Polarizačný a turbulentný ionizátor kvapalín, najmä vody

Číslo patentu: 288398

Dátum: 08.08.2016

Autori: Pancurák František, Jurec Ladislav

Je ešte 6 strán.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Polarizačný a turbulentný ionizátor kvapalín, najmä vody pozostáva z dutého prietokového telesa s otvormi na vstup a výstup kvapaliny a v ňom usporiadaných plochých bimetalických elektród (1) radených čelnými plochami s odstupom za sebou a obsahujúcich sústavu segmentov (2) s prietokovými štrbinami (3). Jedna strana (4) bimetalickej elektródy (1) je z rozdielneho elektricky vodivého materiálu ako druhá strana (5) bimetalickej elektródy (1). Jedna strana (4) bimetalickej elektródy (1) môže byť v jednom prípade v mieste styku s druhou stranou (5) tej istej bimetalickej elektródy (1) spojená vodivo a v inom prípade izolovane. Ak medzi jednou stranou (4) a druhou stranou (5) bimetalickej elektródy (1) je umiestnený materiálový nosič (6), tak potom je tento z uhlíka alebo z medi. Sústavu segmentov (2) s prietokovými štrbinami (3) bimetalickej elektródy (1) tvoria vejárovité štruktúry vyhnuté pod uhlom alfa na jednu a/alebo na druhú stranu. Druhá strana (5) bimetalickej elektródy (1) je výhodne zo striebra alebo z medi a jedna strana (4) bimetalickej elektródy (1) je výhodne zo zinku alebo z titánu, alebo z platiny. Stredová časť bimetalických elektród (1) môže byť vybavená otvorom (11), cez ktorý je vedená zavzdušňovacia hadička alebo rúrka (12). Potom duté prietokové teleso (8) je na jednej časti vybavené čelom (13), cez ktorého stred prechádza zavzdušňovacia hadička alebo rúrka (12) a ktoré je asymetricky vybavené otvorom (10) na výstup kvapaliny z dutého prietokového telesa (8).

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä Vody, ktorý možno zaradiť medzi zariadenia na fyzikálnu úpravu vlastností kvapalín, najmä vody na ionizované alkalické Štruktúrované hexagonálne kvapaliny alebo vody. Vynález spadá do oblasti úžitkových potrieb.Zo stavu techniky sú bežne známe galvanické zariadenia na úpravu vody, ale tie sú deklarované na priemyselné využitia na ochranu proti tvorbe vodného kameňa a tomuto účelu bola prispôsobená ich konštrukcia. Jedno zariadenie na galvanickú úpravu vody je dostatočne opísané aj v zverejnenej medzinárodnej patentovej prihláške W 0 94/ 17000. Zariadenie pozostáva z rúrky, V ktorej sú uložené segmenty zo zinku s axiálnou rúrkovou štruktúrou s vypuklými čelami, kde segmenty plnia funkciu obetovanej anódy. Zariadenie môže byť doplnené aj o vírivé segmenty z dielektrického materiálu s pravotočivou alebo aj s ľavotočivou štruktúrou na účel vzniku turbulencií na dosahovanie vyššieho účinku zariadenia. Opisované segmenty boli zverejnené aj vo francúzskom spise FR 2 222 560. Nevýhodou tohto systému je jeho pomerne veľká dlžka, čím sa vylučuje iné ako priemyselné využitie. Ďalšou nevýhodou zariadenia je jeho veľký hydraulický odpor, ktorý kladie pretekajúcej vode, takže zariadenie je vhodné len na priemyselné aplikácie s tlakovou vodou.Tvrdosť vody nie je jediným sledovaným parametrom pre kvalitu vody. Pitná voda odoberaná z vodovodných systémov je chemicky ñltrovaná, upravovaná a pod tlakom dodávaná do rozvodných sústav, V dôsledku čoho stráca prírodné vlastnosti, energiu, čo preukazujú merania jej mernej elektrickej vodivosti, rovnováhy vodíkového exponentu, celkovej koncentrácie rozpustných elektricky neutrálnych prímesí a oxidačne redukčného potenciálu. Na skvalitnenie vody a výrobu zásaditej vody sú zo stavu techniky známe tendencie oživovania, ionizácie vody, t. j. jej uvádzania do minimálne pôvodného stavu, kde sa navráti jej prírodná energia stratená alebo zoslabená uvedenými vonkajšími faktormi alebo ktorá má zásaditý charakter. Výskumom sa potvrdili pozitívne účinky širokého spektra využitia živej, alkalickej vody na terapeutické účely. Ďalej existuje úzka súvislosť medzi alkalickou vodou a okyslením ľudského organizmu. Táto súvislosť je opodstatnená tým, že jedným zo základných faktorov dobrého zdravotného stavu človeka je udržovať kyslosť organizmu v rovnováhe a neutralizovať zvýšenú kyslosť v organizme.Alkalické vody sa najčastejšie získavajú elektrolýzou kvalitnej pitnej vody s použitím membrány na jej oddelenie od kyslej vody. Obe sa líšia svojím pH a tiež obsahom aniónov a katiónov. Na tomto princípe existuje veľa konštrukcií elektrolyzérov vody. Sú známe prietokové elektrolyzéry - ionizátory vody, čo sú prístroje určené na výrobu zásaditej a kyslej vody. Zabudovávajú sa zvyčajne do kuchynskej linky. Tiež sú známe prenosné elektrolyzéry vody - vodné ionizátory PTV-KL a AQUATOR. Sú však veľmi drahé a pre svoju činnosť vyžadujú zdroj elektrickej energie.Existuje aj fyzikálna úprava vody, ktorej podstatou je prenos voľného elektrického náboja na jednotlivé molekuly vody, ktoré sa v dôsledku toho spolarizujú. Tento efekt má za následok zmenu tvaru rozpustných pevných látok vo vode tak, že už tak ľahko netvoria lcryštalickú mriežku, pretože sa menia z kubickej štruktúry na hexagonálnu. Na tomto princípe pracuje zariadenie Vitalizer Plus, ktoré používa dva silné magnety s opačnou polaritou. Tieto magnetické sily stimulujú prirodzenú povahu vody a pomáhajú k prirodzenému štruktúrovaniu a energizujúcemu procesu podľa prírodných princípov tak, aby vznikla vysoko aktívna voda so zvýšenou alkalitou, ktorá podporuje imunitný systém.Galvanická úprava vody je riešená aj v slovenskom úžitkovom vzore 5817, v ktorom je opisované jednoduché zariadenie na galvanickú úpravu vody. Je ním ionizačná vložka, v ktorej sú striedavo umiestnené elektródy vyrobené z dvoch rôznych kovov. Elektródy sú v ionizačnej vložke vstavané pevne. Prúdenie kvapaliny medzi elektródami je smerované vyhnutím jednotlivých segmentov elektród. Týmto zariadením sa oproti iným jestvujúcim zariadeniam dosahuje vyšší účinok. No napriek tomu v použití tejto ionizačnej vložky sú určité obmedzenia. Týka sa to hlavne krátkeho času galvanického pôsobenia elektród na kvapalinu, pretože toto pôsobenie nastáva v podstate len pri jednorazovom prietoku kvapaliny touto ionizačnou vložkou.Existujú aj prenosné ionizátory vody AlkaPod založené na chemickom princípe úpravy vody, ktoré vo svojich filtroch používajú 13 druhov minerálov, medzi nimi turmalín, zeolit, maifanit, kameň s dlhým infračerveným žiarením, nefrit Mu Yu, bentonit, nanoprášok striebra, kaolín, vzácne zeminy. Tieto minerály sú zvolené tak, aby optimálne upravili použitú vodu. Stačí naliať vodu z vodovou do fľaše a nechať pôsobiť 5 až 10 minút, 13 druhov minerálov ju alkalizuje, ionizuje, mineralizuje a čistí.Absencia vhodných, účinných a dostupných elektrolýzerov - ionizátorov vody viedla k možnosti navrhnúť také zariadenia na galvanickú úpravu kvapalín, najmä pitnej vody, ktoré by zabezpečili výrobu ionizovaných, bioaktívnych vôd s jednoduchým a lacným a vysoko účinným zariadením dostupným širokej verejnosti. Snaha vyústila do konštrukcie polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä pitnej vody, ktorá je ďalej opísaná v tomto vynáleze.Uvedené nedostatky sú odstránené konštrukciou polarizačného a mrbulentného ionizátora kvapalín, najmä Vody, ktorý je založený na fyzikálnej úprave vody, kde ionizátorom pretekajúcou vodou vytvárajúcou s elektródami galvanický mokrý článok nastáva prenos alebo uloženie voľného elektrického náboja na jednotlivé molekuly Vody, ktoré sa V dôsledku toho spolarizujú, t. j. jednotne orientujú. Tento efekt má za následok zmenu tvam rozpustných pevných látok vo vode tak, že už výrazne nevytvárajú kryštalické mriežky a tiež nastáva zmenšovanie vodných klastrov V priemere z 15 molekúl len na cca 5 molekúl na klaster. Podstata podľa tohto vynálezu spočíva V tom, že sa využíva galvanický efekt V kombinácii s prispôsobením prúdenia vody medzi bimetalickými elektródami tak, aby prúd pretekajúcej vody mal postupujúci vírivý a turbulentný smer V konštrukčne jednoduchom zariadení aplikovanom vo všeobecnosti do všetkých vhodných nádobách a zariadeniach s uplatnením Vernadského princípu. Polarizačný a turbulentný ionizátor kvapalín, najmä vody podľa vynálezu na prietokové použitie V potrubiach s núteným tlakom pozostáva z dutého prietokového telesa s otvormi na vstup a výstup kvapaliny a v ňom usporiadaných plochých bimetalických elektród radených čelnými plochami s odstupom za sebou a obsahujúcich sústavu segmentov s prietokovými štrbinami. Jedna strana každej bimetalickej elektródy je z rozdielneho elektricky vodivého materiálu ako druhá strana každej bimetalickej elektródy. Jedna strana bimetalickej elektródy môže byť V jednom prípade V mieste styku s druhou stranou bimetalickej elektródy spojená vodivo a V inom prípade izolovane. Spojenie jednej strany a druhej strany bimetalickej elektródy môže byť realizované Všetkými vhodnými dostupnými technológiami spájania, napr. lisovaním, lepením spájkovaním a podobne. Bimetalická elektróda môže byť skonštruovaná aj tak, že medzi jej jednou stranou a jej druhou stranou je umiestnený materiálový nosič, ktorý môže byť z uhlíka alebo medi, alebo z iného vhodného materiálu. Bimetalická elektróda môže byť ďalej upravená aj tak, že jej vonkajšia čelná plocha jednej strany a/alebo druhej strany je vybavená vrstvou metalurgicky naneseného práškového uhlíka. Druhá strana bimetalickej elektródy je vyrobená z materiálu s kladným elektrónovým potenciálom, napr. je zo striebra alebo z medi, alebo iného vhodného materiálu. Druhá strana bimetalickej elektródy je vyrobená z materiálu so záporným elektrónovým potenciálom, napr. je zo zinku alebo z titánu, alebo z platiny, alebo iného vhodného materiálu. Potom bimetalická elektróda je tvorená napríklad kombináciami elektricky vodivých materiálov, ako sú napríklad kombinácie striebro-titán, striebro-platina, meď-zinok, mosadz-zinok, nehrdzavejúca oceľ-zinok, meď-hliník, mosadz-hliník atď. Bimetalická elektróda môže byť umiestnená tak, že jej jedna strana je orientovaná k otvoru na vstup kvapaliny do dutého prietokového telesa a jej druhá strana je orientovaná k otvoru na výstup kvapaliny z dutého prietokového telesa alebo naopak.Bimetalická elektróda je ďalej tvarovo riešená tak, že je tvorená tenkým kotúčom so sústavou segmentov s prietokovými štrbinami, ktoré spolu tvoria vejárovité štruktúry vyhnuté pod uhlom alfa na jednu a/alebo na druhú stranu, pričom uhol alfa môže byť do veľkosti hodnoty ten istý alebo rozdielny. V tomto prípade bimetalické elektródy nemajú stredový otvor. Pritom celkový plošný tvar bimetalickej elektródy môže byť výhodne kruh alebo štvorec. Radenie bimetalických elektród za sebou môže byt také, že sú od seba izolované dištančnými prvkami z elektricky nevodivého materiálu. Týmito dištančnými prvkami môžu byť napríklad prstence z tetlonu. Takáto zostava viacerých bimetalických elektród je potom vložená do dutého prietokového telesa, napnklad tvaru rúrky. V inej realizácii sú bimetalické elektródy s odstupom umiestnené na neznázornenom nosiči elektród z elektricky nevodivého materiálu. Nosičom môže byť napríklad teflónová tyčka. Aj takáto zostava viacerých bimetalických elektród je potom vsunutá do dutého prietokového telesa, napríklad tvaru rúrky. V ďalšej realizácii je viacero bimetalických elektród s odstupom vkladaných do radiálnych vnútorných drážiek dutého axiálne deleného prietokového telesa, napríklad tvam rírky z elektricky nevodivého materiálu ako je silon.V inej realizácii polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody na výtok kvapaliny z fľaše pri atmosférickom tlaku je už stredová alebo okrajová časť bimetalických elektród alebo prietokové teleso vybavené otvorom, cez ktorý je vedená zavzdušňovacia hadička alebo rúrka. V tomto prípade je výhodné, ak duté prietokové teleso je na jednej časti vybavené čelom, cez ktorého stred alebo okraj prechádza zavzdušňovacia hadička alebo rúrka a ktoré je asymetricky vybavené otvorom na výstup kvapaliny z dutého prietokového telesa.Výhody polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa tohto vynálezu sú zjavné z jeho účinkov, ktorými sa prejavuje navonok. Účinky tohto vynálezu spočívajú najmä V jeho všestrannom použití pri spracovávaní, úprave a distribúcii vody pomocou stabilných alebo prenosných polarizačných a turbulentných ionizátorov kvapalín, najmä vody, ktorých činnosť je bez obsluhy, bez chemikálií, bez magnetov a bez vonkajšieho zdroja energie.Podstatná výhoda polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa tohto vynálezu oproti jestvujúcim zariadeniam spočíva vo vysokej účinnosti polarizačných a turbulentných ionizátorov kvapalín, najmä vody v dôsledku zvýšenej hustoty bimetalických elektród na porovnateľnej dĺžke, súčtu napätí jednotlivých bimetalických elektród v dôsledku súhlasnej orientácie smeru elektrického poľa, veľmi hustéhoa cieleného dvojnásobného vírenia a turbulencii pretekajúcej vody medzi segmentmi bimetalických elektród aj na veľmi krátkom úseku aktívnej časti ionizátora V galvanickom prostredí.Aktivovaná ionizovaná voda má vyššie bioenergetickéinformačné vlastnosti, ako je rovnováha vodikového exponentu alebo veličiny pH, merná elektrická vodivosť, celková koncentrácia rozpustných elektricky neutrálnych prímesí a oxidačne redukčný potenciál. U prírodných ovocných a zeleninových štiav sa použitím polarizačného a turbulentného ionizátora dvüia ich antioxidačná aktivita.V použitiach polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä Vody na výtok kvapaliny z plastovej fľaše pri atmosférickom tlaku zavedenie zavzdušňovacej hadičky alebo rúrky má za následok zintenzívnenie kontaktu vody s bimetalickými elektródami, pretože vyrovnanie tlakov vzduchu sa deje cez zavzdušňovaciu hadičku alebo rúrku.Prehľad obrázkov na výkresochPolarizačný a turbulentný ionizátor kvapalín, najmä vody podľa tohto vynálezu bude ďalej bližšie objasnený pomocou výkresov, na ktorých obrázok l znázorňuje polarizačný a turbulentný ionizátor vody V axonometrickom čiastočnom reze s bimetalickými elektródami usporiadanými za sebou V prietokovom telese na prietokové použitie v potrubiach s núteným tlakom, kde bimetalické elektródy nemajú stredový otvor. Obrázok 2 V bočnom detaile znázorňuje jednu bimetalickú elektródu majúcu tvar kotúča, ktorý má po obvode vytvorené segmenty, ktoré sú dvakrát v dvoch smeroch vyhnuté pod uhlom alfa. Na obrázku 3 je v axonometrickom pohľade s lomovými Čiarami znázornená jedna bimetalická elektróda majúca tvar kotúča,ktorý má po obvode vytvorené dvakrát zalomené segmenty, a stredová časť bimetalickej elektródy nemá stredový otvor. Na obrázku 4 je V axonometrickom reálnom pohľade znázornená jedna bimetalická elektróda majúca tvar kotúča, ktorý má po obvode vytvorené dvakrát zalomené segmenty, a stredová časť bimetalickej elektródy nemá stredový otvor. Na obrázku 5 je znázornená vrstvová štruktúra zinku a striebra bimetalickej elektródy, ktoré pozostávajú z dvoch kovových doštičiek. Na obrázku 6 je znázornená vrstvová štruktúra bimetalickej elektródy, kde jej druhá strana je tvorená tenkou fóliou je umiestnená na nosiči z medi. Na obrázku 7 je znázornená vrstvová štruktúra bimetalickej elektródy, kde jej druhá strana zo striebra je naparená na uhlíkovom nosiči. Na obrázku 8 je znázornená vrstvová štruktúra zinku a medi bimetalickej elektródy, ktoré pozostávajú z dvoch kovových doštičiek. Na obrázku 9 je znázornená vrstvová štruktúra bimetalickej elektródy, kde na jej druhej strane z medi je metalurgicky nanesený práškový uhlík. Na obrázku 10 je V aXonometrickom pohľade s lomovými Čiarami znázornená jedna bimetalická elektróda majúca tvar kotúča, ktorý má po obvode vytvorené dvakrát zalomené segmenty, a stredová časť bimetalickej elektródy má stredový otvor na vsunutie zavzdušňovacej hadičky alebo rúrky. Na obrázku 11 je V axonometrickom reálnom pohľade znázornená jedna bimetalická elektróda majúca tvar kotúča, ktorý má po obvode vytvorené dvakrát zalomené segmenty, a stredová časť bimetalickej elektródy má stredový otvor na vsunutie zavzdušňovacej hadičky alebo rúrky. Na obrázku 12 je znázornený polarizačný a turbulentný ionizátor vody V axonometrickom čiastočnom reze s bimetalickými elektródami usporiadanými za sebou V prietokovom telese na výtok kvapaliny pri atmosférickom tlaku, kde bimetalické elektródy majú stredový otvor a V nich zasunutú zavzdušňovaciu hadičku alebo nírku s čelom a V ňom asymetricky umiestneným otvorom na výstup kvapaliny z dutého prietokového telesa. Na obrázku 13 je znázomené čelo dutého prietokového telesa s asymetricky umiestneným otvorom na výstup kvapaliny.Rozumie sa, že jednotlivé uskutočnenia polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa vynálezu sú predstavované na ilustráciu, a nie ako obmedzenia technických riešení. Odborníci znalí stavu techniky nájdu alebo budú schopní zistiť s použitím nie viac ako rutinného experimentovania nmoho ekvivalentov k špecifickým uskutočneniam vynálezu. Aj takéto ekvivalenty budú potom spadať do rozsahu nasledujúcich patentových nárokov.Pre odborníkov znalých stavu techniky nemôže robiť problém dimenzovania polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody a vhodnej voľby materiálov a konštrukčných usporiadaní, preto tieto znaky neboli detailne riešené.V tomto príklade je opísaná jedna realizácia polarizačného a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa vynálezu na prietokové použitie V potrubiach s núteným tlakom, ktorý je znázornený na obrázku l. Pozostáva z dutého prietokového telesa 8 s otvormi 2, m na Vstup a výstup kvapaliny a V ňom usporiadaných sedem plochých bimetalických elektród l radených čelnými plochami s odstupom za sebou a obsahujú 1 Dcich sústavu segmentov g s prietokovými štrbinami j. Bimetalická elektróda l má jednu stranu i a má druhú stranu j. Jedna strana A a druhá strana j bimetalickej elektródy l sú V mieste vzájomného styku vodivo spojené zalisovaním. Druhá strana j bimetalickej elektródy l je vyrobená zo striebornej platničky. Jedna strana i bimetalickej elektródy l je vyrobená zo zinkovej platničky, ako je to znázornená na obrázku 5. Alternatívne môže byť druhá strana j bimetalickej elektródy l vyrobená z medenej platničky, ako je to znázornená na obrázku 8. Jedna strana í bimetalickej elektródy l je orientovaná k otvoru 2 na vstup kvapaliny do dutého prietokováho telesa § a jej druhá strana j je orientovaná k otvoru m na výstup kvapaliny z dutého prietokového telesa 8.Bimetalická elektróda l je ďalej tvarovo riešená tak, že je tvorená tenkým kruhovým kotúčom so sústavou šestnástich segmentov g s prietokovými štrbinami j medzi segmentmi g, ktorá spolu tvoria Vejárovitá štruktúry Vyhnuté pod uhlom alfa 30 ° na jednu a na druhú stranu, ako je to znázornená na obrázkoch 2, 3 a 4. Vyhnutie na jednu je od osováho stredu po určitý polomer. Od určitého polomeru až po Vonkajší obvod sú vejárovité segmenty g Vyhnuté na druhú stranu. Konce vejárovitých segmentov g sú spevnené dištančnými prstencovými prvkami Z z teflonu, ktorých šírka je Väčšia ako okrajová vyhnutia vejárovitých segmentov g. Potom zostava siedmich plochých bimetalických elektród l je tvorená tesným izolovaným kontaktným spojením dištančných prstencových prvkov Z. Takáto zostava viacerých bimetalických elektród l je potom Vložená do dutého prietokového telesa j z teflonu tvaru rúrky.V tomto príklade je opísaná druhá realizácia polarizačnáho a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa vynálezu, ktorý je V podstatných znakoch dostatočne opísaný V príklade l. Rozdiel je jednak Vo vytvorení vrstvovej štruktúry, kde jedna strana A a druhá strana j bimetalickej elektródy l sú V mieste vzájomného styku vodivo zlepené. Rozdiel je tiež vo vrstvovej štruktúre, kde druhá strana j bimetalickej elektródy l zo striebra je naparená na uhlíkovom nosiči j, ako je to znázornená na obrázku 7. Alternatívne môže byt druhá strana j tvorená tenkou striebornou fóliou na nosiči j z medi, ako je to znázornená na obrázku 6. Touto realizáciou sa šetrí striebro.V tomto príklade je opísaná tretia realizácia polarizačnáho a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa Vynálezu, ktorý je V podstatných znakoch dostatočne opísaný V príklade l. Rozdiel je jednak vo Vytvorení vrstvovej štruktúry, kde jedna strana i a druhá strana j bimetalickej elektródy l sú V mieste vzájomnáho styku vodivo zlepené. Rozdiel je tiež vo vrstvovej štruktúre, kde druhá strana j bimetalickej elektródy l z medi je Vybavená vrstvou metalurgicky naneseného práškového uhlíka, ako je to znázornená na obrázku 9.V tomto príklade je opísaná štvrtá realizácia polarizačnáho a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa vynálezu, ktorý je V podstatných znakoch dostatočne opísaný V príkladoch l až 3. Rozdiel je Vo vytvorení vrstvovej štruktúry, kde jedna strana i a druhá strana j bimetalickej elektródy l sú V mieste vzájomného styku odizolovaná.V tomto príklade je opísaná piata realizácia polarizačnáho a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä Vody podľa Vynálezu, ktorý je V podstatných znakoch dostatočne opísaný V príkladoch l až 4. Rozdiel je V osadení bimetalických elektród l. Tieto sú s odstupom umiestnená na nosiči bimetalických elektród l z elektricky nevodiváho materiálu. Nosičom je napríklad teflónová tyčka. Takáto zostava viacerých bimetalických elektród l je potom Vsunutá do dutáho prietokováho telesa §, napríklad tvaru rúrky. V ďalšej alternatívnej realizácii je viacero bimetalických elektród l s odstupom Vkladaných do radiálnych vnútorných drážok dutého aXiálne deleného prietokového telesa j, napríklad tvaru rúrky z elektricky neVodivého materiálu, ako je silon.V tomto príklade je opísaná jedna realizácia polarizačnáho a turbulentného ionizátora kvapalín, najmä vody podľa Vynálezu na výtok kvapaliny z plastovej fľaše pri atmosfárickom tlaku, ktorý je znázornený na obrázku lg. Konštrukcia je dostatočne V podstatných znakoch opísaná V príkladoch l až S. Rozdiel je zjavný zo samotného použitia, kde stredová časť bimetalickej elektródy l má stredový otvor g na vsunutie zavzdušňovacej hadičky alebo rúrky Q na vyrovnanie tlakov atmosfárickáho vzduchu a vzduchu obsiahnutého vo fľaši, ako je to znázornená na obrázku 10 a ll. Pritom duté prietokové teleso obsahuje čelo Q s asymetricky umiestneným otvorom m na výstup kvapaliny, ako je to znázornená na obrázku 13.

MPK / Značky

MPK: C02F 1/46, C02F 5/00

Značky: ionizátor, polarizačný, kvapalín, najmä, turbulentný

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/14-288398-polarizacny-a-turbulentny-ionizator-kvapalin-najma-vody.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Polarizačný a turbulentný ionizátor kvapalín, najmä vody</a>

Podobne patenty