Modulová samostatne fungujúca bioplynová stanica

Číslo patentu: U 7082

Dátum: 01.04.2015

Autori: Blaňár Pavol, Hán Martin, Hán Milan, Králik Peter

Je ešte 6 strán.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Technické riešenie sa týka modulovej samostatne fungujúcej bioplynovej stanice, ktorej výroba bioplynu a elektrickej energie je založená na princípe suchej fermentácie v anaeróbnom prostredí.Princíp výroby bioplynu z biomasy v bioplynových staniciach je všeobecne známy niekoľko desaťročí. V súčasnosti sa ako technológia získavania bioplynu využíva princíp tzv. mokrej a suchej fermentácie spočívajúci v premene organickej hmoty V anaeróbnom prostredí bez prístupu kyslíka za prítomnosti baktérií, ktoré napomáhajú hnilobnému procesu, pričom pri tomto procese dochádza k vzniku bioplynu.Patentový spis SK 278554 opisuje mobilný bioferrnentor pozostávajúci z tepelnoizolačného plášťa, ktorý je vybavený zariadením na prívod a odvod vzduchu. Tepelnoizolačný plášť tvorí boky, strop a dvere mobilného biofermentora a pozostáva z tvarovaných dosiek, ktorých povrch je vybavený sústavou rebier, na ktoré priliehajú tepelnoizolačné dosky. Tepelnoizolačný plášť je umiestnený v ráme, ktorý je spojený s podstavou mobilného biofermentora, v ktorom sú vytvorené kanály otvorené do vnútorného priestoru mobilného biofermentora. V kanáloch sú uložené rúrky pripojené na spoločný zdroj tlakového vzduchu a vybavené výdychovými otvormi.Úžitkový vzor 5987 opisuje kontajnerový fermentor, ktorý pozostáva z viacvrstevného izolačného plášťa,vodotesných a vzduchotesných dverí na nakladanie a vykladanie biomasy a riadiacej jednotky, napojenej na snímače parametrov ferrnentácie umiestnené vnútri fermentora. Na vnútomých stranách sú vyhrievacie telesá a na vrchnej vnútomej strane rozstrekovacie dýzy, napojené na zásobník, pričom fermentor obsahuje aspoň jednu kóju pozostávajúcu z rámu, podlahy, bočných stien a čelnej steny. Podlaha, bočné steny a čelná stena môžu byť vyplnené sieťovinou. Kója môže mať na ráme umiestnené otočné čapy na jej vyprázdňovanie, na spodnej strane rámu môže mať umiestnený podvozok a v rohoch navádzacie kolesá.Nedostatkom tohto riešenia je nadrozmemá veľkosť kójí a s tým spojené ťažkosti s ich manipuláciou. Materiály použité na výrobu kójí sú nevhodné, pretože železo, z ktorého sa kóje vyrábajú, nemá v agresívnom prostredí životnosť dlhšiu ako dva roky. Ďalšou nevýhodou je, že kóje sú príliš perforované a hmota z nich bude počas hnilobného procesu vytekať. Umiestnenie kójí na kolieskach nie je vhodné, pretože týmto spôsobom sa nachádzajú vo veľmi šmykľavom prostredí a nebude možné ich zatlačiť dovnútra. V takto navrhovanom riešení tiež absentuje spôsob vyprázdňovanía kój í.Úžitkový vzor 6393 opisuje mobilné zariadenie na suchú anaeróbnu fermentáciu - bioreaktor, ktoré obsahuje minimálne jednu fennentačnú komoru, ktorá je z vnútomej strany vybavená kovovým vnútomým plášťom, ktorý oddeľuje vyhrievacie telesá od vnútomého priestoru fermentačnej komory, a v homej časti sú usporiadané dýzy na rozstrekovanie bunečnej šťavy, ktoré sú súčasťou uzavretého okruhu ďalej tvoreného zbernou nádržou bunečnej šťavy umiestnenou v technologickom priestore a odčerpávacím potrubím spojenou s čerpadlom na odčerpávanie nadbytočného perkolátu, pričom vo vnútomom priestore fennentačnej komory sú umiestnené snímače na sledovanie parametrov fermentácie, riadenej riadiacou jednotkou.Nedostatkom tohto riešenia je, že sa zaoberá len perkolovaním a nezaoberá sa ďalším potrebným technickým riešením, akým je úprava a čistenie surového bioplynu, uskladnenie vyrobeného bioplynu, úprava a čistenie perkolátu, komora na elektroinštaláciu a komora na kogeneráciu a rozvody teplej vody. Všetky uvedené procesy sú nevyhnutne potrebné na to, aby bioplynová stanica mohla fungovať samostatne s cieľom produkcie bioplynu a elektrickej energie. Na záldade uvedených dôvodov je navrhnuté riešenie len čiastkové, pričom nerieši výrobu bioplynu a elektrickej energie komplexným spôsobom, t. j. navrhnuté zariadenie nie je samostatne funkčné. Ďalšou nevýhodou navrhovaného technického riešenia je systém vkladania biomasy do bioreaktora, pretože bioreaktor sa napĺňa prostredníctvom nakladačov vchádzajúcich do bioreaktora, dôsledkom čoho existuje vysoké riziko poškodenia mechanizmov bioreaktora. Nevýhodou tohto technického riešenia je nebezpečné prostredie pre personál obsluhujúci nakladač, pretože pri práci s mechanizmom bioreaktora existuje pri kontakte s kovovým povrchom riziko výbuchu. Nevýhodou je tiež objemovo menšia možnosť umiestnenia biomasy nakladačom do bioreaktora.Ďalšou nevýhodou je umiestnenie biomasy na jednu kopu, čo spôsobuje udusenie biomasy, pretože pri perkolovaní sa na jej povrchu vytvorí škrupina, ktorá bráni prieniku perkolátu do celej biomasy. Ďalšou nevýhodou je použitý materiál vnútorných stien bioreaktora, pretože náter alebo antikoro nie je schopný odolať agresivnemu prostrediu počas dlhšieho obdobia.Nevýhodou uvedených riešení je takisto spôsob vyhrievania biomasy. Pri všetkých doteraz zverejnených riešeniach sú vyhrievané vnútomé steny reaktora a následne sa od týchto stien ohrieva biomasa, naviac perkolát vháňaný dovnútra počas postrekovania ochladzuje biomasu, čím dochádza k nežiaducemu procesu spočívajúcemu v ochladení biomasy perkolátom a k vzniku teplotné nestabilného prostredia pre optimálnu činnosť baktérií. Tento spôsob vyhrievania biomasy je ekonomicky nákladný.S ohľadom na uvedené je cieľom nášho technického riešenia také zariadenie, ktoré odstráni uvedené nedostatky a komplexným spôsobom zabezpečí výrobu bioplynu a elektrickej energie prostredníctvom samostatne fungujúceho modulu.Uvedené nedostatky odstraňuje modulová samostatne fungujúca bioplynová stanica, ktorej podstatou je komplexné riešenie výroby bioplynu na princípe suchej fennentácie a následnej výroby elektrickej energie so všetkými potrebnými technickými zariadeniami na úpravu a čistenie surového bioplynu, na uskladnenie vyrobeného bioplynu, na úpravu a čistenie perkolátu, s technologickou komorou na elektroinštaláciu a riadiacu jednotku a technologickou komorou na kogeneráciu. Všetky tieto zariadenia sú umiestnené v jednom module, ktorý pozostáva aspoň zo štyroch samostatných kontajnerov. Jeden modul však môže pozostávať aj z väčšieho počtu kontajnerov. Modulová samostatne fungujúca bioplynová stanica má výkon v rozpätí od 22 kW do 50 kW.Modulová samostatne fungujúca bioplynová stanica je zložená aspoň zo štyroch samostatných kontajnerov, z ktorých aspoň tri kontajnery pozostávajú z aspoň jedného reaktora a aspoň jednej technologickej komory, a to technologickej komory na úpravu perkolátu, technologickej komory na elektroinštaláciu a riadiacu jednotku vrátane miestnosti pre personál a technologickej komory na kogeneráciu. V reaktoroch sa nachádzajú koše, do ktorých sa uldadá biomasa, pričom tieto reaktory sú od technologických komôr oddelené tepelnoizolačnou a protipožiarnou stenou. V module sa nachádza štvrtý kontajner, tiež rozdelený na dve časti, pričom v technologickej komore na umiestnenie plynojemu a uskladnenie vyrobeného bioplynu sa nachádza plynojem slúžiaci ako sklad na umiestnenie bioplynu a od tejto technologickej komory je protipožiamou stenou oddelená technologická komora na úpravu bioplynu. Nad úrovňou strechy modulu je vedené rozvodné potrubie na transport vyrobeného bioplynu, a to samostatne z každého reaktora do technologickej komory na úpravu bioplynu, a je tu tiež umiestnená bezpečnostná skriňa so samočinnými kvapalinovými poistkami,magnetickými stopventilmi a spätnými klapkami slúžiacimi ako technické zabezpečenie pri zlyhaní riadiacej jednotky. Ďalším zariadením umiestneným na streche modulu sú mechanické ventily na odvetrávanie a vyrovnanie tlaku v reaktoroch. S cieľom kontroly a obsluhy týchto zariadení je na streche pozdĺž celého modulu umiestnená obslužná rampa. Zariadenie je napojené na bezpečnostný horák.Reaktory sú vyrobené zo železnej konštrukcie. Vnútomé steny reaktorov môžu byť pokryté gumenou membránou alebo plastovým nástrekom typu slam alebo plastovou vložkou. Výhodou použitia uvedených materiálov je dlhšia životnosť reaktorov počas celej doby fungovania modulovej samostatne fungujúcej bioplynovej stanice, t. j. približne pätnásť rokov. V podlahe reaktorov sú umiestnené kúrenárske trubky, ktoré sú vyvedené z technologických komôr do reaktorov a napojené na centrálny systém vyhrievania a chladenia do kogeneračnej jednotky. Dvere reaktorov sú plynotesné, utesnené gumeným plným tesnením, pričom uzáver dveri je riešený závitovým spojom. Dvere sú proti otvoreniu zabezpečené koncovým snímačom a magnetickým zámkom ovládaným centrálnou riadiacou jednotkou.V reaktoroch sa nachádzajú koše na biomasu, pričom v každom jednotlivom reaktore sa nachádza spolu aspoň tridsaťdva košov. Koše môžu byť kovové poplastované alebo nastriekané farbou, antikorové, pozinkované alebo vyrobené z recyklovaného materiálu, pričom v ich bočných stenách a v podlahe sú otvory na prístup bíoplynu a vzduchu k biomase a na zabránenie úniku biomasy do reaktorov.V zadnej časti kontajnerov sú umiestnené technologické komory, pričom V každom z kontajnerov je umiestnená aspoň jedna z nasledovných technologických komôr, a to technologické komora na kogeneráciu,technologická komora na elektroínštaláciu a riadiacu jednotku, technologická komora na úpravu perkolátu a technologická komora na úpravu bioplynu. Tieto technologické komory sú z vnútomej strany pokryté plechom a z vonkajšej strany nástrekom typu slam alebo vlnítým eloxovaným plechom, pričom priestor medzi stenami je utesnený striekanou izoláciou. Dvere technologických komôr sú z vnútomej strany oplechované a z vonkajšej strany ošetrené izoláciou alebo nástrekom typu slam, pričom sú v nich umiestnené Ventilačné otvory zakryté antikorovou mriežkou zabraňujúcou prieniku hlodavcov alebo iných živočíchov do priestorov technologických komôr.Technologická komora na úpravu bioplynu je vybavená piatimi kolónami, z ktorých dve sú dočisťovacie kolóny, ktoré nie sú vyhrievané a obsahujú aktívne impregnované uhlie, dve sú čistiace kolóny, ktoré sú vyhrievané a obsahujú aktívne uhlie a piata kolóna je vychladzovacia kolóna na odstránenie vody z čerstvého bioplynu. V tejto technologickej komore sa ďalej nachádza sústava transportných rozvodných trubiek s magnetickými solenoidovými ventilmi, magnetickými stopventilmi, zariadenie na meranie kvality bioplynu, dúchadlo alebo kompresor, elektronické hlásiče úniku bioplynu, teplomery, tlakové snímače a vzduchotechnika. Vyrobený bioplyn sa z reaktorov odvádza prostredníctvom trubiek do technologickej komory na úpravu bioplynu, kde prechádza sústavou filtrov a zariadení na úpravu a čistenie bioplynu. Takto upravený bioplyn sa potom transportuje do plynojemu a následne cez dúchadlo alebo kompresor do kogeneračnej jednotky, kde prebieha proces spaľovania s cieľom pohonu kogeneračnej jednotky. Súčasťou technologickej komory naúpravu bíoplynuje aj bezpečnostný horák, do ktorého sa odvádza nekvalitný prebytočný bioplyn, ktorý sa v horáku spaľuje.Technologická komora na úpravu perkolátu pozostáva hlavnej zbemej šachty, kalového čerpadla, jemnej odkaľovacej nádoby bez čerpadla, hrubej odkaľovacej nádoby s čerpadlom, hlavnej perkolačnej nádoby s perkolačným čerpadlom a hladinomerom, vyrovnávacej havarijnej nádoby, transportnej nádoby hrubého kalu s čerpadlom a transportnej nádoby jemného kalu bez čerpadla, transportného potrubia perkolátu, spätných klapiek, elektrického prietokomeru, troch pneumatických ventilov ovládaných servomotorom a perkolačných dýz. Technické riešenie zahŕňa aj systém odvodu perkolátu z reaktorov a jeho následné vyčistenie, odkalenie,úpravu pH a spätný transport do reaktorov. Biomasa sa v reaktoroch postrekuje perkolátom, čím sa vytvárajú ideálne podmienky pre bakteriálne kultúry. S týmto cieľom sa ako nosič používa močovina, ktorá sa V perkolačnom systéme upravuje, filtruje a zohrieva na teplotu približne 40 °C a následne sa transportuje do reaktorov, odkiaľ prebytočný perkolát vyteká späť do hlavnej zbemej šachty, z ktorej sa transportuje do perkolačného systému, ktorý pozostáva z hrubej odkaľovacej nádoby, jemnej odkaľovacej nádoby, hlavnej perkolačnej nádoby a vyrovnávacej havarijnej nádoby. V hlavnej perkolačnej nádobe sa už čistý perkolát zohrieva na teplom 40 °C a cez elektrický prietokomer, ktorý určuje množstvo pretečeného perkolátu, sa pomocou rozvodov a systému ventilov perkoluje podľa potreby jednotlivo (nie súčasne) prvý, druhý alebo treti reaktor. K rozvodu perkolátu vnútri reaktorov dochádza prostredníctvom rúr vyrobených z polypropylénového materiálu.Technologická komora na elektroinštaláciu a riadiacu jednotku pozostáva z rozvodnej skrine, kompresora na vzduch, riadiacej jednotky, transportnej nádoby jemného kalu bez čerpadla a transportnej nádoby hrubého kalu s čerpadlom. Technologická komora na kogeneráciu pozostáva z kogeneračnej jednotky s chladiacim čerpadlom na pohyb chladiaceho média, expanznej nádoby, chladiča vody, klimatizácie a rozvodne vykurovacieho teplovodného systému. Kogeneračná jednotka slúži na výrobu elektrickej energie, pričom spaľuje vyrobený bioplyn. Pri tomto procese vzniká ako vedľajší produkt teplá voda, ktorá sa ďalej využíva na vyhrievanie reaktorov a perkolátu, pričom prebytočné teplo sa môže použiť aj exteme, napriklad na vykurovanie priestorov, hál, rodinných domov a podobne.Výhodou tohto technického riešenia je aj to, že nie je potrebné vykurovať všetky steny reaktorov, nakoľko vykurovacie a vychladzovacie potrubie je zavedené len do podlahy reaktorov. Biomasa v reaktoroch je zohrievaná tiež postrekovanim zohriatym perkolátom.Spôsob plnenia a vyprázdňovania reaktorov je zabezpečený prostrednictvom košov na biomasu a samohybnej navádzacej plošiny a prebieha tak, že koše na biomasu sú po naplnem biomasou a po otvorení prázdneho reaktora umiestnené vysokozdvižným vozíkom nad samohybnú navádzaciu plošinu, ktorá je umiestnená do priestoru medzi vodiacimi lištami na podlahe reaktora, a ktoré samohybnú navádzaciu plošinu vedú v smere do vnútra a von zreaktora. Koše sa umiestňujú do reaktora vždy po dvoch košoch položených jeden na druhom. Po tom, čo vysokozdvižný vozík umiestni koše nad samohybnú navádzaciu plošinu, plošina sa zdvihne, nadvihne koše a vlastným pohonom ich premiestní do reaktora. Po umiestnení košov V reaktore sa samohybná navádzacia plošina vráti späť k dverám reaktora, kde sa rovnakým spôsobom ukladajú ostatné koše. Tento proces sa opakuje až do naplnenia celého reaktora. Vyprázdnenie reaktora prebieha rovnakým spôsobom, pričom tým istým spôsobom, ako sa koše do reaktora ukladajú, sa tieto koše z reaktora vyťahujú,vždy po dvoch košoch naraz. To znamená, že plnenie a vyprázdňovanie reaktora sa vykonáva bez potreby vstupu ťažkých mechanizmov alebo obsluhujúceho personálu do reaktora. Tento systém umožňuje úplné naplnenie reaktora biomasou.Samohybná navádzacia plošina pozostáva z gumeného behúňa, v ktorom sú umiestnené valce prichytené do kovového rámu, pričom valce sú prepojené s hnacím elektromotorom zabezpečujúcim pohyb plošiny dopredu a dozadu.Súčasťou modulovej samostatne fungujúcej bioplynovej stanice je aj vyprázdňovacía rampa, ktorá vysype materiál z košov priamo do prípravenej vlečky.Výhodou navrhnutého technického riešenia je, že zabezpečuje výrobu komplexnej modulovej bioplynovej stanice, ktorá je nezávislá na pripájaní ďalších technických zariadení na to, aby mohla samostatne fungovať. Je to ucelený komplex technológií splňajúci kritériá ostrovného systému. Zariadenie môže fungovať samostatne alebo v prípade potreby zvyšovania kapacity sa do série umiestni ďalší modul podľa požadovaného výkonu, pričom každý modul je samostatná jednotka, a prepájanie týchto modulov medzi sebou nie je potrebné. Pri rozširovaní výkonu modulovej samostatne fungujúcej bioplynovej stanice je podmienkou prepojenie výstupu elektrickej energie do spoločného vedenia. Výhodou takto konštruovanej modulovej samostatne fungujúcej bioplynovej stanice je jej mobilita, ktorá umožňuje zmeniť miesto inštalovania podľa potreby a bez značných nárokov na stavebné úpravy.Modulová samostatne fungujúca bíoplynová stanica je plnoautomatizovaná a s minimálnou potrebou ob sluhy personálu. Na jej obsluhu sú potrební dvaja pracovníci, ktorí zabezpečujú napĺňanie a vyprázdňovanie .reaktorov a celkovú údržbu zariadenia. Zvyšok prevádzky je plnoautomatizovaný a riadený z centrály.Prehľad obrázkov na výkresochTechnické riešenie je bližšie vysvetlené pomocou obrázkov l až 5. Vyobrazený pomer veľkostí jednotlivých zariadení a prvkov je len ilustratívny. Rozmerové pomery na obrázkoch nie je možné vykladať ako zužujúce rozsah ochrany.Na obrázku l je znázomené rozmiestnenie jednotlivých kontajnerov modulovej samostatne ñlngujúcej bioplynovej stanice rozdelených na reaktory a technologické komory.Na obrázku 2 je znázornená technologická komora na úpravu bioplynu.Na obrázku 3 je znázomená technologické komora na úpravu perkolátu.Na obrázku 4 je znázomená technologické komora na elektroínštaláciu a riadiacu jednotku.Na obrázku 5 je znázomená technologická komora na kogenerácíu.Na obrázku 6 je zuázomená technologická komora na umiestnenie plynojemu a uskladnenie vyrobeného bioplynu.Modulová samostatne fungujúca bioplynová stanica sa skladá aspoň zo štyroch samostatných kontajnerov l, g, Q, A, ktoré sa na mieste vybudovania stanice ukladajú vedľa seba. Kontajnery g, g, g pozostávajú z reaktorov Q, Z, §, v ktorých sú umiestnené koše lQ, , Q na biomasu, a technologických komôr g, L 5, l 6 oddelených od reaktorov Q, Z, § tepelnoizolačnou a protipožiamou stenou a kontajner 1 pozostáva z technologickej komory Q na umiestnenie plynojemu 2 a uskladnenie vyrobeného bioplynu a technologickej komory l 3 na úpravu bioplynu, ktorá je od technologickej komory Q na umiestnenie plynojemu a uskladnenie vyrobeného bioplynu oddelená protipožiamou stenou. V kontajneri g je umiestnený reaktor Q a technologická komora g na úpravu perkolátu, v kontajneri g je umiestnený reaktor Z a technologická komora 15 na elektroinštalácíu a riadiacu jednotku a v kontajneri i je umiestnený reaktor § a technologické. komora l 6 na kogeneráciu,pričom technologické komory Q, g, Q, Q sú medzi sebou prepojené montážnymi otvormi, cez ktoré sú vedené potrubia na vodu, perkolácíu, elektricke vedenia a vedenia vzduchu a sú v nich umiestnené automatické hlásiče úniku bioplynu.Modulová samostatne ñmgujúca bioplynová stanica sa umiestni do miesta určenia, kde sa po krátkej inštalácii a pripojení na vonkajšiu energetickú sieť (odberateľa elektrickej energie) koše 10, g, 12 naplnia biomasou, a tie sa následne pomocou samohybnej navádzacej plošiny umiestnia do reaktorov Q, 1, 3, ktoré sú po uzatvorení plynotesné, a následne začína proces perkolovania postrekom biomasy teplým perkolátom, čím vzniká v biomase teplota približne 40 °C. Metanogénne baktérie požieranĺm sušiny z biomasy produkujú metán, ktorý vytláča z reaktorov Q, 1, § kyslík, čím sa vytvorí anaeróbne prostredie. Tento proces trvá približne jeden a pol dňa. Následne sa v reaktoroch Q, 7, § počas doby zdržania v rozsahu 30 - 90 dní v závislosti od vlastností surovín produkuje bioplyn. Takto vyrobený bioplyn sa transportuje potrubím do technologickej komory l 3 na úpravu bioplynu, kde sa bioplyn chladí, čistí a následne zohrieva, pričom sa odbúrava predovšetkým voda, siričitany a hrubé nečistoty. Po tejto úprave sa bioplyn transportuje do plynojemu 2, z ktorého sa odčerpáva do kogeneračnej jednotky Q, kde sa spaľuje a dochádza k výrobe elektrickej energie. Po vyhnití biomasy sa reaktory Q, 1, § otvoria, biomasa sa z nich vyberie a používa sa ako vysokokvalitné hnojivo na poľnohospodárske účely. Tento proces sa pravidelne opakuje.V technologickej komore l 3 na úpravu bioplynu prebieha úprava a čistenie bioplynu. Táto technologická komora je zložená z dvoch dočisťovacích kolón l 7, 2 l s aktívnym impregnovaným uhlím, ktoré nie sú vyhrievané, dvoch čistiacich kolón 18, Q s aktívnym uhlím, ktoré sú vyhrievané, vychladzovacej kolóny 12 na odstránenie vody z čerstvého bioplynu, kompresora g, ktorý môže byt nahradený dúchadlom a ktorý zabezpečuje transport bioplynu do kogeneračnej jednotky ąg, a bezpečnostného horáka, pričom čistenie bioplynu prebieha V trojstupňovom cykle. V prvom cykle sa bioplyn chladí vo vychladzovacej kolóne Q na odstránenie vody z čerstvého bioplynu, v druhom cykle sa bioplyn zohrieva a prechádza cez aktívne uhlie v čistiacej kolóne l 8 a v treťom cykle sa bioplyn ñltruje cez impregnované aktívne uhlie v dočisťovacej kolóne l 7. V prípade výmeny filtrov nedochádza k zastaveniu činnosti technologickej komory Q na úpravu bioplynu,ale trojstupňový cyklus čistenia bioplynu sa prepne a prebieha na opačnej strane, t. j. v prvom cykle sa bioplyn chladí vo vychladzovacej kolóne l 9 na odstránenie vody z čerstvého bioplynu, v druhom cykle sa bioplyn zohrieva a prechádza cez aktívne uhlie v čistiacej kolóne Ä a v treťom cykle sa bioplyn ñltruje cez impregnované aktívne uhlie v dočisťovacej kolóne E.

MPK / Značky

MPK: C12M 1/107, C12M 1/36

Značky: fungujúca, modulová, bioplynová, samostatně, stanica

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/14-u7082-modulova-samostatne-fungujuca-bioplynova-stanica.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Modulová samostatne fungujúca bioplynová stanica</a>

Podobne patenty