť metód na prevenciu a potlačenie vývoja vnútornej hyperplázie nemôže byť viac zdôrazňovaná a prednosti metódy schopnej realizácie bez vytvorenia systemických účinkov je stále viac venovaná pozornosť.Je preto zrejmá potreba nových a zlepšených liečiv a spôsobov zabraňujúcich pôvodným javom V patofyziológii (napríklad adhézie doštičiek) a od prispevkov v tejto oblasti sa očakáva zníženie ťažkosti a úmrtnosti spojených s angioplastikou a chirurgickými postupnú.Predmetom vynálezu je použitie polypeptidu Saratinu na výrobu liečiva na inhibíciu akumulácie doštičiek po ciewiych poraneniach alebo po endarterektómíi podaním terapeuticky účinného množstva Saratinu, ktoré zabraňuje adhézii doštičiek a tým inhibuje trombózu a restenózu, do cievneho tkaniva.Najmä ide o použitie, pri ktorom cievne poranenie súvisí s aterosklerózou, so srdcovou transplantačnou vaskulopatiou, koronárnou restenózou nasledujúcou po koronámom zásahu, balónkovou angioplastikou, zavedením stentu, rotablatáciou alebo endarterektómiou, vrátane karotidovej endarterektómie, štepovým shuntom na dialýzu a inými štepovými anastomózami, nestabilnou srdcovou angínou, akútnym infarktom myokardu, mŕtvicou, benígnou hypertrofiou alebo s benígnou hypertroñou prostaty.Výhodné uskutočnenia zahŕňajú použitie, pri ktorom je Saratin- podávaný lokálne katétrom alebo pri ktorom je Saratin začlenený do endoluminálneho obloženia katétra,ktorý je lokálne zavedený do tkaniva alebo- začlenený do lokálne aplikovaného polyméru, ktorý umožňuje dlhodobé uvoľňovanie Saratinu v takomto prípade sa v polymćri formulovaný Saratin prednostne lokálne podáva katétrom alebo- začlenený do stentu alebo do poťahu stentu, ktorý je lokálne umiestnený na alebo V tkanive alebo- začlenený do endovaskulárneho štepu alebo do poťahu endovaskulámeho štepu, ktorý je lokálne umiestnený na alebo v tkanive.Všeobecne sa vynález týka zavádzania nedávno opísaného ínhibítora adhézie doštičiek Seratinu do vybraných miest na alebo vnútri lúmenu tkaniva, napríklad v cievnom systéme alebo orgáne, za podmienok,keď môže byť Saratin použitý lokálne ako povrchové činidlo alebo ako priľnutý povlak na povrchu na prevenciu a na inhibíciu nežiaducej trombotickej a/alebo restenotickej odozvy na poranenie cievnych stien, vrátane poranení spojeného s angioplastikou, so stentmi, s dialyzačnými a s inými cievnymí štepmi a na liečenie benígnych hypertroñckých jaziev, rovnako ako na liečenie a na pasiváciu nestabilných aterosklerotických doštíčiek.Saratin je nedávno opísaný (W 0 00/56885) rekombinantný proteín 12 kD pôvodne izolovaný z pijavíc. Protein inhibuje väzbu doštičiek, závislú od vWF, na kolagény cievnej steny za podmienok zvýšeného šmyku a pre túto charakteristiku je Saratin vhodný na inhibíciu arteriálnej trombózy. Ďalšou novo objavenou vlastnosťou Saratinu je možnosť jeho použitia zvonka v mieste poranenia pri výhodnom znížení trombózy alebo vnútornej hyperplázie bez akýchkoľvek systemických účinkov. To predstavuje pôsobenie so špecifickými a lokalizovanými účinkami dobre sa hodiacimi na aplikáciu napríklad chirurgmi, ako aj intervenčnými rádiológmi.Saratin je možné kombinovať s radom terapeutických čínidiel pri uvoľňovaní v mieste. Príldadrni na použitie v koronáme-arteriálnych aplikáciách sú antitrombotické činidlá, napríklad prostacyklin, a salicyláty,

MPK / Značky

MPK: A61P 9/10, A61K 38/17

Značky: inhibíciu, saratinu, výrobu, polypeptidů, doštičiek, akumulácie, liečivá, použitie

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/24-287829-pouzitie-polypeptidu-saratinu-na-vyrobu-lieciva-na-inhibiciu-akumulacie-dosticiek.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Použitie polypeptidu Saratinu na výrobu liečiva na inhibíciu akumulácie doštičiek</a>

Podobne patenty