Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov a stavebná izolačná vrstva

Číslo patentu: U 6991

Dátum: 04.12.2014

Autor: Benda Jiří

Je ešte 6 strán.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Technické riešenie sa týka oblasti stavebníctva. Navrhnutý je spôsob vykonávania tepelných izolácíí na objektoch a vnútri objektov, najmä typu zatepľovacieho opláštenia budov, a ďalej je navrhnutá stavebná izolačná vrstva zhotovená navrhnutým spôsobom.V súčasnej dobe sa bežne zhotovujú tepelné a zvukové izolácie v stavebníctve tak, že na sa podklad jednoducho položí izolačná vrstva z hotových, vopred vyrobených segmentov typu pevných panelov, alebo ohybných pásov. Na miesto použitia sa tieto segmenty ukladajú a nasledovne pripevnía jednoduchým spôsobom, obvykle prilepením bodovo na pokrývanej ploche, čo sa uskutočňuje pomocou lokálnych nanesení stavebných tmelov a altematívne alebo prídavne tiež priskrutkovaním alebo pribitím pomocou klasických spojovacich prostriedkov typu skrutiek do dreva a klincov s podložkami. Priskrutkovanie alebo pribitie spojovacích prostriedkov sa vykonáva až po položení jednotlivých segmentov. Izolačná vrstva sa nasledovne prekryje vrstvou alebo vrstvami predstavujúcimi povrchovú úpravu zodpovedajúcu miestu, kde sa izolácia uskutočňuje, a požiadavkám zákazníka. V pripade stien budov sa na izolačnú vrstvu nanesie poter, perlinka a fasádna vrstva alebo vrstvy alebo sa pripevní obloženie z drevených dosiek a pod. V pripade vykonávania izolácie krovov a pod. sa povrchová úprava často úplne vynecháva alebo sa len pripevní povrchová vrstva typu listu materiálu, ako paru priepustná membrána, strešná lepenka, tapeta a pod. Izolačné vrstvy i pásy, tvoriace vlastnú izoláciu, pozostávajú obvykle z homogénnej vrstvy izolačného materiálu. Najznámejšie druhy týchto obkladov používané v súčasnej dobe sú panely z polystyrénu a panely alebo pásy zo zlisovanej minerálnej vlny.Tieto izolačné panely, ktoré sa v súčasnej dobe používajú na obklady stavieb, vykazujú významné nevýhody. Polystyrénové dosky majú výhodu v nízkej hmotnosti a nenasiakavosti vodou, avšak majú značnú nevýhodu v neohybnosti, malej mechanickej odolnosti a v tom, že sú nepriedušné. Sú krehké a pri tlaku, náraze alebo pri opretí ťažšieho predmetu môžu praskať. Z prípadných štrbín, napríklad pri použití pod drevený obklad, sa môžu vysypávať častice polystyrénu. Neohybnosť a krehkosť polystyrénu je tiež nevýhodou, ktorá komplikuje a znemožňuje ním obkladať nerovné alebo členité plochy. Polystyrénové panely majú tiež nevýhodu v pomeme obmedzenej účinnosti poskytovanej izolácie proti hluku a tepelnej izolácie. Nepriedušnosť týchto panelov je rovnako dôvodom, prečo tento druh izolačného materiálu býva odmietaný. Má totiž za následok problémy s rastom plesní a húb a zvýšeným výskytom roztočov a iných nežiaducich organizmov v izolovaných priestoroch vnútri budov.Panely alebo pásy z minerálnej vlny majú výhodu v nízkej hmotnosti a priedušnosti, avšak ich významnou nevýhodou je nasiakavosť vodou a minimálna mechanická odolnosť. Vláknitá štruktúra týchto panelov je príčinou častého vnikania škodcov a tiež ľahkého poškodenia. Mínerálna vlna sa vyrába v zlisovanej forme ako panely, ktoré sú neohybné a lámavé. Pre nerovné povrchy sa vyrába minerálna vlna nelisovaná,ktorá je dodávaná v zvitkoch. Táto nelisovaná minerálna vlna je sice ohybná, ale je príliš mäkká a rozvoľnená. Neudrží na svojom povrchu fasádne vrstvy, takže je vhodná len ako medzivrstva pod pevnú podložku,napriklad pod obloženie drevom. Rozvoľnená štruktúra pásov z minerálnej vlny tiež podstatne znižuje dosahovanej izolačnej schopnosti výsledku.Žiadny z uvedených materiálov nemá súčasne všetky požadované vlastnosti, teda schopnosť tepelnej a zvukovej izolácie, priedušnosť, pevnosť a odolnosť pri záťaži a v ťahu, a podľa potreby i odolnosť proti vode. Obklady z pevných telies typu panelov majú značnú nevýhodu v tom, že pre atypické alebo oblé tvary je potrebné zhotoviť panely vhodného tvaru vopred. Na to je treba každý tvar dôkladne vymerať, vopred spočítať a tvoriť obkladové panely, hotové pred použitím je potrebné skladovať bez zaťaženia a individuálne, aby nedošlo k zničeniu, a ďalej je potrebné s nimi opatrne zachádzať pri všetkých manipuláciách. Pokiaľ nie sú obklady na členité alebo atypicky tvarované objekty zhotovené vopred, je potreba rezania a náročné skladanie do tvarov na mieste, čo znamená veľký počet spojov, riziko skorého poškodenia a pripadne nemožnosť oblý alebo zložitý tvar kvalitne obložiť. Ďalšou nevýhodou je, že prípadné nerovnosti podkladu ako výnriole,diery, škáry na murive a pod. zostanú po obložení duté. Rôzne drobné alebo väčšie nerovnosti typu výstupkov tiež prekážajú, pretože bránia rovnému uloženiu panela na podklad. Výstupky i dutiny pod obklady teda predstavujú nutnosť ďalších manipulácií, vyplňovanie alebo zarovnávanie, a ponechané spôsobujú netesnosť proti podkladu. Znižujú izolačné schopnosti obkladu a predstavujú riziko budúceho prehýbania obkladu s následkom praskania povrchu a tiež predstavujú riziko vniknutia pod obklad a osídlenie nežiaducich škodcov,ako sú hmyz, hlodavce a pod. Pri budovaní izolačných opláštení je v súčasnej dobe značnou komplikáciou i prípadná potreba vyrovnávania prípadných výklenkov, ktoré sa stali časom nežiaduce, napríklad výklenkov okolo okien. Naopak vytváranie takých výklenkov je rovnako problémom. Obidve sa vykonávajú ťažko a časovo náročne, primurovaním podkladu alebo kladením a pripevňovaním viacerých izolačných vrstiev na se 10ba. Izolačné materiály súčasného typu však nie sú svojou konzistenciou vhodné na tvorenie alebo potlačovanie výstupkov, pretože vo veľkej vrstve nemajú potrebnú pevnosť a takto vytvorené miesta majú prílišnú krehkosť. Táto krehkosť je nežiaduca najmä pri rodinných domčekoch a podobných objektoch, kde je potrebné z času na čas oprieť z dôvodov údržby alebo oprav rebrík a z neho vykonávať práce. Tiež je problémom V miestach, kde sa hrajú deti alebo kde dopadajú predmety ako lopta pri ihriskách, kamienky pri cestách, a pod. Miesta, kde je pri doterajších izolačných obkladoch na seba navrstvený materiál, majú relatívne nízku životnosť, praskaním a odlamovaním z dôvodu odlišného krútenia dielov vrstiev položených na seba následkom vlhkosti a pnutia a uvoľňovaním od seba dielov materiálu položených na seba.V súčasnej dobe je V stavebníctve známa tzv. bunková fólia, známa pod názvami GEOCELL a GEOWEB,dostupná na trhu. Jej usporiadanie je opísané napríklad V US patente 5 449 543 a W 0 1997/ 16604. Je vytvorená ako sústava pruhov z ohybnej plastovej fólie, kde jednotlivé pruhy sú k sebe navzájom pripojené tak, že medzi ich stenami je vytvorená sústava dutých komôrok-buniek, ktorých dutiny sú priechodné vo vertikálnom smere. Na manipulácie a distribúciu sa bunková fólia dodáva v zloženom stave vo zvitkoch, kde sú steny buniek stlačené k sebe. Na mieste použitia sa bunková fólia plošne rozprestrie, čím sa vytvorí štruktúra s otvorenými komôrkamí pripomínajúca plásty medu, s priechodnými otvormi na obidvoch stranách komôrok. V stave zloženia bunkovej fólie na distribúciu a skladovanie sú teda jej komôrky ploché, dvojrozmemé a v stave rozloženom na jej použitie sú trojrozmerné, priechodné. Táto bunková fólia je určená najmä na položenie na povrchy erózíou napadnutých vonkajších terénov, ako sú napriklad brehy riek alebo svahy pri cestách,alebo tiež zakládky banských šachiet, kam sa umiestňuje s cieľom, aby tu bránila odpadávaniu uvoľneného kamenia a nežiaducemu drobeniu a odlamovaníu prvkov z povrchu. Pri tomto použití sa bunková fólia prevrstvuje sypkými materiálmi, ako je štrk alebo zemina, ktoré sa do nej navážajú ťažkou technikou, nasypávajú a potom zavalcujú podvozkami valcových strojov. Časom potom takto vytvorený celok obrastá zeleňou. Banková fólia sa používa tiež na spevňovanie stavebného podložia, ako sú cesty alebo železnice, kde sa voľne rozprestrie na zemné podložie po odkrytí a odvoze ornice alebo na drenážny vankúš zo štrku a/alebo piesku. Táto bunková fólia sa používa tiež do podložia budov. Po rozprestretí na miesto použitia sa bunková fólia presypáva štrkom a zalieva betónom a prípadne prelieva cestným asfaltom, ako tiež uvádzajú uvedené dokumenty. Rôzne typy bunkovej fólie sú už dostupné v rôznych typoch a uskutočneniach, niektoré z nich majú steny buniek vybavené perforáciou za účelom možnosti prestupu vody a z dôvodu eliminácie nežiaducich tlakov v stavebnom objekte. Spisy W 0 1997/ 16604 a napríklad EP 0378309 Al tiež odporúčajú spevnenie bunkovej fólie ohybným roštom, vytvoreným z laniek pretiałmutých cez otvory komôrok v bunkách a ukotvených v zemi.Prihláška PCT/CZ 20 l 1/000061 W 0 2011/150901 opisuje panel s bunkovou štruktúrou, ktorý je pružný a sčasti ohybný a je určený na vykonávanie izolačných obkladov klasickým postupom. .le opísaný panel v podobe prenosného telesa, obsahujúceho aspoň dve paralelné vrstvy z nepriepustného vodeodolného materiálu tvoriaci lícnu a rubovú stenu panelu, medzi ktorými sa nachádza výplň, ktorú tvorí ohybná plastová bunková fólia z pásikov pospáj aného materiálu s komôrkamí, ktoré sú bud prázdne, alebo vyplnené sypkou výplňou. Bunková fólia i paralelné vrstvy sú ohybné. Tiež na bokoch okolo panelu sú prípadne vytvorené krycie steny panelu. Výplň komôrok tvoria výhodne prevažne častice s veľkosťou prachu až s priemerom 6,5 cm z tepelnoízolačného materiálu, napriklad na báze sklenenej drviny, tzv. spečeného skla a/alebo polystyrénu. Steny vytvárajú na paneli plášť, tvoriaci ochranu proti vniknutiu vlhkosti a brániaci vypadávaniu obsiahnutých častíc. Tento panel je tepelno- i zvukovoizolačný a hydroizolačný a je v značnej miere ohybný, takže sa dá používať na obklady nerovných a tvarovaných povrchov. Nevýhodou tohto panela je relatívne náročná montáž na miesto použitia, spočívajúca v nutnosti upevňovať panely tak, aby nedošlo k vzniku otvorov, ktorými by mohli vypadávať častice jeho náplne. Pokiaľ sa tieto panely aplikujú na nerovný podklad, je nutné dôkladné pripevnenie na podklad, bez nežiaducich káps alebo škár. V prípade vzniku trhliny alebo dierky v povrchovom plášti môže do panela vnikať voda, ktorá panelom môže prípadne i pretekať. Ďalšou nevýhodou týchto panelov je, že povrchová vrstva z nepriedušného materiálu zapríčiní celkovú nepriedušnosť izolačného obkladu.Dokument CZ U 23393 opisuje ďalší ohybný obkladový panel obsahujúci bunkovú fóliu, rovnako určený na vykonávanie obkladov klasickým postupom, t. j. jednoduchou pokládkou hotových panelov na miesto použitia. Bunkový panel podľa CZ U 23393 tvorí voľne premiestniteľné teleso, pozostávajúce z kusa bunkovej fólie a vyplnené tuhnúcou hmotou v zatuhnutom stave, napríklad stavebnou penou, bitúmenovou hmotou a pod. Obkladový panel podľa CZ U 23393 má i variant, kde povrchovú vrstvu tvorí tuhnúca hmota uvedeného typu a vo vnútomom priestore panela je dutina vyplnená sypkými časticami, napríklad drevenými pilinami. Nevýhodou tohto riešenia je, že než sa panely dostanú na miesto montáže, je nutné ich skladovanie, premiestňovanie, a pod., čo všetko vyžaduje manipulácie. Pri manipulácii s panelmi môže dôjsť k ich poškodeniu, k nežiaducemu vypadávaniu materiálu z buniek bunkovej fólie a pod., čo znamená potrebu kontrolovať pred aplikáciou kvalitu jednotlivých panelov a vyraďovať pripadne poškodené. To môže mať za následok vyššie náklady vyhotoviteľa na potrebné rezervy a vznik nežiaducich objemov odpadov, ktoré je nutné likvidovať. V prípade nedbalosti pracovníkov zhotovujúcich podklady pre kontroly a v správnom zachádzaní s panelmi, 10je riziko zníženej izolačnej kvality výsledku V miestach defektov.Bunkové panely podľa predchádzajúcich dvoch odstavcov, ktoré sú vo forme vopred zhotovených voľne premiestniteľných jednotiek, sú tvarovo čiastočne prispôsobivé tvaru podkladu, nie však dokonale prispôsobivé a nedajú sa použiť pre veľké krivky tvarov. Ďalšou ich nevýhodou je, že tieto panely nepriľnú samotné o sebe k podkladu na mieste montáže, že pri pokládke panely položené vedľa seba alebo na sebe netvoria navzájom medzi sebou kompaktný celok a že je nutné ich rezanie na mieste, napríklad na okraj och obkladaných plôch, keď sa z nich môže vysypávať hmota a môžu vznikať nevyužiteľné odrezky väčšieho množstva. V stavebníctve sa okrem pokládky používa klasicky tiež iný spôsob budovania izolačných vrstiev, a to jednoduchým nanesením vrstvy izolačnej hmoty na mieste. Toto sa vykonáva v prípade horizontálnych alebo málo šikmých plôch nalíatím tekutej tuhnúcej vrstvy materiálu alebo nahodením a následným vyrovnaním vrstvy hmoty, ako napriklad betónu a pod., alebo nastriekaním. Betón a podobné hmoty majú nevýhodu v prílišnej hmotnosti a nízkej súdržnosti v stave, keď sú nanášané. Moderné hmoty s nízkou hmotnosťou sa nanáša jednoduchým plošným nástrekom na plochu podkladu. Ide najmä o hmoty na báze polymérov vo forme peny alebo kvapaliny, ktoré po rozprestretl na voľnom priestranstve s prístupom vzduchu po čase tuhnú. Príkladom sú živicové hmoty, akrylátové tmely, rôzne lepidlá na báze polymérov a nátery. Na trhu sú už bežne dostupné prostriedky na vytvorenie izolačnej vrstvyjednoduchým nanesením, napríklad nastriekaním a stuhnutím, ktorých záldadom sú spojivá ako akryláty, polyestery a iné syntetické živice, s obsahom vlákninových častíc, ako sú drevené piliny a/alebo celulózová drvina. Nevýhodou všetkých týchto doterajších izolačných hmôt aplikovaných ako náter alebo nástrek je, že sa nemôžu použiť v silnejšej vrstve. Po čase potom i pri relatívne tenkých vrstvách dochádza k praskaniu vplyvom pnutia pri zmenách teplôt a vplyvom stamutia materiálu. Tenká vrstva nemá dostatočné izolačné schopnosti. Je technicky nemožné zhotoviť silnú izolačnú vrstvu na báze týchto penových a tekutých hmôt, pretože na šikmých a zvislých plochách dochádza k stekaniu a odkvapkávaniu nanášanej hmoty a na vodorovných plochách dochádza k nežiaducemu roztekaniu. Roztekanie komplikuje prístup pre pracovníkov, ktorí sú ním obmedzovaní alebo nemôžu chodiť, či stáť V mieste,kam sa hmota rozteká, a rovnako sa tam nemôžu umiestniť stroje alebo pomôcky potrebné na nanášanie. Roztekanie predstavuje tiež nežiaduce straty, ktoré majú za následok zvýšenie nákladov na materiál a práce navyše z dôvodu potreby upratovania a čistenia v okolí aplikácie.Uvedené nevýhody odstraňuje v značnej miere predložené technické riešenie. Je navrhnutý spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenia budov, typu, pri ktorom sa zhotovuje na pevných plochách v rámci stavebného objektu izolačný plášť s cieľom tepelnej a/alebo zvukovej izolácie. Podstata technického riešenia je nasledujúca. Na plochu stavebného objektu, na ktorý sa má vykonať izolácia, a ktorá je podkladom pre budovanú izoláciu, napríklad na vonkajšiu stenu budovy a/alebo vnútornú plochu krovu, sa priloží a upevní rozprestretá bunková fólia z plastových ohybných pásikov, pospájaných v dutej komôrke s priechodnými otvormi z obidvoch strán, tvorenýmí okrajmi komôrok na lícnej i rubovej strane bunkovej fólie. Výskyt drobných nerovnosti v podklade typu výstupkov alebo dier nijako neprekáža, pretože pružná fólia sa tvarovo podkladu prispôsobí, pričom nie je chybou, pokial rôzne výstupky podkladu budú čnieť dovnútra komôrok. Pokial je treba bunkovú fóliu nastaviť alebo skracovať, nie je pri týchto manipuláciách žiadny problém zošiť jej okraje k sebe sponkami, ani rezanie alebo odstrihnutie. Využiť je preto možno všetok materiál bunkovej fólie bez strát. Do komôrok bunkovej fólie upevnenej na izolovanom podklade sa potom vsunie izolačný materiál, ktorý je vo forme aspoň sčasti tekutej hmoty v priebehu času tuhnúci. Plnenie komôrok bunkovej fólie sa uskutočňuje dlho, dokiaľ sa komôrky nenaplnia izolačným materiálom aspoň po lícny okraj komôrok. Pri tomto plnení izolačný materiál zaplňuje okrem dutín komôrok i rôzne nerovnosti, ktoré sú v podklade, ako škáry na murive, diery, a pod. Nasledovne sa izolačný materiál nechá v komôrkach tuhnúť. Potom, keď bunková fólia spolu s vloženým izolačným materiálom vytvorí dostatočne pevnú izolačnú vrstvu, vykoná sa na tomto celku povrchová úprava obvyklá pre izolačné opláštenie. Spravidla pôjde o úpravu zahrňujúcu alebo predstavujúcu nanesenie záverečnej povrchovej vrstvy obvyklého typu pre obkladané miesto ako fasáda, keramický obklad,drevený obklad, plech a pod.Súčasťou technického riešenia je vhodný izolačný materiál a jeho priprava. Výhodne sa vopred pripraví do aspoň dvoch rôznych nádob zmesi s odlišnou konzistencíou, z toho do jednej nádoby sa pripraví suchá zmes, ktorá obsahuje častice na báze celulózy a do druhej nádoby sa pripraví kvapalná zmes, ktorá obsahuje tmeliacu zložku na báze polymérov, výhodne zriedenou primerane vodou podľa vsiakavosti podkladu a častíc. Potom sa do komôrok bunkovej fólie postupne fúkaním plní suchá zmes a do tejto nafukovanej suchej zmesi sa stríeka hadicou kvapalná zmes. Takto sa tvorí kašovitá lepkavá hmota, ktorá postupne zaplní a preplní komôrky bunkovej fólie a ktorá sa prilepí na steny komôrok bunkovej fólie a príľne i na povrch izolovaného podkladu.Suchá zmes sa výhodne pripraví aspoň z 80 jej hmotnosti ako častice na báze celulózy. Napríklad sa môže použiť rozvoľnená celulózová vláknina z celulózky, celulózová drvina alebo drvina z druhotnej surovi 10ny na báze zberového papiera, alebo pilín, a pod. Kvapalná zmes sa pripraví ako vodná disperzia látok typu lepidiel založených na polyméroch, ako sú syntetické živice a pod. Ako optimálne na tento účel vynálezca po rade pokusných skúšok vyhodnotil vodnú disperziu na báze styrénalcrylátového kopolyméru, ktorá je schopná nasiaknuť do celulózových častíc a spôsobiť ich napučanie, pri zmiešaní s nimi v primerane zriedenom stave tvorí lepkavú zmes, ktorej konzistencia spôsobí priľnutíe k stenám bunkovej fólie a podkladu a ktorá V čase tuhne, načo vytvorí čiastočne pružnú, mrazuvzdomú a paropriepustnú hmotu. Prípravu aspoň kvapalnej zmesi a plnenie zmesí do komôrok bunkovej fólie je nutne vykonávať pri prevádzkovej teplote najmä s ohľadom na styrénakrylátovú zložku. Izolačný materiál je teda spracovateľný pri teplote vonkajšieho prostredia V rozmedzí 5 až 40 °C, čo zodpovedá bežnej vonkajšej teplote V období jari až jesene a/alebo izbovej teplote. Po zaschnutí tento izolačný materiál vytvrdí obsiahnuté celulózové častice a výsledok je paropriepustný.Povrchové zarovnanie tvaru povrchu izolačnej vrstvy, zhotovenej pri vykonávaní izolácií podľa technického riešenia, je možno výhodne vykonať bez strát materiálu a s minimálnou námahou V medzičase, ked izolačný materiál tuhne a ešte je tvámy, nestuhnutý, napríklad uhladením alebo valcovaním povrchu.Povrch zhotovenej izolačnej vrstvy sa V prípade určitých typov povrchovej úpravy zarovná bez nutnosti vykonávania zvláštnych úkonov rovnania maj úcich podobu napríklad hladenia, valcovania či orezávania. Povrch sa dá priamo bez úkonov vyrovnávania s výhodou V stave, keďje hmota aplikovaného izolačného materiálu ešte tváma, ošetriť priložením, pritlačením a pripevnením plochého stavebného elementu, napríklad spevňovacej sieťky (perlinky), paropriepustnej membrány alebo plechu a pod. Priložením a pritlačením rovného pevného telesa k nanesenému izolačnému materiálu V ešte nevyschnutom, aspoň čiastočne tvárnom stave, dôjde automaticky k zarovnaniu a súčasne sa dosiahne priľnutíe. Pri položení perlínky, membrány a pod. sa dosiahne vyrovnanie povrchu výhodne pri jednej manipulácii, pri pritlačovaní perlinky a pod. počas jej kladenia. .Bunková fólia vytvorí pre výplň z izlolačného materiálu dokonalý nosný skelet, ktorý je schopný uniesť a udržať tvar i pre vrstvu silnejšiu než po jej okraj. Komôrky sa naplnia po licne okraje komôrok alebo sa výhodne naplnia s aspoň lokálnym presahom cez lícne okraje komôrok, načo sa po zarovnaní povrchu takto vzniknutej izolačnej vrstvy na izolačnej vrstve uskutoční povrchová úprava obvyklého typu Vzhľadom k miestu zhotovenia izolačnej vrstvy, napríklad fasáda alebo obloženie drevom.Komôrky sa výhodne naplnia s presahom cez licne okraje komôrok celoplošne, rozumie sa V rámci bunkovej fólie. I V prípade nasledovného uskutočnenia zarovnania povrchu je možné výhodne nechať malý presah izolačného materiálu cez lícne okraje komôrok.Navrhnutý spôsob zhotovenia izolačného plášťa je vhodný najmä na vykonávanie izolácií na členitom alebo zakrivenom povrchu. Tento spôsob Využíva pružnosť a voštinové štruktúry bunkovej fólie, pri ňom sa bunková fólia použije ako tvarovo prispôsobivý nosný skelet, umožňujúci dokonale skopírovať tvar podkladu. Izolácia podľa technického riešenia je preto použiteľná výhodne okrem iného na zakrivené plochy stavebného objektu ako oblúkové klenby portálov alebo okien, stĺpy s kruhovým prierezom, na plochy s výklenkami, na kruhové objekty a pod. Pri použití na takéto plochy sa bunková fólia pripevňuje tesne na podklad tak, aby kopírovala tvar podkladu, načo sa po vyplnení komôrok izolačným materiálom povrch upraw a povrchová úprava zhotoví tak, aby kopírovali tvar podkladu. Tým sa rozumie, že povrch izolačnej vrstvy sa zarovná na vonkajšom okraji komôrok alebo V rovnomemom presahu cez vonkajšie okraje komôrok, bez záVejov z izolačného materiálu V priehlbniach a pod. Obloženie takýchto objektov klasickým spôsobom by bolo mimoriadne náročné až nemožné, zatiaľ čo spôsobom podľa technického riešenia to ide ľahko, rýchlo a s veľmi kvalitným výsledkom.Spôsob podľa technického riešenia je možno aplikovať i s opačným účinkom, na potlačenie nerovnosti povrchu. Pri tejto aplikácii sa izolácia zhotovuje najmä na nerovnej ploche stavebného objektu s nedostatkami povrchovej plochy alebo na ploche s výraznými výklenkami, výstupkami alebo vybraniarni, ktoré je potrebné eliminovať alebo zmenšiť. Pri takejto aplikácii sa bunková fólia pripevní na podklad tak, aby eliminovala nerovný tvar podkladu. Nerovnosti typu dier a pod. V doterajšom stave robia problémy, pretože pri obkladaní doskami zostanú Všetky pod obložením dutiny, ktoré môžu byť príčinou neskoršieho praskania, zatekania, usadenia sa škodcov a pod. Pri izoláciách podľa technického riešenia však izolačný materiál vnášaný do komôrok bunkovej fólie pretečie i do dier pod bunkovou fóliou a vyplní ich, takže žiadne nežiaduce dutiny pod izolačným obkladom nezostanú. Zvlášť veľké nerovnosti je možno podložiť, napríklad lokálnym podložením bunkovej fólie obvyklýrni vyrovnávacími prostriedkami alebo zostavovaním vrstvy bunkovej fólie z dielov s rôznou výškou buniek vedľa seba, alebo ukladaním na seba aspoň lokálne aspoň dvoch vrstiev bunkovej fólie. Po vyplnení komôrok izolačným materiálom sa potom povrch upraví a povrchová úprava zhotoví tak, že je eliminovaný nerovný tvar podkladu. Spôsob podľa technického riešenia, zmienený V tomto odstavci, je Vhodný najmä pre veľmi poškodené nerovné povrchy a pre členité povrchy s výklenky, ktoré sa majú zarovnávať. Bunková fólia položená V dvoch vrstvách na sebe nevykazuje nevýhody doterajšieho stavu, pretože výplň z izolačného materiálu Vyplní všetky dutiny. Pri plnení je možno klásť a naplňovať jednotlivé vrstvy bunkovej fólie nasledovne po sebe alebo naraz, kde V obidvoch prípadoch sa dosiałme spojenie izolačného materiálu nad sebou a vyrobeníe sílnejšej vrstvy rovnonorodej, prepojenej Výplne, bez nežiaducich puk

MPK / Značky

MPK: E04B 1/74, E04C 2/36, E04F 13/078

Značky: izolačná, vykonávania, najmä, stavebná, vrstva, spôsob, opláštenie, budov, izolácii

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/14-u6991-sposob-vykonavania-izolacii-najma-oplastenie-budov-a-stavebna-izolacna-vrstva.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob vykonávania izolácií, najmä opláštenie budov a stavebná izolačná vrstva</a>

Podobne patenty