Materiál na povlaky odolné proti opotrebovaniu, erózii a korózii z karbidu volfrámu, povlaky, substrát potiahnutý viacvrstvovým povlakom, konštrukčný materiál a postupy na ich výrobu

Číslo patentu: 286721

Dátum: 11.03.2009

Autori: Lakhotkin Jury Viktorovich, Kuzmin Vladimir Petrovich

Je ešte 6 strán.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Opisujú sa karbidy volfrámu legované fluórom v množstvách do 0,5 % hmotnostných a prípadne fluorokarbónovými kompozíciami. Možno ich vyrábať pomocou postupov chemického nanášania pár, v ktorých sa používa fluorid volfrámový, vodík a plyn obsahujúci uhlík. Špecifickou črtou postupu je predbežná tepelná aktivácia plynu obsahujúceho uhlík. Povlaky z karbidov volfrámu sa nanášajú na konštrukčné materiály a predmety z nich vyrobené. Majú zlepšenú odolnosť proti opotrebovaniu, korózii a chemikáliám.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka technológie nanášania kompozitných povrchových systémov majúcich vysokú odolnosť proti opotrebovaniu, erózii a chemikáliám. Vynalez sa konkrétnejšie týka technológie nanášania povlakov obsahujúcich karbidy volfrámu a ich vzájomné zmesi a zmesi s volfrámom alebo voľným uhlíkom.Veľmi tvrde povlaky odolné proti erózii a korózii vrátane povlakov obsahujúcich karbidy volfrámu sa široko používajú pri výrobe rôznych predmetov a nástrojov v súčasnom strojárstva. Také povlaky majú vysokú odolnost proti erózii, chemikáliám a opotrebovaniu a tým podstatne zvyšujú životnosť strojárskych výrobkov a nástroj ov prevádzkovaných za náročných podmienok.Patent GB 2 179 678 opisuje povrchový kompozitný systém s vysokou odolnosťou proti opotrebovaniu a erózii pozostávajúci zo zmesi volfrámu (kvôli plastícíte) a karbidu volfrámu W 2 C (kvôli tvrdosti). Tieto tvrdé povlaky vyrobené z j emnozmnej zmesi karbidu volfrámu s kovovým volfrámom sa ziskali pomocou fyzikálneho nanášania pár (PVD - physical vapour deposition) rozprašovaním volfrámu a uhlíka z oddelených zdrojov. Volfrám a uhlík kondenzujú na substrátoch rôznych typov za vzniku uvedených zliatin volfrámu s karbidom volfrámu.Rýchlosť syntézy karbidov volfrámu je však veľmi nízka a vnútomé pnutie v týchto povlakoch rýchlo narastá s rastom volfrámovo-uhlíkovej vrstvy, čo vedie k delaminácii povlakov. Z tohto dôvodu je nemožné vyrobit dostatočne hrubé povlaky metódou PVD, Navyše metóda fyzikálneho nanášania pár je inherentne nepoužiteľná na nanášanie povlakov na predmety zložitého tvaru v dôsledku nemožností nanášania povlakov na časti predmetu tienená proti zdroj ovému lúču.Proces chemického nanášania pár (CVD - chemical vapour deposition) tieto nevýhody odstraňuje. Proces CVD možno použit na nanášanie povlakov odolných proti opotrebovaniu a erózii na substráty a na predmety zložitého tvaru.V typickom procese CVD na nanášanie kompozitných povlakov sa substrát zahrieva v reakčnej komore a vopred zmiešané plynnć reagenty sa zavedú do tejto komory. Zmenou zloženia reakčnej zmesi a parametrov procesu (teplota substrátu, zloženie reakčnej zmesi, rýchlosť prietoku, celkový tlak v reakčnej zmesi, teplota privádzaných plynov atď.) je možné získat rôzne povlaky.Spomedzi CVD metód nanášania povlakov z karbidu volfrámu len fluórová metóda umožňuje vytvárať karbidy volfrámu vysokej kvality pri nízkej teplote. Na tento účel možno použit tepelný rozklad zmesi hexatluoridu volfrámu, vodíka a uhlíka obsahujúceho plynu v procese CVD.Ako uhlík obsahujúce plyny sa používali rôzne reagenty, napr. dimetyléter, amíny, propylén atď., pomocou ktorých možno syntetizovat karbid volfrámu jedného alebo dvoch zložení.Napríklad tepelný rozklad dimetyléteru (DME) (EP 0 328 084 B 1) vedie k vzniku zmesi WW 3 C WW 2 CW 3 C WW 2 C vo forme bilaminárnych povlakov. Vnútomá volfrámová vrstva povlaku sa získa zo zmesi WF, (0,3 l/min.), H 2 (3 l/min.), Ar (4,0 l/min.) pri 460 °C. Vonkajšia vrstva obsahujúca zmes volfrámu s W 3 C sa získa zo zmesi WFG (0,3 l/min.), H 2 (3 l/min.) a DME (0,4 l/min.) pri 460 °C pri celkovom tlaku 40 torr. Vonkajší povlak WW 2 C sa získa zo zmesi WH, (0,3 l/min.) a DME (0,55 l/min.) pri 460 C pri celkovom tlaku 40 torr. Vonkajší povlak WW 2 C sa získa zo zmesi WFÓ (0,3 l/min), Ar (4,5 l/min.) a DMEPatent JP 9113527 A 19910204 opisuje, ako sa karbid volfrámu WC získava z plynnej zmesi WFĎ, H 2 a amínov s atómovým pomerom C ku N rovnajúcim sa 1 20 a H ku W rovnajúcim sa 1 15 pri 400 - 900 °C. Patent cituje výrobu WC zo zmesi WFG, trimetylamínu a H 2 1 2 3 (atómové pomery sú C/W 6,0, H/W 6,0). Prietok je 120 cm 3/min. pri 800 °C a celkový tlak sa rovná atmosférickému. 70 m vrstva sa vytvorí za 30 minút.Patent JP 8857301 A 19880310 opisuje, ako sa získa povlak W 3 C na hliníkovom substráte z plynnej zmesi WF 6, H 2 a aromatíckého uhľovodíka s atómovýrni pomermi C/W rovnajúcim sa 2 - 10 a H/C viac ako 3 pri teplote 250 - 500 °C.Patent JP 84280063 A 19841228 opisuje, ako sa získa povlak W 2 C na grafitovom substráte z plynnej zmesi WFĎ, C 3 H 6 a H 2 s inertným plynom. Výhodný režim zmes WFÓ a H 2 1 3 - l 15 s prímesou C 3 H 6 v reakčnej zmesi s molárnym pomerom 0,01 - 0,3 teplota substrátu je 350 - 600 °C.Patent JP 84204563 A 19840929 opisuje, ako sa získa povlak W 2 C z plynnej zmesi WF 5, H 2 (molámy pomer WF 6 a H 2 1 3 - l 15) a cyklopropánu s molámym pomerom v zmesi 0,01 - 0,3 pri teplote substrátu 350 - 600 °C. Cituje sa napríklad výroba povlaku W 2 C na medenom substráte zo zmesi WFÓ 40, H 2 320, Ar 40, C 3 HgŽ 10 cm 3/min. pri 500 °C s rýchlosťou rastu 3,3 m/min. VEP A O 305 917 opisuje, ako sa získavajú veľmi tvrdé jemnozrnné nestlpovíté laminárne zliatiny volfrámu a uhlíka chemickým nanášaním pár. Opísane zliatiny obsahujú karbidové fázy pozostávajúce z W 2 C ale 10bo W 3 C alebo ich vzájorrmých zmesi. Ukázalo sa, že tieto zliatiny volfrámu a uhlíka po nanesení na isté typy substrátov majú siet veľmi jeirmých rriikroskopických trhliniek v rámci celého nánosu. Povlaky vyrobené z týchto zliatin majú neadekvátnu odolnosť proti opotrebovaniu a erózii.EP 0 411 646 A 1 opisuje viacvrstvový povlak obsahujúci striedajúce sa vrstvy volfrámu a zmesi volfrámu s karbidmi volfrámu vo forme W 2 C, W 3 C alebo ich zmesi. Ukázalo sa, že taký povlak zvyšuje odolnost materiálu proti opotrebovaniu a erózii. J e však známe, že maximálny efekt kornpozície sa pozoruje pre vrstvy so zreteľnou hranicou medzi sebou. To samozrejme nie je prípad spojenia vrstiev volfrámu a zmesi volfrámu s karbidom volfrámu, čo je charakteristické pre tento patent.Z citovaných patentov vyplýva, že na výrobu rôznych typov karbidov volfrámu sa používajú rôzne reagenty a rôzne technológie. V tejto súvislosti je hlavným cieľom tohto vynálezu vyvinúť univerzálnu technológiu umožňujúcu získanie všetkých známych karbidov, ich zmesí a tiež nových karbidov.Ďalej ostáva veľmi dôležitým problémom zvýšenie tvrdosti povlakov karbidu volfrámu, pretože také kľúčové parametre ako pevnosť a odolnost proti opotrebovaniu sa týkajú špecificky tvrdosti.Tento vynález poskytuje riešenie týchto a ďalších problémov vďaka vyvinutiu nového spôsobu výroby karbidov volfrámu a ich zmesi. Hlavnou odlíšujúcou črtou tohto spôsobu je predbežná tepelná aktivácia uhľovodíkov použitých v procese CVD. Sjmtéza vrstvy karbidu volfrámu istého zloženia závisí od aktivačnej teploty, ktorá sa pohybuje od 500 do 850 °C, od celkového tlaku vreaktore, ktorý sa pohybuje od 2 do 150 kPa, a od parciálneho tlaku uhľovodíkovćho reagenta.Predbežná aktivácia uhľovodíkov vedie k vytvoreniu potrebnej koncentrácie uhľovodíkových radikálov a ich asociátov s fluórom v plyrinej fáze v širokom intervale. Navrhovaný spôsob umožňuje pripravovať zliatiny karbidov a/alebo ich zmesí s fluórom a fluorido-uhlíkovými kompozíciami, Fluór ako najaktívnejší chemický prvok posilňuje medziatómové väzby, keď preniká do karbidovej kryštálovej mriežky. Je to práve posilnenie medziatómových väzieb v karbide, ktoré vedie k zvýšeniu tvrdosti. Tento proces je podobný tvorbe oxykarbidových fáz namiesto čisto karbidových štruktúr. Na druhej strane íluór stabilizuje štruktúru nízkoteplotných fáz (subkarbidy volfrámu) v dôsledku vysokej energie väzby tluór-uhlík.Spolu s Íluórom ako prvkom možno do kornpozície karbidu volfrámu zaviesť tluór-uhlikaté zlúčeniny s obsahom uhlíka do 15 hmotnostuých a s obsahom fluóru do 0,5 hmotnostných. Tieto prímesi majú dve úlohy po prvé, zvyšujú tvrdosť karbidov volfrámu a po druhé, stabilizujú štruktúru subkarbidov volfrámu.Teda zavedenie fluóru a íluór-uhlíkových prímesí umožňuje získat také karbidy volfrámu ako monokarbid WC, sernikarbid WQC a subkarbidy W 3 C a WuC.Použitie nových karbidov volfrámu umožňuje vyrobit bilarninárny povlak, ktorého vnútomá vrstva (nanesená na substrát - konštrukčný materiál alebo výrobky z neho) je zložená z volfrámu. Vonkajšía vrstva obsahuje karbíd volfrámu v zliatine s fluórom a voliteľne s fluór-uhlíkovými kompozíciarni, alebo vzájomné zmesi takých karbidov a tiež s volfrámom a voľným uhlíkom.Konštrukčný materiál s naneseným kompozitným povlakom má vnútomú wstvu volfrámu s hrúbkou 0,5 - 300 m. Hrúbka vonkajšej vrstvy je 0,5 - 300 m. Pomer hrúbok vnútornej a vonkajšej vrstvy sa pohybuje od l 1 dol 600.Podľa tohto vynálezu sa karbidy volfrámu nanášajú v chemickom reaktore na substrát z plyrinej fázy pozostávajúcej z tluoridu volfrámového, vodíka, uhlík obsahujúceho plynu (napr. propánu) a voliteľne inertného plynu (napr. argónu). Uhlík obsahujúci plyn sa termálne aktivuje pred zavedením do reaktora zahriatim na 500 - 850 °C. Tlak v reaktore sa pohybuje od 2 do 150 kPa. Substrát sa zahrieva na teplotu 400 - 900 °C. Pomer uhlík obsahujúceho plynu k vodíku sa pohybuje od 0,2 do 1,7 a pomer tluoridu volfrámového k vodíku sa pohybuje od 0,02 do 0,12.V rámci uvedených limitov sa parametre procesu určujú v závislosti od toho, ktorý karbíd alebo vzájomná zmes karbidov, alebo zmes s volfrámorn, alebo s uhlíkom sa má pripraviť. Teda aby sa pripravil monokarbid volfrámu WC, predbežná tepelná aktivácia uhlík obsahujúceho plynu sa uskutočňuje pri teplote 750 - 850 °C. Pomer propánu k vodíku sa nastavuje v intervale 1,00 - 1,50 apomer volfrámu k vodíku v intervale 0,08 - 0,10.Zodpovedajúce parametre na výrobu jednofázového serriikarbidu volfrámu WZC sú nasledovné 600 - 750 °C, 0,75 - 0,90 a 0,06 - 0,08. Parametre na výrobu subkarbidu volfrámu W 3 C sú 560 - 720 °C, 0,60 - 0,65 a 0,050 - 0,055.Podľa spôsobu navrhnutého v tomto vynáleze sa získal predtým neznámy subkarbid, WIZC, s tvrdosťou 3 500 kG/mmz, ktorá je vyššia ako tvrdosť ktoréhokoľvek zo známych karbidov. Pri výrobe tohto subkarbidu bol propán tepelne aktivovaný pri teplote 500 - 700 °C. Pomer propánu k vodíku bol v intervale 0,35 - 0,40 a pomer hexatluoridu volfrámu k vodíku bol 0,040 - 0,045.Tento proces umožňuje získat zmesi karbidov volfrámu a zmesi karbidov s voľným volfrámom a uhlíkom. Hodnoty parametrov pre tieto prípady sú uvedené v tabuľke l.Tabuľka l C. Zloženie Aktivačná teplota Pomer propánu Pomer fluorídu volfrápropánu, °C k vodíku mového k vodíkuAko je uvedené, kontrola obsahu aktívnych uhľovodíkových radikálov v rámci širokých limitov je zabezpečená pomocou predbežnej tepelnej aktivácie východiskového uhlík obsahujúceho reagenta. To umožňuje vytvoriť karbidové fázy a ich zmesi s obsahom voľného uhlíka do 15 hmotnostných. Tepelná aktivácia uhlík obsahujúceho reagenta prebieha vo fluorovodíkovej atmosfére, ktorá okrem toho zabezpečuje tvorbu fluór-uhlíkových radikálov. Radikály oboch typov sa zúčastňujú na legovaní karbidových fáz a ich zmesí s Íluórom a uhlíkom, čo vedie k zvýšeniu ich tvrdosti a zlepšeným tribotechnickým vlastnostiam.Vnútorné pnutia rastú s narastaním volfrámkarbidových jednofázových povlakov pomaly preto sa pozoruje vysoká odolnosť proti treniu dokonca aj pri pomeme hrubých povlakoch (až do 300 m). Ich chemická odolnosť a vysoká tvrdosť sú spôsobené silnými medziatómovými väzbami v karbidovej mriežke a neprítomnosťou voľného volfrámu.Aby sa v povlakoch dosiahol rnikroplastický efekt, možno použit vzájomné zmesi karbidov a ich zmesi s volfrámom a voľným uhlíkom, pričom sa V takom prípade stráca určitá chemická a elektrocherrucká stabilita. Povlaky karbidu volfrámu s voľným uhlíkom majú popri spomínanom mikroplastickom efekte znížený koeficient trenia. To je veľmi dôležité, kde sa zmesi karbidov s voľným uhlíkom používajú ako proti opotrebovaniu odolné tribotechnické povlaky v trecich systémoch.Použitím navrhovaného vynálezu a tiež opísanej novej metódy nanášania povlakov možno získat aj viacvrstvovć povlaky so striedajúcimi sa vrstvami volfrámu a vrstvami obsahujúcimi karbidy volfrámu legované s fluórom a voliteľne fluorokarbónovýrni kompozíciami vrátane vzájomných zmesí týchto karbidov a zmesí s volfrámom alebo uhlíkom. Pomer hrúbok striedajúcich sa vrstiev sa pohybuje od 1 l do l 5.Konštrukčný materiál samotný, s bilaminárnym alebo viacvrstvovým povlakom naneseným podľa navrhovaného spôsobu, j e tiež cieľom tohto vynálezu.Hoci možnosť použitia karbidov volfrámu získaných podľa navrhovaného vynálezu samotných sa nevylučuje, priorita pri ich použití sa dáva nanášaniu týchto karbidov ako povlakov odolných proti opotrebovaniu na konštrukčné materialy a výrobky z nich vyrobené. To je dôvod, prečo uvedené príklady ilustrujú vynález špecificky vprípadoch nanášania karbidov na substráty ako povlaky. Tieto príklady však vynález neobmedzujú, pretože možno napriklad získať iné vzájomné kombinácie karbidov volfrámu a/alebo kombinácie s volfrámom a/alebo uhlíkom.Uvedené príklady ilustrujú výrobu komplexných povlakov, v ktorých vrstva povlaku obsahujúca ten alebo onen karbid volfrámu alebo vzájomné zmesi karbidov a zmesi s volfrámom a uhlíkom sa ukladá na volfrámovú vrstvu vopred nanesenú na substrát. Príklady pokrývajú bilamináme povlaky (vnútorná vrstva volfrámu a vonkajšia vrstva obsahujúca jeden alebo viacero karbidov volfrámu) a viacvrstvové povlaky so striedajúcimi sa vrstvami volfrámu a vrstvami obsahujúcimi karbidy volfrámu.Konštrukčný materiál, na ktorom je kompozitný povlak nanesený (alebo jeho vonkajšia vrstva proti povlaku v prípade bimetálu), obsahuje jeden z nasledujúcich základných materiálov spekané karbidy, keramika ako napríklad karbid kremíka, nitrid kremíka, oxid hlinitý, oxid zirkoničitý, uhlík-uhlíkové kompozitné materiály atď., niekoľko železo obsahujúcich zliatin ako železo, uhlíkové ocele, nehrdzavejúce ocele, nástrojové a vysokorýchlostné ocele a liatina alebo iné materiály z nasledujúceho zoznamu meď, striebro, zlato, kobalt, Onikel, ródium, réníum, platina, irídium, kremík, tantal, niób, vanád, volfrám, molybdén, uhlík, dusík, bór, ich zliatiny, zlúčeniny a zmesi a tiež titánové zliatiny. Konštrukčný materiál alebo jeho vonkajšia vrstva susediaca s povlakom by výhodne mala pozostávať zo zliatin s obsahom niklu nad 25 hmotnostných, napr. lnvar,Nichrome, Monel atď.V prípade nanášania na chemicky aktívne materiály, ako je železo, uhlíkovć ocele, nehrdzavejúce ocele,nástrojové a vysokorýchlostné ocele, liatina, titánové zliatiny a spekané karbidy obsahujúce titàn, je výhodne nanášat medzivrstvy obsahujúce materiály chemicky odolné proti Íluorovodíku z nasledujúceho zoznamu meď, striebro, zlato, kobalt, nikel, ródium, réníum, platina, irídium, tantal, molybdén, niób, vanád a bór. Medzivrstva s hrúbkou 0,5 - 20 m sa nanáša elektrochemickým alebo chemickým nanášaním z vodných roztokov, elektrolýzou z taveniny, chemickým alebo fyzikálnym nanášaním pár (napr. pomocou magnetrónového rozprašovania) alebo inými metódami.Takto získané medzivrstvy sa musia tepelne spracovať pri teplote 400 - 900 °C v priebehu 0,5 - l hodiny v prúde vodíka alebo inertnćho plynu.V prípade nanášania na materiály chemicky odolné proti tluorovodíku, ako je meď, striebro, zlato, kobalt,nikel, ródium, réníum, platina, irídium, tantal, molybdén, volfrám, niób, grafu, karbidy alebo keramika, sa medzivrstvy nenanášajú. Rôzne predmety zložitého tvaru vyrobené z materiálu navrhovaných kompozitných povlakov sa vyrábajú pomocou ich nanášania na med, striebro, zlato, kobalt, nikel, ródium, réníum, platinu,irídiurn, tantal, molybdén, volfrám, niób alebo graŕit s následným odstránením substrátu chemickým alebo elektrochemickým dekapovaním alebo inými metódami.Substráty, odrnastené a bez nečistôt, sa vložia do prietokového chemického reaktora s elektrickým vyhrievačom. Chemický reaktor sa evakuuje pomocou vývevy s vymrazovačkou v kvapalnom dusíku na maximálne vákuum, načo sa do reaktora vpustí vodík alebo argón. Reaktor s predmetmi sa potom vyhreje na požadovanú teplom, ktorá sa udržiava 0,5 - l hodinu. Potom sa nastaví požadovaný prietok vodíka a celkový tlak v reaktore. Ďalej sa nastaví požadovaný prietok fluoridu volfrámového vopred vyhriatcho na 30 °C. Po pôsobení zvolených podmienok na predmety v priebehu času potrebného na aplikáciu vnútomej volfrámovej vrstvy sa nastaví požadovaný celkový tlak a istý prietok uhlík obsahujúceho plynu (napr. propánu) vopred vyhriateho na požadovanú teplotu do reakčnej zmesi. Opakovaním operácie sa získa viacvrstvová kompozícia. Potom sa prívod plynu zastaví a substráty sa udržiavajú pri konštantnej teplote 0,5 - 1 hodinu. Po tomto štádiu sa teplota reaktora zníži na teplotu miestnosti, pričom sa stále privádza vodík alebo argón. Potom sa zastaví prívod vodíka alebo argónu, reaktor sa evakuuje na maximálne vákuum avpustí sa doň vzduch. substráty s kompozitnými povlakmí sa potom vyberú z reaktora. Konkrétne príklady opísaného spôsobu nanášania kompozitného povlaku sú opísané. Testy na tvrdosť a určenie fázového zloženia povlaku sa uskutočnili nasledovne.Testy tvrdosti sa uskutočnili pomocou prístroja PMT-S. Vzorky vyrobené z ocele alebo spekaných karbidov s aplikovaným konrpozitným povlakom sa priečne prerezali. Rez sa potom vybrúsil brúsnym pásom a vyleštil diamantovou pastou na maximálnu hladkosť. Mikroskopická tvrdosť povlakov sa určila pritlačením diamantového rnikro-vtláčacieho telieska pyrarnídového tvaru prístroja PMT-3 do stredu vonkajšej alebo vnútornej vrstvy kompozitného povlaku na vyleštenom reze vzorky. Výsledky boli spriemerované zo 7 - 10 meraní. Určilo sa, že mikrotvrdosť vnútornej volfrámovej vrstvy bola 350 - 600 kG/mmz, rnikrotvrdosť monokarbidu volfrámu (WC) bola l 900 kG/mmz, mikrotvrdosť semikarbidu volfrámu (W 2 C) bola 3 000 kG/mmz a mikrotvrdosť subkarbidu volfrámu W 3 C bola 3 100 kG/mmz. Nový subkarbid volfrámu WIZC má najväčšiu tvrdosť - 3 500 kG/mmz. Zmesi karbidov volfrámu majú stredné hodnoty tvrdosti.Viacvrstvové povlaky mali strednú tvrdosť. V tomto prípade sila na diarnantovej pyramíde bola volenátak, aby neprenikla do menej ako štyroch vrstiev viacvrstvového povlaku. Tieto merania tvrdosti sa tiež opakovali 7 - lO-krát.Určenie fázového zloženia kompozitného povlakuFázové zloženie povlakov sa určilo pomocou röntgenových a elektrónových difrakčných metód. Röntgenové štúdie sa uskutočnili pomocou difraktometra DRON-3 s použítím žiarenia medi na ploche vzorky velkosti 10 x 10 mm. Kvalitatívna fázová analýza fáz W, WC, WZC, W 3 C, W,2 C a C sa uskutočnila identifikáciou odrazových čiar pomocou dát ASTM. Štúdium fázového obsahu kompozícii karbidov volfrámu s voľným uhlíkom sa uskutočnila aj pomocou iluminačnej elektrónovej mikroskopíe. Navyše určenie fázového obsahu bolo doplnené chemickou analýzou celkového obsahu volfrámu, uhlíka a fluóru. Na tento účel sa vonkajšia vrstva povlaku odstránila z medeného substrátu rozpustením substrátu v kyseline dusičnej a rozdrvením zvyšnej povlakovej látky. Jej zloženie sa potom určilo metódami analytickej chémie.

MPK / Značky

MPK: C23C 16/448, B23B 15/00, C23C 16/32

Značky: postupy, materiál, korózii, opotrebovaniu, odolné, karbidu, povlakom, viacvrstvovým, výrobu, substrát, erózii, proti, potiahnutý, povlaky, volfrámu, konštrukčný

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/14-286721-material-na-povlaky-odolne-proti-opotrebovaniu-erozii-a-korozii-z-karbidu-volframu-povlaky-substrat-potiahnuty-viacvrstvovym-povlakom-konstrukcny-material-a-postupy-na-ich-vyrobu.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Materiál na povlaky odolné proti opotrebovaniu, erózii a korózii z karbidu volfrámu, povlaky, substrát potiahnutý viacvrstvovým povlakom, konštrukčný materiál a postupy na ich výrobu</a>

Podobne patenty