Monoklonálna protilátka proti CTLA-4, spôsob jej výroby, farmaceutická kompozícia, bunková línia, izolovaná nukleová kyselina, hostiteľská bunka, transgénny cicavec a použitie monoklonálnej protilátky

Je ešte 22 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Je opísaná monoklonálna protilátka, ktorá sa viaže na antigén 4 ľudských cytotoxických T–lymfocytov alebo jej fragment, farmaceutická kompozícia obsahujúca túto protilátku alebo jej fragment, bunková línia produkujúca protilátku alebo fragment viažuci antigén, izolovaná nukleová kyselina kódujúca ľahký a/alebo ťažký reťazec protilátky alebo fragmentu viažuceho antigén, hostiteľská bunka obsahujúca izolovanú nukleovú kyselinu alebo fragment, spôsob prípravy monoklonálnej protilátky proti CTLA-4 a jej použitie.

Text

Pozerať všetko

Predmetom predkladaného vynálezu sú úplné ľudské monoklonálne protilátky proti ľudskému antigénu 4 cytotoxických T-lymfocytov (CTLA-4). Ďalej nukleotidové sekvencie kódujúce aminokyselinové sekvencie obsahujúce ťažké a ľahké reťazce imunoglobulínových molekúl. Obzvlášť súvislé sekvencie ťažkého a ľahkého reťazca zahrnujúce oblasti určujúce komplementaritu (CDR), špecificky 0 d FR 1 a/alebo CDR 1 až po CDR 3 a/alebo v FR 4. Predmetom vynálezu sú tiež protilátky majúce podobné väzbové vlastnosti a protilátky (alebo iné antagonisty) s podobnou funkciou ako protilátky opísané v tomto vynáleze.Regulácia imunitnej reakcie pacientov by poskytla potrebnú liečbu mnohých ľudských ochorení, ktoré by mohli viesť k špecifickému účinku, ktorý je možné len zriedka dosiahnuť použitím bežných liekov. Bolo by možné dosiahnuť aktiváciu aj utlmenie reakcií imunitného systému. Úlohy T- a B-lymfocytov boli rozsiahle študované a charakterizované v spojitosti s reguláciou imunitnej reakcie. Z týchto štúdií vyplýva, že úloha T-lymfocytov je v mnohých prípadoch obzvlášť dôležitá na prevenciu ochorení a liečbu.T-lymfocyty majú veľmi zložitý systém kontroly svojich interakcií. Na interakciu medzi T-lymfocytmi sú používané početné receptory a rozpustné faktory. Teda účinok každého konkrétneho signálu na imunitnú reakciu sa väčšinou mení a závisí na konkrétnych faktoroch, receptoroch a protireceptoroch, ktoré sú zapojené do metabolickej dráhy. Metabolické dráhy na utlmenie reakcie sú rovnako dôležité ako dráhy vyžadované na aktiváciu. Jeden mechanizmus prevencie imunitnej reakcie na konkrétny antigén je zrenie v týmuse vedúce k tolerancii T-lymfocytov. Sú tiež známe ďalšie mechanizmy, ako je napríklad sekrécia supresívnych cytokínov.Aktivácia T-lymfocytov nevyžaduje iba stimuláciu prostredníctvom antigénového receptora (T-bunkový receptor (TCR, ale ďalšie signály prostredníctvom kostimulačných (spoločne stimulujúcich) povrchových molekúl, ako je napríklad CD 28. Ligandy na CD 28 sú proteíny B 71 (CD 80) a B 7-2 (CD 86), ktoré sú eXprimované na bunkách prezentujúcich antigén, ako sú napríklad dendritické bunky, aktivované B-lymfocyty alebo monocyty, ktoré interagujú s CD 28 alebo CTLA-4 T-lymfocytov na zaistenie kostimulačného signálu. Úloha kostimulačného signálu bola študovaná na experimentálnej alergickej encefalomyelitíde (EAE), autori Perrinem et al. (Immunol. Res., 14, 189 - 99, 1995). EAE je autoimunitná porucha indukovaná bunkami Thl namierenými na myelínové antigény, ktorá poskytuje in viva model na štúdium úlohy B 7 sprostredkovanej kostimulácie v indukcii patologickej imunitnej reakcie. Použitím rozpustného fúzneho proteinového ligandu na receptory B 7, ako aj monoklonálnych protilátok špecifických bud na CD 80, alebo CD 86, Perrin et al. dokázali, že B 7 kostimulácia má významnú úlohu na určenie klinického výsledku ochorenia pri EAE.Interakcia medzi B 7 a CD 28 je jedna z niekoľkých kostimulačných signálnych dráh, ktorá sa javí postačujúca na spustenie maturácie a proliferácie antigén-špeciñckých T-lymfocytov. Nedostatočná kostimulácia a sprievodná nedostatočnosť produkcie IL-2 zabraňujú následnej proliferácii T-lymfocytov a indukujú stav neréaktivity nazývaný anergia. Aktiváciu a proliferáciu T-lymfocytov môže blokovať celý rad vírusov a nádorov, čo vedie k nepostačujúcej aktivite alebo nereaktivite hostiteľského imunitného systému na infikované alebo transformované bunky. Z celého radu možných porúch T-lymfocytov môže byť anergia aspoň čiastočne zodpovedná za zlyhanie hostiteľa zbaviť sa patogénov alebo nádorových buniek.Použitie proteínu B 7 na sprostredkovanie protinádorovej imunity bolo opísané v práci Chen et al. (Cell,71, 1093 - 1102, 1992) a Townsend a Allison (Science, 259, 368, 1993). Schwartz (Cell, 71, 1065, 1992) podáva prehľad úlohy CD 28, CTLA-4 a B 7 v produkcii lL-2 a imunoterapii. Harding et al. (Nature, 356, 607 až 609, 1994) dokazuje, že signály sprostredkované CD 28 kostimulujú myšie T-lymfocyty a zabraňujú indukcii anergie v klonoch T-lymfocytov (pozri tiež patenty Spojených štátov č. 5 434 131, 5 770 197 5 773 253 a medzinárodné patentové prihlášky č. WO 93/00431, W 0 95/01994, W 0 95/03408, W 0 95/24217 a WO 95/33770).Z uvedeného je jasné, že T-lymfocyty vyžadujú dva typy signálov od buniek prezentujúcich antigén(APC) na aktiváciu a následnú diferenciáciu efektorovej funkcie. Po prvé je tu antigén-špecifický signál vznikajúci pri interakciách medzi TCR na T-lymfocytoch a molekulách MHC prezentujúcich peptidy na APC. Po druhé je tu signál na antigéne nezávislý, ktorý je sprostredkovaný interakciou CD 28 s členmi rodiny B 7 (B 7-1 (CD 80) alebo B 7-2 (CDB 6. Na začiatku bolo nejasné, kam presne do prostredia imunitnej reaktivity CTLA-4 patria. Myší CTLA-4 bol prvý raz identifikovaný a klonovaný autormi Brunet et al. (Nature,328, 267 - 270, 1987) ako súčasť hľadania molekúl, ktoré sú prednostne exprimované na cytotoxických T-lymfocytoch. Ľudský CTLA-4 bol identifikovaný a klonovaný, krátko na to autormi Dariavach et al. (Eur. J. Immunol., 18, 1901 - 1905, 1988). Molekuly CTLA-4 myšieho a ľudského pôvodu majú približne 76 celkovú sekvenčnú homológiu a blížia sa k úplnej identite sekvencií svojich cytoplazmatických domén (Dariavach et al., Eur. J. Immunol., 18, 1901 - 1905, 1988). CTLA-4 je člen imunoglobulínovej (lg) veľkej rodi 10ny (superfamily) proteínov. Rodina Ig je skupina proteínov, ktorá má kľúčové štruktúrne charakteristické Vlastnosti buď Variabilných (V), alebo konštantných (C) domén Ig molekúl. Členy Ig rodiny bez obmedzenia zahrnujú samotné imunoglobulíny, molekuly hlavného histokompatibilného komplexu (MHC) (t. j. MHC triedy I a II) a molekuly TCR.V roku 1991, Linsley et al. (J. Exp. Med., 174, 561 - 569, 1991) naVrhoVali, že CTLA-4 je druhý receptor na B 7. Podobne Harper et al. (J. Immunol., 147, 1037 - 44, 1991) dokázali, že molekuly CTLA-4 a CD 28 sú blízko príbuzné myšiam a človeku, čo sa týka sekvencie, expresie RNA, génovej štruktúry a lokalizácie chromozómu (pozri tiež Balzano et al., Int. J. Cancer Suppl., 7, 28 - 32, 1992). Ďalší dôkaz tejto úlohy bol získaný funkčnými štúdiami. Napríklad Lenschow et al. (Science, 257, 789 - 792, 1992) dokázal, že CTLA-4-Ig indukoval dlhodobé prežívanie štepov pankreatických ostrovčekov. Freeman et al. (Science, 262, 907 až 909, 1993) skúmal úlohu CTLA-4 na myšiach s deficitom B 7. Skúmanie ligandu CTLA-4 je opísané V práci Lenschow et al. (P. N. A. S, 90, 11054 - 11058, 1993). Linsley et al. (Science, 257, 792 - 795, 1992) opisuje imunosupresiu in vivo prostredníctvom rozpustnej formy CTLA-4. Linsley et al. (J. Exp. Med. 176,1595 - 604, 1992) pripravili protilátky, ktoré viažu CTLA-4 a ktoré nereagujú skrížene s CD 28, a uzavreli,že CTLA-4 je exprimovaný spoločne (koexprimovaný) s CD 28 na aktivovaných T-lymfocytoch a kooperátívne reguluje adhéziu T-lymfocytov a aktiváciu prostredníctvom B 7. Kuchroo et al. (Cell, 80, 707 - 18,1995) dokázali, že kostimulačné molekuly B 7-1 a B 7-2 odlišne aktivovali Vývojové metabolické dráhy Th 1 fľh 2. Yiqun et al. (Int. Immunol. 8, 37 - 44, 1996) dokázali, že existujú odlišné požiadavky na kostimulačné signály od členov rodiny B 7 pomocou pokojných versus novoaktivovaných pamäťových T-lymfocytov na rozpustné pripomínajúce antigény (pozri tiež de Boer et al., Eur. J. Immunol., 23, 3120 - 5, 1993).Niekoľko skupín vedcov navrhovalo alternatívne alebo rozdielne interakcie receptor/ligand na CTLA-4 V porovnaní s CD 28 a dokonca premýšľali o treťom B-7 komplexe, ktorý bol rozpoznávaný prostrednictvom protilátky BB 1 (pozri napríklad Hathcock et al., Science, 262, 905 - 7, 1993, Freeman et al., Science, 262,907 - 9, 1993, Freeman et al. , J. Exp. Med., 178, 2185 - 92, 1993, Lenschow et al., Proc. Natl. Acad. Sci. U. S. A., 90, 11054 - 8, 1993, Razi-Wolf et al., Proc. Natl. Acad. Sci. U. S. A., 90, 11182 - 6, 1993 a Boussiotis et al., Proc. Natl. Acad. Sci. U. S. A., 90, 11059 - 63). Ale Freeman et al. (J. Immunol., 161, 2708 - 15,1998) diskutovali zistenie, že protilátka BB 1 viaže molekulu, ktorá je totožná s bunkovou povrchovou formou CD 74, a teda BB 1 mAB viaže proteín odlišný, ako je B 7-1, a tento epitop sa tiež Vyskytuje na proteíne B 7-1. Toto zistenie teda vyžadovalo priestor na opätovné uváženie štúdií s použitím BB 1 mAB V analýze expresie a funkcie CD 80.Začiatkom roku 1993 s kulmináciou V roku 1995 začali vedci ďalej spresňovať úlohu CTLA-4 V stimulácii T-lymfocytov. Najskôr s použitím monoklonálnych protilátok proti CTLA-4 Walunas et al. (Immunity, 1,405 - 13, 1994) poskytli dôkaz, že CTLA-4 môže pôsobiť ako negatívny regulátor aktivácie T-lymfocytov. Potom Waterhouse et al. (Science, 270, 985 - 988, 1995) dokázali, že myši s deficitom CTLA-4 akumulovali T-lymfoblasty s aktivovanými aktivačnými markermi vo svojich lymfatických uzlinách a slezine. Blasty tiež infiltrovali pečeň, srdce, pľúca a pankreatické tkanivo a množstvo sérových imunoglobulínov bolo zvýšené a T-lymfocyty proliferovali silno a spontánne, keď boli stimulované prostredníctvom T-bunkového receptora,ale boli senzitívne na bunkovú smrť indukované obsadením (zosieťovaním, cross-linking) receptorov Fas a žiarením gama. Waterhouse et al. uzavreli, že CTLA-4 pôsobí ako negatívny regulátor aktivácie T-lymfocytov a je životne dôležitý na kontrolu homeostázy lymfocytov. V komentári v rovnakom vydaní Allison a Krummmel (Science, 270, 932 - 933, 1995) diskutovali prácu Waterhouse et al. ako prácu, ktorá dokázala, že CTLA-4 pôsobí tak, že tlmí reaktivitu T-lymfocytov alebo má inhibičnú signálnu úlohu V aktivácii a vývoji T-lymfocytov. Tivol et al. (Immunity, 3, 541 - 7, 1995) tiež vytvorili myši s deficitom CTLA-4 a dokázali,že sa na týchto myšiach rýchlo vyvíjajú lymfoproliferatívne choroby s multiorgánovou lymfocytárnou infiltráciou a tkanivovou deštrukciou, s obzvlášť závažnou myokarditídou a pankreatitídou. Uzavreli, že CTLA-4 má kľúčovú úlohu V tlmení aktivácie T-lymfocytov a udržiavaní imunologickej homeostázy. Krummmel a Allison (J. Exp. Med., 182, 459 - 65, 1995) ďalej objasnili, že CD 28 a CTLA-4 majú opačné účinky na reakciu T-lymfocytov na stimuláciu. Vytvorili protilátku proti CTLA-4 a skúmali účinky jej väzby na CTLA-4 V systéme používajúcom Vysoko purifikované T-lymfocyty. Vo svojom článku ukázali, že prítomnosť nízkych hladín B 7-2 na čerstvo explantované T-lymfocyty môže čiastočne inhibovať proliferáciu T-lymfocytov a táto inhibícia bola sprostredkovaná interakciami s CTLA-4. Skrížená väzba CTLA-4 spolu s TCR a CD 28 silno inhibuje proliferáciu a sekréciu IL-2 T-lymfocytu. Konečné výsledky ukázali, že CD 28 a CTLA-4 odovzdávajú opačné signály, ktoré, ako sa zdá, sú zjednotené T-lymfocyty pri určovaní reakcie na antigén. Autori teda uzavreli, že výsledok stimulácie receptora T-lymfocytu antigénom je regulovaný CD 28 kostimulačnými signálmi, ako aj inhibičnými signálmi pochádzajúcimi od CTLA-4 (pozri tiež Krummel et al., Int. Immunol., 8, 519 - 23, 1996 a patent Spojených štátov č. 5 811 097 a medzinárodná patentová prihláška W 0 97/20574).Uskutočnil sa celý rad ďalších pokusov na ďalšie obj asnenie uvedenej funkcie CTLA-4. Napríklad Walunas et al. (J. Exp. Med., 183, 2541 - 50, 1996) prostredníctvom použitia protilátok anti-CTLA-4 naVrhoVali,že signálna dráha CTLA-4 nereguluje prežívanie buniek alebo reaktivitu na IL-2, ale inhibuje produkciu IL-2závislú na CD 28. Tiež Perrin et al. (J. Immunol., 157, 1333 - 6, 1996) dokázali, že protilátky anti-CTLA-4 použité pri experimentálnej alergickej encefalomyelitíde (EAE) exacerbovali ochorenie a zvýšili úmrtnosť. Excerbácia ochorenia bola spojená so zvýšenou produkciou encefalitogénnych cytokínov TNF alfa, IFN-gama a IL-2. Títo autori teda uzavreli, že CTLA-4 reguluje intenzitu autoimunitnej reakcie pri EAE, oslabuje produkciu zápalových cytokínov a klinickú manifestáciu ochorenia (pozri tiež Hurwitz et al., J. Neuroimmunol., 73, 57 - 62, 1997 a Cepero et al., J. Exp. Med., 188, 199 - 204 , 1998) (anti-CTLA-4 vlásenkový ribozóm, ktorý špecificky ruší expresiu CTLA-4 po prenose génu do myšieho modelu T-lymfocytov).Okrem toho Blair et al. (J. Immunol., 160, 12 - 5, 1998) vyhodnotili pôsobenie panelu CTLA-4 monoldonálnych protilátok (mAb) na pokojné ľudské CD 4 T-lymfocyty. Ich výsledky dokázali, že niektoré CTLA-4 mAb inhibovali proliferáciu pokojných buniek CD 4 a prechodné štádium bunkového cyklu od G 0 do G 1. Inhibičný vplyv CTLA-4 bol zjavný behom 4 hodín v čase, keď eXpresia bunkového povrchového CTLA-4 nebola detekovateľná. Ale ďalšie CTLA-4 mAb nemali zistený inhibičný účinok, čo indikovalo, že väzba mAb na samotný CTLA-4 nebola postačujúca na sprostredkovanie útlmu reakcie T-lymfocytov. Je zaujímavé, že zatiaľ čo produkcia IL-2 bola zastavená, inhibičné anti-CTLA-4 mAb umožnili indukciu a expresiu génu prežívania buniek bcl-X(L). V zhode s týmto pozorovaním zostávali bunky životaschopné a po ligácii CTLA-4 nebola zistená apoptóza.V spojitosti s anergiou Perez et al. (Immunity, 6, 411 - 7, 1997) dokázali, že indukcii anergie T-lymfocytov bolo zabránené blokovaním CTLA-4 a uzavreli, že výsledok rozpoznávania antigénu T-lymfocytmi je určovaný interakciou CD 28 alebo CTLA-4 na T-lymfocytoch s molekulami B 7. Tiež Van Parijs et al.(J. Exp. Med., 186, 1119 - 28, 1997) skúmali úlohu interleukínu 12 a kostimulátorov pri anergii T-lymfocytov in viva a objavili, že prostredníctvom inhibície zapojenia CTLA-4 V priebehu indukcie anergie bola blokovaná proliferácia T-lymfocytov a nebola podnecovaná plná diferenciácia Th 1. Ale T-lymfocyty vystavené antigénu vyvolávajúcemu toleranciu v prítomnosti ako IL-12, tak protilátky anti-CTLA-4 neboli anergizované a správali sa identicky ako T-lýmfocyty, ktoré stretli imunogénny antigén. Tieto výsledky svedčia v prospech toho, že k indukcii anergie in viva prispievajú dva procesy zapojenie CTLA-4, ktoré vedie k blokovaniu schopnosti T-lymfocytov proliferovať, a absencii prototypového zápalového cytokínu, IL-12, ktorý zabraňuje diferenciácii T-lymfocytov na Th 1 efektorové bunky. Kombinácia IL-12 a anti-CTLA-4 protilátky bola postačujúca na konverziu normálne tolerovaného stimulu na imunogénny podnet.V spojitosti s infekciami dokázali McCoy et al., (J. Exp. Med., 186, 183 - 7, 1997), že anti-CTLA-4 protilátky značne zosilnili a urýchlili imunitné reakcie T-lymfocytov na Nippastrangylus brasiliensis, čo malo za následok výdatnú redukciu počtu dospelých červov a včasné ukončenie produkcie vajíčok parazitom (pozri tiež Murphy et al. , J. Immunol., 161, 4153 -4160, 1998) (leíshmanía danovani).V spojitosti s rakovinou zaviedli Kwon et al. (PNAS USA, 94, 8099 - 103, 1997) syngénny myší model karcinómu prostaty a skúmali dve odlišné manipulácie, o ktorých sa predpokladalo, že vyvolajú reakciu proti karcinómu prostaty prostredníctvom zvýšenej kostimulácie T-lymfocytov i) zabezpečenie priamej kostimulácie prostatickými rakovinovými bunkami transdukovanými tak, že exprimovali ligand B 7-1 a ii) in vivo blokovanie CTLA-4 T-lymfocytu sprostredkované protilátkou, čo zabraňovalo útlmu T-lymfocytov. Bolo dokázané, že in vivo blokáda CTLA-4 sprostredkovaná protilátkou zvýšila imunitnú reakciu proti karcinómu prostaty. Tiež Yang et al. (Cancer Res., 57, 4036 - 41, 1997) študovali, či blokovanie funkcie CTLA-4 vedie k zosilneniu nádorového rastu. Na základe in vitro a in vivo výsledkov zistili, že blokovanie CTLA-4 u jedincov s nádorom zvýšilo kapacitu vytvárať protinádorovú odpoveď T-lymfocytov, ale eXpresia tohto zosilňujúceho účinku modelu bola obmedzená na včasné štádia rastu nádoru. Ďalej Hurwitz et al. (Proc. Natl. Acad. Sci. U. S. A., 95, 10067 - 71, 1998) zistili, že vyvolanie protinádorovej reakcie sprostredkované T-lymfocytmi závisí na zapojení receptora T-lymfocytov hlavným histokompatibilným kompleXom/antigénom, ako aj ligáciou CD 28 prostredníctvom B 7. Určité nádory, ako napríklad karcinóm prsníka SM 1, boli refraktérne na imunoterapiu anti-CTLA-4. A tak vďaka použitiu kombinácie blokovania CTLA-4 a vakcíny obsahujúcej faktor stimulujúci granulocytové a makrofágové kolónie exprimované bunkami SMl bola pozorovaná regresia parentálnych SMl nádorov, napriek neúčinnosti jednotlivej liečby použitej samotne. Táto kombinačná liečba mala za následok dlhotrvajúcu imunitu na SMl a závisela ako na CD 4(), tak na CD 8() T-lymfocytoch. Zistenie nasvedčuje tomu, že blokovanie CTLA-4 pôsobí na úrovni bunky prezentujúcej antigén pochádzajúci od hostiteľa.V spojitosti s diabetom Luhder at al. (J. Exp. Med., 187, 427 - 32, 1998) injikovali anti-CTLA-4 mAb do TCR transgénneho myšieho modelu diabetu v rôznych štádiách ochorenia. Zistili, že zapojenie CTLA-4 v čase, keď sú prvýkrát aktivované potenciálne diabetogénne T-lymfocyty, je kľúčový jav, ak je zapojenie tolerované, nastáva invázia ostrovčekov, ale ostáva po celé mesiace celkom neškodná. Ak zapojenie nie je tolerované, inzulitída je oveľa agresívnejšia a rýchlo vzniká diabetes.V spojitosti s imunizáciou prostredníctvom vakcíny zistili Horspool et al. (J. Immunol., 160, 2706 - 14,1998), že intaktná anti-CTLA-4 mAb, ale nie fragmenty Fab, tlmili primárnu humorálnu odpoveď na pCIA/beta gal bez ovplyvnenia pripomínajúcej reakcie, čo naznačuje, že aktivácia CTLA-4 inhibovala produkciu Ab, ale nie inštruovanie (primíng) T-lymfocytov. Blokovanie ligandov na CD 28 a CTLA-4, CD 80(B 7-1) a CD 86 (B 7-2), odhalilo rozdielnu a neprekrývajúcu sa funkciu. Blokovanie CD 80 na iniciálnu imunizáciu kompletne zrušilo primárnu a sekundárnu Ab reakciu, zatiaľ čo blokovanie CD 86 tlmila odpoved primárna, ale nie Sekundárna. Súčasné blokovanie CD 80 CD 86 bolo menej účinné V tlmení Ab reakcií ako blokovanie každého z nich samotného. Zosilnenie kostimulácie prostredníctvom spoločnej injekcie plazmidov exprimujúcich B 7 zvýšilo CTL reakcie, ale nie Ab odpoveď a bez dôkazu asymetrie Thl na Th 2. Tieto zistenia svedčia o zložitých a rozdielnych úlohách CD 28, CTLA-4, CD 80 a CD 86 na kostimuláciu T-lymfocytov po vakcinácii nukleovou kyselinou.V spojitosti s rejekciou štepu zistili Márkees et al. (J. Clin. Invest., 101, 2446 - 55, 1998) V myšom modeli rejekcie kožného aloštepu prijatie spočiatku záviselo na prítomnosti lFN-gama, CTLA-4 a CD 4() T-lymfocytov. Pridanie anti-CTLA-4 alebo anti-IFN-gama mAb do laboratórneho protokolu bolo spojené s okamžitou rejekciou štepu, zatiaľ čo anti-IL-4 mAb nemala žiadny účinok.V spojitosti s úlohou CTLA-4 vo vzťahu na CD 28 Fallarino et al. (J. EXp. Med., 188, 205 - 10, 1998) vytvorili transgénne myši TCR/s deficitom génu 2 aktivujúceho rekombinázu/s CD 28 divým typom alebo s deficitom CD 28, ktoré boli imunizované nádorom exprimujúcim antigén. lnštruované T-lymfocyty od oboch typov myší produkovali cytokíny a proliferovali pri reakcii na stimulujúce bunky bez expresie B 7. Ale zatiaľ čo odpoveď CD 28/ T-lymfocytov zosilnená kostimuláciou s B 7-1, odpoved CD 28-l- T-lymfocytov bola silno inhibovaná. Táto inhibícia bola zrušená monoklonálnou protilátkou proti B 7-1 alebo CTLA-4. Teda CTLA-4 môžu účinne inhibovať aktiváciu T-lymfocytov v neprítomnosti CD 28, čo indikuje, že antagonizmus signálu sprostredkovaného TCR je postačujúci na vysvetlenie inhibičného účinku CTLA-4. Tiež Lin et al. (J. Exp. Med., 188, 199 - 204, 1988) študovali rejekciu srdcových aloštepov u myší s deficitom CD 28. H-2(q) srdca bola transplantovaná do myší s alogénnym divým typom alebo s deficitom CD 28 (H-2(b. Rejekcia štepu bola oddialená pri myšiach s deficitom CD 28 v porovnaní s myším divým typom. Ošetrenie príjemcov s divým typom s CTLA-4 imunoglobulínom (lg) alebo s anti-B 7-l plus anti-B 7-2 mAb významne predlžilo prežívanie aloštepu. Na rozdiel od toho, ošetrenie myší s deficitom CD 28 s CTLA-4-lg, anti-B 7-1 plus anti-B 7-2 mAb alebo blokujúcim anti-CTLA-4 mAb indukovalo akcelaráciu rejekcie aloštepu. Táto zvýšená rýchlosť rejekcie štepu bola spojená so závažnej šou infiltráciou mononukleárnymi bunkami a zvýšenými hladinami transkriptu IFN-gama a IL-6 V srdciach darcov neošetreného divého typu a myším deficitom CD 28 ošetrených s CTLA-4-Ig- alebo anti-CTLA-4 mAb. Teda negatívna regulačná úloha CTLA-4 sa šíri za jeho potenciálnej schopnosti zabrániť aktivácii CD 28 prostredníctvom kompetície o ligand. Dokonca aj V neprítomnosti CD 28 má inhibičný účinok V regulácii rej ekcie aloštepu.Bola tiež študovaná ďalšia charákterizácia expresie CTLA-4. Napríklad Alegre et al. (J. Immunol., 157,4762 - 70, 1996) navrhli, že povrchový CTLA-4 je rýchlo internalizovaný, čo môže vysvetliť nízke hladiny expresie všeobecne zisťované na povrchu buniek. Uzavreli, že ako CD 28, tak IL-2 majú dôležité úlohy V aktivácii eXpresie CTLA-4. Okrem toho sa zdá, že akumulácia CTLA-4 na bunkovom povrchu je primárne regulovaná jeho rýchlou endocytózou. Tiež Castan et al. (Immunology, 90, 265 - 71, 1997) na základe in sítu imunohistologických analýz expresie CTLA-4 naznačili, že germinálne centrá T-lymfocytov, ktoré boli CTLA-4 pozitívne, môžu byť dôležité na imunitnú reguláciu.Podľa toho vo svetle širokej a ústrednej úlohy, ktorú, ako sa zdá, CTLA-4 má V imunitnej reaktivite, by bolo žiaduce vytvoriť protilátky na CTLA-4, ktoré môžu byť účinne používané v imunoterapii. Navyše by bolo žiaduce vytvoriť protilátky proti CTLA-4, ktoré môžu byť používané pri chronických ochoreniach, pri ktorých sa vyžaduje opakované podávanie protilátok.Všetky publikácie citované V prihláške vynálezu vrátane patentov, patentových prihlášok, vedeckých článkov, príručiek a pod., a tiež publikácie V nich citované, sú zahrnuté v plnom rozsahu formou odkazu. Okrem toho sú plne zahrnuté aj nasledujúce publikácie vrátane publikácií V nich citovaných. Alegre et al. J. Immnnol 157 4762 - 70 (1996) Allison and Krummel Science 270 932 - 933 (1995) Baizano et al. Int J Cancer Suppl 7 28 - 32 (1992) Blair et al. Jlmmnnol 160 12 - 5 (1998) Blake and Litzi-DaVis BioConjngate Chem. 3 510 - 513 (1992) Boussiotis et al. Proc Natl Acad Sci USA 90 11059 - 63 (1993) Bowie et al. Science 253 164 (1991) Bruggeman et al. PNAS USA 86 6709 - 6713 (1989) Bruggeman, M. and Neuberger, M. S. in Methods A Companion to Methods in Enzymology 2 159 - 165(Lemer et al. eds. Academic Press (1991 Braggemann et al., Human antibody production in transgenic mice expression from 100 kb of the human IgH locus. Eur. J. Immunol. 21 1323 - 1326 (1991) Braggemann, M. and Neuberger, M. S, Strategies for expressing human antibody repertoires in transgenic n 1 ice. Immunology Today 17 391 - 397 (1996)

MPK / Značky

MPK: C12Q 1/02, A61K 39/395, A61K 31/395, C12N 1/21, C07K 16/28, C12N 5/10, A61P 37/02, C12N 15/02, A61P 35/00, C07K 16/00, A61P 37/04, C12N 15/09, C12P 21/08

Značky: použitie, línia, monoklonálnej, monoklonálna, transgénny, cicavec, proti, nukleová, hostiteľská, protilátky, bunková, protilátka, farmaceutická, kompozícia, buňka, spôsob, ctla-4, izolovaná, kyselina, výroby

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/142-288274-monoklonalna-protilatka-proti-ctla-4-sposob-jej-vyroby-farmaceuticka-kompozicia-bunkova-linia-izolovana-nukleova-kyselina-hostitelska-bunka-transgenny-cicavec-a-pouzitie-monoklonal.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Monoklonálna protilátka proti CTLA-4, spôsob jej výroby, farmaceutická kompozícia, bunková línia, izolovaná nukleová kyselina, hostiteľská bunka, transgénny cicavec a použitie monoklonálnej protilátky</a>

Podobne patenty