Spôsob výroby palív pre energetiku a zariadenie na výrobu palív

Číslo patentu: U 6964

Dátum: 04.11.2014

Autori: Cuber Petr, Pullmanová Monika

Je ešte 8 strán.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Technické riešenie sa týka spôsobu spracovania uhlikatých materiálov s cieľom výroby paliv, určených na využitie V energetike, pričom je rovnako navrhnuté zariadenie na výrobu týchto palív spôsobom podľa technického riešenia.Pre energetiku sa ako palivá využívajú uhlíkaté látky v pevnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Okrem dobre známych klasických priemyselných palív, ako je koks, nafta, svietiplyn a iné, vyrábaných klasickými spôsoby, sa palivá využiteľné pre energetiku rovnako získavajú z rôznych prírodnín, priemyselných odpadov,triedených domových odpadov, kalov z čistíčiek vôd, a iných. Modemá veda a technika sa stále viac zaoberá problémom ekologickej likvidácie nežiaducich alebo odpadových materiálov a užitočným využitím v nich obsialmutých uhlíkatých zdroj ov.Obvyklý spôsob spracovania uhlíkatých hmôt je termolýza, t. j. tepelný rozklad bez horenia. spracovávaný materiál sa umiestni do uzatvoreného vyhrievaného priestoru, napríklad komory pece, kde sa podrobí pôsobeniu vysokých teplôt spôsobujúcich ich rozklad, pričom sa vyvíjanć plyny odvádzajú z vyhrievaného priestoru preč. Ide o klasickú pyrolýzu aj iné metódy. Plyny odvádzané z vyhrievaného priestoru sa vedú cez tepelný výmenník alebo chladič, kde sa podrobia ochladzovaniu, následkom ktorého sa z nich odlučuje prípadná voda a olejnatý kondenzát. Olejnatý kondenzát sa chytá a ďalej spracováva, podľa použitých metód a zberaných frakcií je využiteľný priamo alebo po ďalšom spracovaní najmä ako mazivo a/alebo palivo. Plynné médium, ktoré ostalo po odlúčení kondenzátu, sa odvádza do zariadení slúžiacich na čistenie a koncentráciu využiteľných plynov a/alebo sa použije ako palivo. Zvyšné plynné médium, obsahujúce už len nevyužiteľné splodiny a prípadne prachové častice, sa odvádza cez filtre do výfuku, resp. komína, alebo sa pri niektorých metódach a zariadeniach odvádza späť do vyhrievaných priestorov. Východiskový materiál na báze organických zvyškov, prírodnín, kalov, gumy a pod. sa umiestňuje do vyhrievaného priestoru v nádobe, vo vozíku,na plechu či inom nosiči, alebo sa pripadne dávkuje na rošt umiestnený V komore pece alebo inej tepelnej komore.Výhodne je materiál v úprave umožňujúcej dobrý prístup tepla, teda V podobe drviny alebo mletím získaných častíc. Plyny vyvíjané pri zahriatí materiálu menia so zvyšovaním teploty materiálu svoje zloženie. Postupne sa uvoľní najskôr čpavok a iné prchavé látky, voda, inertné plyny atď. Je známe, že pri teplotách, rôznych podľa látkového zloženia východiskovćho materiálu a tlakových podmienok, sa z týchto materiálov uvoľňujú plyny s vysokým obsahom uhľovodíkov, využiteľné pre energetiku. Princíp priebehu tepelného rozkladu týchto hmôt i zloženie frakcií získaných tepelným rozkladom podľa konkrétnych teplôt a tlaku termolýzy je známy. Problémom však je dosiahnutie dobrej ekonomiky týchto procesov tepelného rozkladu, t. j. režimu ohrevu materiálu, množstva vsádzky, doby pôsobenia tepla na materiál, a iné. S tým súvisí aj absencia optimálneho zariadenia. Vyhrievané komory spravidla nepracujú kontinuálne, je nutné ich pre každú vsádzku suroviny pred otvorením vychladiť. Obvykle sa naj skôr ukončí ohrev vyhrievaného priestoru a teplo sa nechá ešte po určitú dobu pôsobiť, načo sa priestor nechá prirodzene vychladnúť alebo sa umelo ochladzuje. Po ekonomickom vyčerpaní využiteľného plynného média zo spracovávaného materiálu a počas ochladzovania môžu ešte z materiálu odchádzať plyny, a preto sa aj počas tejto doby obvykle plyny odvádzajú, načo potom,keď je priestor dostatočne vychladený na bezpečnú teplotu na otvorenie, sa prípadne ešte obsiahnuté plyny a/alebo víriace prachové častice odsávajú. Z pôvodnej vsádzky materiálu po tepelnom procese zostane v pracovnom priestore spravidla len tuhý zvyšok vo forme zuhoľnatených častíc alebo zuhoľnateného skeletu rozpadavého na drvinu z uhoľnatých častíc, ktorých preväzujúcim komponentom je uhlík.Uvedený spôsob je opísaný napríldad V prihláške vynálezu CZ PV 2010-586. Gumový odpad sa umiestni do uzatvárateľnej komory, vybavenej ohrievacím elementom a chladiacim elementom a kondenzačným okruhom obsahujúcim kondenzátor. Vsádzka gumového odpadu je v množstve 0,1 až 0,9 objemu vyhrievanej komory. Nasledovné sa komora uzatvorí a bez zvláštnej úpravy tlakových podmienok sa teplota v komore postupne zvyšuje na 350 až 400 °C. Vznikajúce plynné splodiny sa odvádzajú do chladiča, kde čiastočne kondenzujú a kondenzát sa chytá do zvláštnej nádržky. Ochladené zvyškové plynné médium sa odvádza späť do komory. Po minimálne 40 minútach, nie však skôr, než klesne hmotnosť vsádzky gumového odpadu o viac než 15 , sa priestor komory ochladí na teplotu pod 200 °C. Nasledovné sa komora otvorí a vyberie sa vzniknutý tuhý zvyšok. Ten tvorí koks so zvyškami oceľového kordu z pneumatik. Po odstránení kovových zvyškov môže sa tento koks ďalej využiť napríklad na kúrenie. Zariadenie na realizáciu spôsobu zahrňuje komoru vybavenú aspoň jedným ohrievacím elementom a chladiacim elementom, kde táto komora má pripojený kondenzačný okruh, ktorého vstup i výstup je zaústený v komore. Ohrievací element je tvorený elektrickou vykurovacou špirálou, ktorá je z dôvodu potreby eliminácie vzplanutia zapracovávaného materiálu umiestnená V ochrannom kryte a tento celok je umiestnený vnútri vyhrievanej komory. Takéto ohrievacieelementy sú podľa CZ PV 2010 - 586 vnútri vyhrievanej komory napríklad štyri. Z vonkajšej strany je komora Vybavená izolačnou vrstvou. Ako chladiaci element je V uvedenom spise opísaný V prvom príklade rúrkový systém z rebrovaných rúrok, umiestnených vo vyhrievanej komore, a V druhom prípade medzistena, situovaná na aspoň dvoch stranách komory. Medzi medzistenou a stenou komory je vzduchová medzera,ochladzovaná prúdiacim vzduchom. Kondenzačný okruh je vybavený ventilátorom na zabezpečenie cirkulácie plynného média z komory do okruhu a z okruhu späť do komory a ďalej je vybavený zbemou nádobou na kondenzát. V CZ PV 2010 - 586 je opísaný postup pri spracovaní ojazdených pneumatík. Do komory sa umiestnia ojazdené pneumatiky V množstve 60 objemu komory, načo sa komora uzatvori. Pomocou ohrievacích elementov sa bez zvláštnych tlakových úprav zvyšuje teplota v komore postupne na 380 °C. Vznikajúce plyny sa odvádzajú do kondenzačného okruhu, cez ktorý cirkulujú pomocou Ventilátora, a kde vzniká,zbiera sa a zhromažďuje kondenzát. Po 40 minútach takto uskutočňovaného tepelného rozkladu sa privádzaním chladiaceho média do chladiaceho elementu začne priestor komory chladiť. Po ochladení na 120 °C sa komora otvorí a vyberie tuhý zuhoľnatený zvyšok materiálu.Nevýhodou uvedeného spôsobu a zariadenia je, že plyny vyvíjané pri termolýze sa nespracovávajú inak než kondenzáciou. Neťaži sa žiadny využiteľný spáliteľný plyn. Zvyškové splodiny, obsiahnuté V komore,môžu uniknúť po otvorení komory do prostredia. Vykonávaný spôsob a jeho tepelný režim neumožňuje dostatočný rozklad mnohých surovín. Opakované ohrievanie a ochladzovanie komory pre každú vsádzku materiálu zvlášť je veľmi neekonomické a dochádza k veľkým energetickým stratám.Uvedené nevýhody uvedeného doterajšieho postupu a zariadenia sa pokúša riešiť dokument CZ U 21978. Vyhrievaná komora je vybavená vymeniteľným mobilným zásobníkom, pomocou ktorého sa tepelne materiál určený na tepelný rozklad vpravuje do vyhrievanej komory a po tepelnom spracovaní z komory odstraňuje. Mobilný zásobník má podobu mobilného uzatvárateľného telesa s krytom, ktoré je vybavené odpojiteľným prívodom a odvodom pre termolýzou Vyvijané plyny. Tento prívod a vývod sú pripojené na kondenzačný okruh. Vsádzka materiálu je krytom plynotesne oddelená od priestoru vyhrievanej komory. Postup spracovania materiálu sa od predchádzajúceho líši tým, že sa vsádzka materiálu môže uskutočniť do horúcej komory,a zásobník s tuhými zvyškami po tepelnom rozklade vsádzky je možné vybrať z komory von za horúca a nechať chladnúť mimo nej na vhodnom odstavnom mieste, čím sa podstatne skráti doba na spracovanie pri viacerých Vsádzkach za sebou, a tiež sa ušetrí veľké množstvo energie, lebo nie je nutné odstavenie z prevádzky a úplné ochladenie vyhrievanej komory. V tomto dokumente opisané zariadenie a spôsob počítajú už tiež s možnosťou rozpojiť kondenzačný okruh a odvádzať vyvíjané užitočné frakcie plynov na ďalšie využitie a prípadné spracovanie. Nevýhodou je nedokonalý tepelný a tlakový režim rozkladu, lebo nie je možné nastavenie optimálnej teplotnej krivky ohrevu. Umiestnenie materiálu do príliš vyhriatej komory môže spôsobiť nežiaduci rýchly Vývoj plynov vedúci k zvýšeniu tlaku V systéme a prípadne až k explózii a tiež môže dochádzať k vzniku zoškvarenej škrupiny na povrchu materiálu, ktorá bráni odchodu vyvíjaných plynov. Naopak,málo vyhriata komora sa novovloženým mobilným zásobníkom prudko ochladí a tepelný rozkladje nedostatočný. Pri každom pridavku alebo odobraní mobilného zásobníka do vyhrievanej komory a z nej dochádza k prudkému teplotnému výkyvu a k narušeniu tepelného procesu. Ani toto zariadenie neumožňuje kontinuálny proces. Zariadenie nie je schopné vyvíjať využiteľné plyny V stabilnom množstve a V stabilnom zložení. Okrem iného aj z uvedených dôvodov neprichádza do úvahy možnosť pripojenia zariadenia podľa CZ PV 2010 - 586 ani zariadenia podľa CZ U 21978 na kogeneračnú jednotku.Iné zariadenie opisuje CZ U 21515. Rozdiel oproti predchádzajúcemu zariadeniu je len V tom, že plynové potrubie na odvod vyvíjaných plynov nie je zaústené späť do vyhrievanej komory. Za vyhrievanou komorou je pripojený chladič s nádržkou pre kondenzát a odvodom zvyškových plynných splodín zo zariadenia. Nadväzne je použitý mobilný kontajner len s odvodom plynov, nikdy nie s prívodom. Aj V tomto prípade je vyhrievaná komora zariadenia tvorená bezplameňovou pecou, pracujúcou za normálneho atmosférického tlaku,a tiež pracuje aj mobilný kontajner. Zariadenie pracuje podobne a má podobné nedostatky ako predchádzajúce s tým rozdielom, že zvyškové plyrmé médium sa odvádza Von. Zariadenie pracuje len vo vsádzkovom režime, a teda nie je zaistené dostatočné množstvo plynných a kvapalných produktov na výrobu elektrickej energie a tepla. Ďalšou nevýhodou je problém s čistotou a stabilitou priamo Vyrábaného plynu, keď počas termického procesu rozkladu vsádzky sa plynné frakcie uvoľňujú postupne s odlišným latkovým zložením podľa stúpajúcej teploty, takže Vyrábaný plyn má V čase premenlivé zloženie. Na použitie V energetickej jednotke je Však nutné používať plyn s deñnovaným látkovým zložením stálom V rámci určitých medzi, takže toto zariadenie neumožňuje využiť plynové produkty V energetickej jednotke ako palivo. Vzhľadom ku kolisaniu teplôt V odvodnom plynovom kanále sa jeho steny často pokrývajú povlakom olejnatých látok, z ktorého sa tieto látky neskoršie čiastočne uvoľňujú späť do plynu, čím ho znečisťujú. Tiež kvapalný produkt sa V priebehu tepelného procesu rozkladu vsádzky mení, čo sa týka množstva, aj kvalitatívne, takže ani produkciu olejnatého kondenzátu nie je možné priamo pri výrobe použiť ako palivo pre kogeneračnú jednotku alebo ine spaľovacie zariadenie.Modemá Veda pozná tiež rýchle pyrolýzy, napriklad postup a zariadenie, ktoré sú opisané V CZ patente 280 465 (s právom prednosti z CA 90/2009021). Východisková surovina sa bleskovou rýchlosťou l 000 ažl 000 000 °C/s zahreje na teplotu 350 až 800 °C, nasleduje krátky riadený čas výdrže, spravidla 30 ms až 2 s,načo nasleduje prudké ochladenie produktu. Typicky je produkt ochladený prudko pod 350 °C za 0,5 s. Nevýhodou týchto postupov je potreba nákladných reaktorov, ktoré sú finančne a priestorovo náročné. Usporiadanie týchto reaktorov je zásadne odlišné od riešeného zariadenia, a preto tu nebude opisované.Uvedené nevýhody odstraňuje technické riešenie. Je vyriešený jednak nový spôsob výroby palív pre energetiku, pri ktorom sa spracováva uhlíkatý materiál pomocou tepelného rozkladu bez prítomnosti plameňa, a jednak zariadenie na uskutočnenie navrhnutého spôsobu.Navrhnutý nový spôsob výroby sa zaoberá typom spracovania materiálu, pri ktorom sa vsádzka materiálu umiestni do dutiny vnútri mobilného zásobníka, ktorý sa v príslušne vyhriatom priestore zahreje, a aspoň v niektorej fáze tepelného rozldadu vsádzky sa pripojí k mobilnému zásobníku odvod s odvodnou rúrkou na odvádzanie tepelným rozkladom vyvíjanýeh plynov, vyvíj ané plyny zo vsádzky sa odvádzajú na ďalšie spracovanie, napríklad na tekuté a plyrmé palivo, a v mobilnom zásobníku nakoniec zostane zo vsádzky materiálu zvyšok s tuhým skupenstvom, napríklad zuhoľnatené častice využiteľné ako palivo pre energetiku. Podstata nového rlešeníaje nasledujúca. Ako mobilný zásobník sa použije tlaková nádoba s plynovým vývodom, ktorá sa po vložení vsádzky uzatvorí, umiestni do predohrievacej jednotky a jej plynový vývod sa pripojí na plynové potrubie prítomné na tomto mieste zariadenia. Pred uvedeným pripojením a/alebo po ňom sa cez plynový vývod z tlakovej nádoby odsaje prítomný vzduch s prípadnými plynmi, a pritom sa tlak vnútri tlakovej nádoby zníži na 2 až 5 kPa. V stave pripojenom na plynové potrubie sa tlaková nádoba predhreje na teplotu 90 až 120 °C. Tento pred ohrev sa vykoná počas 60 až 120 minút, optimálne cca počas 90 minút, a počas tohto času sa udržuje V pripojenom plynovom potrubí tlak 2 až 5 kPa a odvádza sa cezeň v tlakovej nádobe vznikajúca zmes plynov, ktorá sa uvoľňuje tennickým rozkladom vsádzky. Nasledovne sa plynový vývod uzatvorí a odpojí, uzatvorená tlaková nádoba sa premiestni do iného priestoru, dohrievacej jednotky, kde je priestor vyhriaty na vyššiu teplotu, ale najvyššie 550 °C, a tu sa na jej plynový vývod rovnako pripojí plynové potrubie, tento plynový vývod sa otvorí a tlaková nádoba dohrieva, maximálne počas 180 minút, pričom počas tohto času sa udržuje v pripojenom plynovom potrubí tlak 2 až 5 kPa a odvádza sa cezeň v tlakovej nádobe vznikajúca zmes plynov.Výhodne sa pri predhrievaní a tiež pri dohrievaní tlakovej nádoby nechávajú plyny vznikajúce zo vsádzky voľne uvoľňovať. Aspoň plyny uvoľnené V štádiu dohnevania tlakovej nádoby sa výhodne odvádzajú do chladiča, kde sa schladia na teplotu najvyššie 60 °C, pričom sa odlučuje olejnatý kondenzát. Neskondenzovaná zvyšková zmes plynov s rôznymi frakciami z termického spracovania vsádzky sa výhodne zhromažďuje v zásobnom priestore s objemom štvomásobku až šesťnásobku vnútomého objemu tlakovej nádoby do toho času, aby sa tieto frakcie zmiešali, a tým zjednotilo látkové zloženie zmesi na potrebnú mieru, napríklad sa môže nechať voľne premiešavať, počas najmenej 10 minút bez ďalšieho ohrevu. Potom za podmienky, že obsah spáliteľných zložiek v zhromaždenej plynovej zmesi už činí aspoň 20 obj. a dosiahne sa minimálna výhrevnosť najmenej 10 MJ/m 3, sa plynová zmes zo zásobného priestoru odvádza. Plynová zmes je počas zhromažďovania i odvádzania udržovaná pri tomto zniženom tlaku, t. j. 2 až 5 kPa.Výhodne sa vyhriate priestory všetkých obsiahnutých predhrievacích i dohrievacích jednotiek, teda predhrievacie a dohríevacie jednotky, udržujú vo vyhriatom stave a vsádzka sa dá do aspoň dvoch tlakových nádob a tie sa zahrievajú postupne tak, že po vybratí jednej tlakovej nádoby sa na jej miesto umiestni ďalšia tlaková nádoba.Vsádzka sa výhodne dávkuje do sústavy viac než dvoch tlakových nádob, z ktorých aspoň niektoré sa vyhrievajú postupne, a to tak, že Vybraté tlakové nádoby sa nahradzujú inými tlakovými nádobami s teplotou a s obsahom zodpovedajúcimi príslušnému kroku postupu. Sústava môže pozostávať napriklad z troch až 50 tlakových nádob podľa kapacity a usporiadania konkrétne zvoleného variantu zariadenia.Na ohrev tlakovej nádoby sa s výhodou použije kvapalné teplonosné médium, ktorým sa aspoň sčasti naplní priestor obklopujúci pri ohreve tlakovej nádoby, pričom v prípade dohrievania sa tlaková nádoba ohríeva prídavné ešte pomocou aspoň jedného ďalšieho tepelného zdroja s funkciou na inom princípe ohrevu, napríklad elektrického vyhrievacieho telesa alebo telies.Výhodne sa kvapalné teplonosné médium predhrievajúce tlakovú nádobu aspoň dočasne prepojí s kvapalným teplonosným médiom dohrievajúcim inú tlakovú nádobu na inom mieste zariadenia na vyššiu teplotu. Pomocou uvedeného prepojenia je vytvorený cirkulačný okruh na cirkuláciu z miesta pre predohrev do miesta pre dohrievanie a počas procesu tepelného spracovania vsádzky sa kvapalné teplonosné médium cez tento okruh necháva aspoň dočasne cirkulovať, pričom sa prietok cez tento cirkulačný okruh reguluje podľa potreby.Plynový vývod dohriatej tlakovej nádoby sa potom, ked sa z nej odvedie ekonomické množstvo vyvíjanej plynnej zmesi, výhodne uzatvorí, odpojí a tlaková nádoba sa premiestni späť do miesta na predohrev, kde sanechá odovzdať svoje teplo späť kvapalnému teplonosnému médiu.Na začiatku procesu sa do kvapalného teplonosného média umiestni aspoň jedna tlaková nádoba a výhodne sa sem postupne umiestňujú prídavné a/alebo altematívne ďalšie tlakové nádoby, pričom sa kontinuálne odvádzajú vyvíjané plyny. Toto sa vykonáva v takom množstve tlakových nádob a po tak dlhý čas, až sa vyrobí stanovené množstvo plynnej zmesi.Ako teplonosné médium sa na ohrev tlakovej nádoby alebo nádob výhodne používa kvapalina na báze oleja, ktorá sa zahreje na teplotu 120 až 300 °C a počas kontinuálneho odvádzania vyvíjaných plynov z tlakových nádob sa na tejto teplote udržuje.Výhodne sa na časť zariadenia, obsahujúce kvapalné teplonosné médium, pripojí tepelný výmenník. Kvapalné teplonosné médium sa necháva aspoň dočasne prúdiť cez tento tepelný výmenník ako aspoň jedno jeho pracovné médium, pričom sa pomocou tepla ziskaného alebo odvedeného z teplonosného média týmto tepelným výmenníkom reguluje teplota niektorého z médií v zariadení. Regulácia prebieha tak, že takto regulované médium sa vedie a necháva prúdiť cez tento tepelný výmenník ako jeho druhé pracovné médium.Výhodne sa vyrobená plynná zmes stlačí na tlak 2 až 20 000 kPa a v tomto stave uchová pre potreby ďa šieho využitia a/alebo sa pod tlakom 2 až 5 kPa odvádza na spálenie ako palivo, napríklad pre kogeneračnú jednotku.Zariadenie na výrobu palív spôsobom podľa technického riešenia je navrhnuté ako kompletne vyriešené zariadenie na termický rozklad hmôt typu uhlíkatých materiálov a následné spracovanie na palivá vhodné na využitie v energetike. Zariadenie zahrňuje plynové potrubie, pripojené pri jeho prevádzkovom stave na vyhrievanú jednotku vybavenú prvkami na ohrev, v tejto vyhrievanej jednotke je vytvorený priestor na urníestnenie aspoň jedného telesa z tepelne odolného materiálu obsahujúceho vnútomú dutinu so vsádzkou spracovávaného materiálu. Podstata technického riešenia spočíva v tom, že teleso pre vsádzku tvorí plynotesne uzatvárateľná tlaková nádoba s aspoň jedným plynovým vývodom, ktorý je uzatvárateľný a je odpojiteľne pripojíteľný k plynovému potrubiu na odvod plynov vznikajúcich terrnickým rozkladom materiálu. Podstata technického riešenia spočíva rovnako V tom, že navrhnuté zariadenie obsahuje aspoň dve vyhrievané jednotky, ktoré sú upravené každá pre inú teplotu, z toho jednu predhrievaciu jednotku, v úprave na predohrev aspoň jednej tlakovej nádoby a druhú dohrievaciu jednotku, v úprave na dohrev aspoň jednej tlakovej nádoby na vyššiu teplotu než predohrev.Zariadenie je výhodne vybavené množinou tlakových nádob pre vsádzku a aspoň predhrievacia jednotka a dohrievacia jednotka sú upravené každá na uloženie súčasne aspoň dvoch tlakových nádob.Výhodne sú predhrievacia i dohrievacia jednotka vytvorené ako nádrže, ktoré sú aspoň sčasti vyplnené náplňou z kvapalného teplonosného média.Nádrže sú výhodne vytvorené ako komory, v ktorých je teplovýmenná kvapalina uzatvorená oddelene oproti vonkajšiemu priestoru nachádzajúcemu sa vnútri zariadenia. V každej tejto komore sú výhodne vytvorené lôžka s dutinou na uloženie ukladanej tlakovej nádoby alebo nádob bez pošpinenia teplonosným médiom. Lôžka sú svojimi tvarmi a rozmermi prispôsobené pre tlakové nádoby, každé lôžko má rozmery a tvar na uloženie jednej tlakovej nádoby. Lôžka majú vstupný otvor umožňujúci vloženie tlakovej nádoby a majú stenu, ktorej aspoň časť je z tepelne vodivého materiálu, takže umožňuje sálanie tepla do/z tlakovej nádoby. Vstupný otvor i stena lôžka aspoň sčasti zapadajú na tlakovú nádobu V uzatvorenom stave. Vnútri lôžka, uvažované proti v ňom uloženej tlakovej nádobe, sa nachádza kvapalné teplonosné médium a vnútri lôžka sa nachádza voľný priestor pre aspoň časť tlakovej nádoby.Dohrievacia jednotka je výhodne vybavená aspoň jedným prídavným tepelným zdrojom, napríklad elektrickýmí vykurovacími telesami umiestnenými v kvapalnom teplonosnom médiu a/alebo prstencom zapadajúcím okolo dokola obvodu tlakovej nádoby pozostávajúcim zo šamotu s vnútomými elektrickými vykurovacími Uelesami.Predhrievacia a dohrievacia jednotka majú výhodne navzájom prepojené ich kvapalné teplonosné médium. Toto prepojenie je výhodne vytvorené ako cirkulačný okruh, vybavený vhodnými prvkami na prietok teplonosného média medzi telesom tvorenýrn predhrievacou jednotkou a telesom tvoreným dohrievacou jednotkou. Tento cirkulačný okruh je vybavený prinajmenšom aspoň uzávermi a pohonnou jednotkou s príslušnými ovládacími prvkami, umožňujúcimi spustenie a vypínanie cirkulácie teplonosného média z predhrievacej jednotky do dohrievacej jednotky a/alebo z dohrievacej jednotky do predhrievacej jednotky a umožňujúci reguláciu priebehu takej cirkulácie.Výhodne má kvapalné teplonosné médium prívod a vývod do aspoň jedného tepelného výmenníka pripojeného v zariadení, kde pre toto kvapalné teplonosné médium je rovnako vytvorený i priechod cez výmemiík,tak aby bolo privádzané a odvádzané ako jeho jedno pracovné médium. Tento tepelný výmenník má vedenie pre svoj e druhé pracovné médium výhodne zapojené v rámci pracovného okruhu zariadenia a usporiadané na reguláciu tepelného režimu niektorého iného alebo ďalšieho prvku V pracovnom okruhu tohto zariadenia. Napríklad v prípade pripojenia tepelného výmenníka k dohrievacej jednotke je tento tepelný výmenník zapojený jednak na cirkuláciu teplonosného média z dohrievacej jednotky do tepelného výmenníka a späť, a jednak napríklad na kondenzátové potrubie, ktoré je V zariadeni usporiadané na privádzanie a priechod olejnaté

MPK / Značky

MPK: F23G 7/00, C10B 53/07, C10B 57/14

Značky: energetiku, výrobu, spôsob, výroby, palív, zariadenie

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/16-u6964-sposob-vyroby-paliv-pre-energetiku-a-zariadenie-na-vyrobu-paliv.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob výroby palív pre energetiku a zariadenie na výrobu palív</a>

Podobne patenty