Elektróda zapaľovacích sviečok a spôsob jej výroby

Je ešte 3 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Spôsob zaisťuje výrobu zapaľovacích sviečok na spaľovacie motory s dlhou životnosťou. Elektróda (16) zapaľovacej sviečky (10) je zložená z viacerých východiskových častí, a to z východiskovej časti plášťa (31') odolného proti korózii, z východiskovej časti jadra (33') s vysokou tepelnou vodivosťou a z východiskovej časti oblasti (32') odolnej proti opaľovaniu. Tieto východiskové časti sa spoločne pretlačia na polotovar elektródy, ktorý sa opracovaním jeho hlavy (51) a jeho oblasti na strane spaľovacieho priestoru vytvaruje na strednú elektródu (16). Zvlášť silne namáhané elektródy obsahujú štvrtú východiskovú časť, ktorá pozostáva z materiálu vysoko odolného proti opaľovaniu, je rovnako pretlačovaná a je usporiadaná ešte pred oblasťou (32') odolnou proti opaľovaniu. Elektróda (16) je použiteľná ako stredná elektróda (16), prípadne po procese plochého razenia alebo ohýbania tiež ako vonkajšia elektróda.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka elektródy zapaľovacích sviečok a spôsobu výroby elektród zapaľovacich sviečok, ktoré majú v podstate rúrkovitý plášť z materiálu odolného proti korózii a plášťom obklopené jadro z materiálu s vysokou tepelnou vodivosťou, okrem toho majú od jadra na strane spaľovacieho priestoru usporiadanú proti opaľovaniu odolnú oblasť a z uvedených materiálov pozostávajúcu východiskovú časť. Tieto sa tvárnia spoločným pretlačovanim, pričom výehodisková časť jadra, majúca guľatý obvod, je privrátená k lisovníku pretlačovacieho nástroja a rovnako východisková časť plášťa, majúca guľatý obvod, je privrátená k pretlačovaciemu otvoru a najmenej výstupná časť plášťa dosadá svojou obvodovou plochou na stenu úložného otvorupretlačovacieho nástroja ako í elektród zapaľovacích sviečok.Spôsob výroby elektród zapaľovacích sviečok tohto druhu je známy z US-PS 2 955 222. Pri tomto spôsobe sa združené teleso, ktoré je zložené z troch východiskových častíc z rôzneho materiálu, tvaruje pretlačovanim na strednú elektródu zapaľovacej sviečky. Združená teleso má zapaľovací úsek, ktorý má tvar nitu, je vytvorený z ušľachtilého kovu a zápustnou hlavou a časťou svojho drieku vypĺňa priechodový otvor kruhového výstrižku z niklu, pričom na tej strane niklového kruhového výstrižku, v ktorom je uložená hlava zapaľovacieho úseku, je prispájkovaný medený krúžok zhodného priemeru. Po ukončení pretlačovacieho procesu, potom vytvára medená východisková časť jadro elektródy s vysokou tepelnou vodivosťou a niklová východisková časť plášť elektródy odolný proti korózii, z ktorého dna privráteného k spaľovaciemu priestoru vyčnieva v podobe tyčky zapaľovací úsek. Zapaľovací úsek tejto strednej elektródy síce umožňuje dobrú prístupnosť zmesi paliva so vzduchom k iskrisku zapaľovacej sviečky, ale jeho upevnenie na strednej elektróde vyžaduje pri použití modemých vysokovýkonných spaľovacích motorov zdokonalenie.Z JP-PS 49-22 989 je známa zapaľovacia sviečka so strednou elektródou, ktorá má medene jadro, niklový plášť a zapaľovaciu sviečku z platiny, zlata, paládia alebo p 0 dobne, pričom materiál zapaľovacej sviečky je v priamom dotyku s materiálom jadra. Táto stredná elektróda je vyrobená pretlačovaním združeného telesa, pozostávajúceho z troch kruhových výstrížkov alebo kotúčov, pričom kotúč určený na zapaľovaciu špičku má bud zhruba zhodný priemer ako kotúče na jadro a na plášť alebo menší priemer, čo umožňuje vložiť tento kotúč do príechodového otvoru v kotúči plášťa. Zapaľovací úsek z ušľachtilého kovu však nie je na plášti a na jadre tejto strednej elektródy spoľahlivo upevnený a zapaľovacia sviečka nemá pri strate zapaľovacieho úseku v tejto oblasti uspokojive vlastnosti na núdzovú činnosť.Z DE-OS 36 07 243 je známy spôsob výroby stredných elektród zapaľovacích sviečok pretlačovaním, pri ktorom sa rovnako vychádza zo združeného telesa, ktoré je zložené z troch východiskových častí z rôzneho materiálu. Hotová elektróda má pritom plášť z materiálu odolného proti korózii, napriklad zo zliatiny niklu, plášťom obklopená jadro z materiálu s vysokou tepelnou vodivosťou a zapaľovací úsek, ktorý je vytvorený z ušľachtilého kovu a ktorý je upevnený v slepom otvore dna plášťa na strane spaľovaciehopriestoru. V tejto elektróde je však jadro elektródy, ktoré dobre vedie teplo, oddelené od zapaľovacíeho úseku časťou dna plášťa a v dôsledku toho je obmedzovaný tepelný tok v elektróde. Výroba združeného telesa tejto elektródy je okrem toho z hľadiska hromadnej výroby pomeme nákladná,a to z toho dôvodu, že východisková časť na jadro v tvare tyče musí byť vložená do prípojného hlbokého slepého otvoru, podobne ako je to pri kolíkovej východiskovej časti zapaľovacieho úseku, ktorý musi byť vložený do slepého otvoru východiskovej časti plášťa na strane spaľovacieho priestom.Podobný spôsob, ktorý je známy z predchádzajúceho uvedeného DE-OS 36 07 243, je známy tiež z DE-OS 34 33 683. Miesto kolikovćho zapaľovacieho úseku, presnejšie, jeho východiskovej časti, je tu použitá kotúčové východisková časť.V DE-AS 26 14 274 je opísaná zapaľovacia sviečka s elektrodami, ktoré majú rúrkovým níklovým plášťom obklopené striebomé jadro a na ktorých je na čelnej ploche na strane priľahlej k spaľovaciemu priestoru striebomé jadro voľne uložené. Funkčné sú takéto elektródy použiteľné, ale majú pomeme vysoký podiel striebra, ktorý tieto elektródy predražuje.V US-PS 2 296 033 sú opísané zapaľovacie sviečky so strednými a vonkajšími elektródami, ktoré majú rovnakú konštrukciu ako elektródy podľa uvedeného DE-AS 26 l 4 274, pričom ich čelné strany na strane spaľovacieho priestoru ešte prídavne obsahujú navarené zapaľovacie úseky z platiny alebo zo zliatin platiny. Výrobný proces takýchto elektród je však vzhľadom na kovanie a zváranie veľmi nákladný. Okrem toho sú vlastnosti núdzového chodu takýchto elektród pri strate navarených zapaľovacích úsekov veľmi zlé.Vynález si kladie za úlohu vytvoriť elektródy zapaľovacích sviečok s vysokou životnosťou a spôsob ich výroby,prípadne vytvoriť také elektródy, ktoré majú plášť z materiálu čo najodolnejšieho proti korózii, jadro, ktoré je obklopené plášťom, ktoré je vytvorené z materiálu s vysokou tepelnou vodivosťou a ktoré je na čelnej ploche na strane spaľovacieho priestoru prekryté maloobjemovou oblasťou materiálu odolného proti opaľovaniu, pričom táto oblasť odolná proti opaľovaniu je vo svojej polohe trvalo a spoľahlivo držaná i pri namáhaniach vznikajúcich v moderných vysokovýkonných spaľovacích motoroch. Výrobný proces týchto elektród má byť pritom vhodný na ekonomickú hromadnú výrobu.Vytýčená úloha sa rieši spôsobom podľa vynálezu, ktorého podstata je založená na tom, že sa zhotoví slepý otvor v homej strane východiskovej časti plášťa, smerujúci k lisovníku pretlačovaeieho nástroja, zároveň sa uloží východisková časť na proti opaľovaniu odolnú oblasť do slepého otvoru východiskovej časti plášťa, zároveň sa usporiada východisková časť jadra na východiskovej časti proti opaľovaniu odolnej oblasti, zároveň sa vloží východisková časť v uvedenom axiálnom usporiadaní do úložného otvoru pretlačovacieho nástroja, zároveň sa pretlačia na sebe uložené východiskové časti do polotovaru elektródy a zároveň sa oddelí dno na strane spaľovacieho priestoru polotovaru elektródy tak, že sa uvoľní na prípojnej strane nasledujúci materiál.Opatrenia, ktoré sú uvedené V ďalších nárokoch predstavujú ďalšie výhodné realizácie a zdokonalenia uvedeného spôsobu, pripadne takýchto elektród.Zvlášť výhodné je, pokiaľ je ako zapaľovací úsek usporiadaný maloobjemový štvrtý materiálový úsek z materiálu odolného proti opaľovaniu, napriklad z platiny alebo zo zliatin platiny, a to na strane spaľovacieho priestoru pred materiálom odolným proti opaľovaniu, napríklad pred striebrom alebo zliatinou striebra. Tento štvrtý materiálový úsekje pritom vytvorený z materiálu vysoko odolného proti opaľovaniu. I pri opotrebovani materiálu Vysoko odolného proti opaľovaniu po dlhej životnosti, má zapaľovacia sviečka na podklade nadvázujúceho materiálu odolného proti opaľovaniu dobré vlastnosti na núdzový chod ešte na mnoho kilometrov. Redukciou koncového úseku elektródy na strane spaľovacieho priestoru je možné zdokonaliť prístup spaľovanej zmesi k iskrisku zapaľovacej sviečky.Razením na plocho, prípadne prídavným ohnutím do tvam háku, je možne tieto elektródy ďalej spracovať tiež na vonkajšie elektródy.Prehľad obrázkov na výkresochVynález je V ďalšom podrobnejšie Vysvetlený na prikladoch realizácie v spojení s výkresovou časťou. Na obr. l je znázomený bokorys oblasti zapaľovacej sviečky na strane spaľovacieho priestoru vo väčšej mierke.Na obr. 2 je znázomený prvý priklad realizácie východiskových častí na strednú elektródu zapaľovacej sviečky podľa Vynálezu, ktoré sú znázomené zväčšene a V bokoryse.Na obr. 3 je znázomený pozdĺžny rez združeným telesom, ktore je zložené z troch východiskových častí znázornených na obr. 2.Na obr. 4 je znázomený zvislý rez schematicky znázorneným pretlačovacím nástrojom s Vloženým zdmženým telesom podľa obr. 3.Na obr. 5 je znázomený pozdĺžny rez polotovarom strednej elektródy, ktorá bola pretlačená zo združeného telesa podľa obr. 3 a na ktorom bol na hlavovej strane dodatočne vytvarovaný nákružok a radiálne ukotvovacie nástavec.Na obr. 6 je znázomený pozdĺžny rez strednou elektródou podľa vymálezu, ktorá je vytvorená z troch východiskových časti a ktorá na strane spaľovacieho priestoru obsahuje voľne uloženú oblasť z materiálu odolného proti opaľovaniu.Na obr. 7 je znázomený ďalší príklad realizácie strednej elektródy zapaľovacej sviečky podľa vynálezu, ktorá je z troch východiskových častí, zobrazených zväčšene a v bokoryse.Na obr. 8 je znázomený pozdĺžny rez združeným telesom, ktoré je zložené z východiskových častí mázomených na obr. 7.Na obr. 9 je znázomený prvý príklad realizácie východiskových častí strednej elektródy zapaľovacej sviečky podľa vynálezu, ktoré sú znazomenć zväčšene a V bokoryse.Na obr. 10 je znázomený pozdĺžny rez združeným telesom, ktorć je zložené zo štyroch východiskových častí,znázomený/ch na obr. 9.Na obr. ll je znázomený pozdĺžny rez pretlačeným polotovarom strednej elektródy zo zdmženého telesa podľa obr. 10, na ktorom bol na hlavovej strane už dodatočne vytvarovaný nákružok a radiálne ukotvovacie nástavec.Na obr. 12 je znázornený pozdĺžny rez strednou elektródou podľa vynálezu, ktorá je vytvarovaná zo štyroch východiskových časti a ktorá obsahuje Voľne uloženú oblasťna strane spaľovacieho priestoru z materiálu vysoko odolného proti opaľovaniu.Na obr. 13 je znázomený druhý priklad realizácie východiskových častí na strednú elektródu zapaľovacej sviečky podľa Vynálezu, ktoré sú znázomené zväčšene a V bokoryse.Na obr. 14 je znázomený pozdĺžny rez združeným telesom, ktorć je zložené z východiskových častí, znázomených na obr. 13.Na obr. 15 je znázomený čiastočný rez zväčšenou oblasťou strednej elektródy na strane spaľovacieho priestoru podľa obr. 12, pričom koncový úsek na strane spaľovacieho priestoru má prídavne zmenšený priemer a je vytvorený V tvare valca.Na obr. 16 je znázomená oblasť strednej elektródy na strane spaľovacieho priestoru a vo väčšej mierke podľa obr. 12, pričom koncový úsek na strane spaľovacieho priestoru je prídavne vytvorený ako homoľovitý kužel, ktorý sa zužuje V smere k čelnej ploche elektródy.Na obr. 17 je Vo väčšej mierke znázornený polotovar vonkajšej elektródy, ktorý bol vyrobený plochým razenim polotovaru strednej elektródy, zloženého z troch, prípadne zo štyroch východiskových častí.Na obr. 18 je znázornený príečny rez polotovarom vonkajšej elektródy podľa obr. 17 V rovine podľa čiary M-M.Na obr. 19 znázomený pozdĺžny rez skrátenou vonkajšou elektródou, upevňovanou na telese zapaľovacej sviečky, ktorá bola vyrobená z troch východiskových častí a ktorú bola vyrobená z troch východiskových častí a ktorú je možné ešte prípadne ohnúť V tvare háku alebo podobne.Na obr. 20 je znázomený pozdĺžny rez skrátenou vonkajšou elektródou, upevňovanou na telese zapaľovacej sviečky, ktorá bola vytvorená zo štyroch východiskových častí a pripadne môže byť ešte ohnutá V tvare háku alebo podobne.Na obr. l je znázomená oblasť na strane spaľovacieho priestoru zvyčajnej zapaľovacej sviečky 10. Puzdro 11 sviečky na strane spaľovacieho priestoru obsahuje skrutkový závit 12 na namontovanie zapaľovacej sviečky 10 do spaľovacieho motoru. Puzdro 11 sviečky má čelnú plochu 13 na strane spaľovacieho priestoru. Z pozdĺžneho otvoru 14 puzdra 11 sviečky vyčnieva V tomto príklade realizácie zapaľovacej sviečky 10 izolátor 15, ktorý má vo svojom neznázornenom axiálnom otvore strednú elektródu 16. Na strane spaľovacieho priestoru upravená čelné. plocha 17 strednej elektródy 16 je V rozstupe Vzhľadom na voľný koncový úsek V tvare háku ohnutej vonkajšej elektródy 18. Vzhľadom na Voľný koniec, protiľahlý koniec vonkajšej elektródy 18 je upevnený na čelnej ploche 13 puzdra 11 sviečky, napriklad zváraním. Medzi čelnou plochou 17 strednej elektródy 16 a medzi voľným koncovým úsekom vonkajšej elektródy 18 je vytvorený medziľahlý priestor,vytvára iskrisko 19 zapaľovacej sviečky 10.Zatial čo opísana zapaľovacia sviečka 10 má iskrisko 19, ktoré je usporiadané na strane spaľovacieho priestoru pred puzdrom 11 sviečky, sú tiež známe zapaľovacie sviečky, V ktorýchje iskrisko upravene vnútri pozdĺžneho otvoru 14 puzdra. Na takýchto zapaľovacich sviečkach sa spravidla nepouživajú vonkajšie elektródy V tvare háku, ale majú priamy tvar. Tieto priame vonkajšie elektródy sú rovnako upevnené V puzdre 11 sviečky a môžu byť svojím voľným koncovým úsekom upravené na strane spaľovacie SK 278875 B 6ho priestoru V rozstupe pred čelnou plochou 17 strednej elektródy 16, ale môžu byť tiež nasmerované tak, že smerujú svojimi voľnými čelnými plochami 20 radiálne vzhľadom na stranu spaľovacieho priestoru upravenćmu koncovému úseku strednej elektródy 16. Vonkajšie elektródy 18, ktoré sú upravené svojimi voľnými koncovými úsekmi proti čelnej ploche 17 strednej elektródy 16, môžu presahovať cez celú čelnú plochu 17, ale podľa druhu spaľovacieho motora, môžu tiež prekrývať iba časť čelnej plochy 17.Pri ďalšej realizácii zapaľovacej sviečky 10 sú upravené čelné plochy 17 strednej elektródy 16 a voľná čelná plocha 20 vonkajšej elektródy 18 vo vzájomnom rozstupe proti sebe. Poloha iskriska a vytvorenia, prípadne usporiadania vonkajšej elektródy 18, pripadne i počet vonkajších elektród 18 najednej zapaľovacej sviečke 10 sú určené požiadavkami a podmienkami spaľovacieho motora, ale na spôsob podľa vynálezu nie sú relevantné, pretože elektródy podľa vynálezu je možné výhodne využiť pri všetkých týchto zapaľovacích sviečok.Proces pretlačovania na výrobu elektród zapaľovacích sviečok, a to i takých, ktoré sú zložené z viac materiálových oblastí, je v princípe známy a bol uvedený v úvode opisu. Tieto procesy pretlačovania sú použiteľné z ekonomického hľadiska veľmi výhodne na hromadnú výrobu elektród a veľmi dobre sa na tento účel osvedčili. Na podklade vyšších požiadaviek na zapaľovacie sviečky na modemých,vysoko výkonných spaľovacích motoroch a z hľadiska požiadaviek dlhodobej životnosti sú žiaduce take elektródy zapaľovaclch sviečok, ktoré spĺňajú vyššie uvedené požiadavky.V spojitosti s obr. 2 až obr. 6 je opísaný prvý spôsob výroby takejto strednej elektródy 16 na zapaľovacie sviečky 10.Na obr. 2 sú znázornená tri východiskové časti 31, 32 a 33 na realizáciu strednej elektródy 16. Východisková časť 31 plášťa je vytvorená ako krúžok, ktorý je zhotovený z materiálu odolného proti korózii, napríklad z niklu alebo zo zliatiny niklu, a ktorý na hotovej strednej elektróde 16 podľa obr. 6 vytvára jej plášť 31. Táto východisková časť 31 plášťa má slepý otvor 34, ktorý je usporiadaný v strede jej homej strany 35. Slepý otvor 34 je výhodne vytvorený v tvare kužeľa, prípadne homoľovitćho kužeľa, môže mať však i iný tvar a svojím najmenším priemerom zasahuje až do oblasti spodnej strany 36 východískovej časti 31 plášť a.Do tohto slepého otvoru 34 východískovej časti 31 plášťa je vložená východisková časť 32 proti opaľovaniu odolnej oblasti 32 hotovej strednej elektródy 16 podľa obr,6. Táto východisková časť 32 má výhodne guľový tvar. východisková časť 32 však môže mať i iný tvar, napríklad odrezaný úsek tyče alebo kužeľ, pričom podstatná je iba tá skutočnosť, že jej objem dokonale vypĺňa slepý otvor 34 vo východískovej časti 31 plášťa. Táto východisková časť 32 na proti opaľovaniu odolnú oblasť 32 je zo striebra alebo zo zliatiny striebra. Ako zvlášť výhodné na tento účel sa osvedčili ďalej uvedené zliatiny striebrao zliatina striebra s niklom s podielom niklu až do 0,15 hmotnostných, tzv. jemnozrnne striebro, 0 zliatina striebra s titanom, s podielom titanu až do 5 hmotnostných, I zliatina striebra s oxidom cíničitým, s podielom oxidu cíničitého od 2 do 15 hmotnostných, aleboo zliatina striebra s paládiom, s podielom paládia od 2 do 6 hmotnostných.Na túto proti opaľovaniu odolnú oblasť 32 sú však okrem uvedených látok vhodne tiež iné známe vhodne materiály, napríklad okrem striebra tiež ine ušľachtile kovy.Obidve východisková časti 31 a 32 plášťa sa potom ohrejú tak, že sa východisková časť 32 roztaví a úplne vyplní slepý otvor 34 vo východískovej časti 31 plášťa.Na toto ohriate usporiadanie sa potom uloží kotúčovitá východisková časť 33 jadra 33 strednej elektródy 16, ktorá pozostáva z materiálu s vysokou tepelnou vodivosťou. Ako materiál na túto východiskovú časť 33 jadra sa výhodne použije med alebo zliatina medi. Východisková časť 33 jadra má rovnaký priemer ako východisková časť 31 plášťa aje na uľahčenie manipulácie pri výrobe opatrená na svojej homej strane 37 súosovým nástavcom 38. Na výkrese nie sú znázomene polomery alebo skosenia hrán na východiskových častiach 31 a 33, ktoré môžu rovnako slúžiť na zlepšenie manipulácie pri výrobe. Na axiálne vyrovnanie a vzájomne spojenie východiskových častí 31 a 33 je možne použiť pomocné ústrojenstvo. Východisková časť 33 jadra je na svojej spodnej strane 39 súosovo spojená s obidvomi ostatnými východiskovými časťami 31 a 32, pričom natavená východisková časť 32 slúži ako spájka. Altematívne je možné výehodiskovú časť 31 plášťa s východiskovou častou 32 proti opaľovaniu odolnej oblasti na strane jednej a s východiskovou časťou 33 jadra na strane druhej, roztavenej a ochladenej v jej slepom otvore 34, spojiť tiež zváraním,napríklad odporovým zváraním. V zavislosti od použitých materiálov na východiskovú časť 31, 32, 33 je možné na nich prípadne uplatniť i potiahnutie vrstvou, napriklad zo striebra, ktore uľahčuje proces spájania. Výhodne je medzi jadrom 33 a medzi zo striebra, prípadne zo zliatiny striebra vytvorenou proti opaľovaniu odolnou oblasťou, prípadne východiskovou časťou 32 usporiadaná neznázomená vrstva, ktorá zabraňuje nežiaducej oxidácii V dotykových oblastiach a nasledovnej horšej teplotnej vodivosti a dokonca zabráni defektom zapaľovacej sviečky.Vhodnou hmotou takejto vrstvy je napríklad níkel a platina. Z hľadiska postupu je možné takúto vrstvu vyrobiť tak, že sa východisková časť 33 jadra potiahne vrstvou niklu alebo platiny, alebo sa prídavne usporiada na spodnej strane 39 východískovej časti 33 jadra fólia z niklu, prípadne platiny. Usporiadanie zložené z východiskových častí 31, 32 a 33, ktore sa ochladia, vytvára združene teleso 40,ako je to zrejme z obr. 3. Toto združene teleso 40 tvorí východiskovú časť na nadväzujúci proces pretlačovania.Na obr. 4 je v princípe znázomený pretlačovací nástroj 41 na pretlačovanie elektród 16 zapaľovacích sviečok 10. Tento pretlačovací nástroj 41 má zápustku 42, V ktorej je upravený úložný otvor 43 na východiskovú časť 31, 32, 33 elektród, prípadne na združené teleso 40. Tento úložný priestor 43 prechádza koaxiálne do šikmćho ramena 44,ktorého priemer sa zmenšuje, a potom do pretlačovacieho otvoru 45. Pretlačovací otvor 45 prechádza potom prostredníctvom v priemere sa zvâčšujúceho ramena 46 do otvoru 47. Priemer úložného otvoru 43 je vytvorený tak, že východiskové časti 31 a 33, prípadne združene teleso 40 dosadajú svojimi obvodovými plocharni na stenu úložného otvoru 43. Priemer pretlačovacieho otvoru 45 pretlačovacieho nástroja 41 zodpovedá priemeru drieku 48 strednej elektródy 16, ako je to zrejme z obr. 6. Do úložného otvoru 43 sa najskôr zhora vložia východiskové časti 31, 32, 33,pripadne združene teleso 40, pričom východisková časť 31 plášťa je privrátená k pretlačovaciemu otvoru 45, a potom sa známym spôsobom zavedie pretlačovací lisovník 49. Potom sa pôsobí na pretlačovací lisovník 49 tlakom, čím savýchodisková časti 31, 32, 33, prípadne združenć teleso 40 čiastočne pretlačí pretlačovacím otvorom 45. Nad pretlačovaeím otvorom 45 zostane iba hlavový úsek.Z pretlačovacieho nástroja 41 prostredníctvom neznázomeného vyhadzovača vyfonnovaný polotovar 50 elektródy, na ktorého na prípojnej strane uloženej hlave 51 sa vytvaroval ešte nákružok 52 a kotviace nástavec 53, je znázomený na obr. 5. Pri tomto polotovare 50 elektródy sa na východiskovej časti 31 vytvoril rúrkový plášť 31 z materiálu odolného proti korózii, z východiskovej časti 32 sa vytvorila bočne plášťom 31 a na strane spaľovacieho priestoru dnom 54 plášťa obmedzená, proti opaľovaniu odolná oblasť 32 a z východiskovej časti 33 sa vytvorilo bočne rovnako plášťom 31 obklopená, na strane pripojenia však voľné jadro 33 z materiálu s vysokou tepelnou vodivosťou. Podľa usporiadania slepćho otvoru 34 vo východiskovejčasti 31 plášťa je dno 54 plášťa 31 úplne alebo iba čiastočne uzatvorené.Aby mala elektróda 16 svoju presnú dĺžku a aby sa uvoľnil pokiaľ možno veľký prierez proti opaľovaniu odolnej oblastí 32, opracuje sa koncový úsek polotovaru 50 elektródy na strane spaľovacieho priestoru zodpovedajúcim spôsobom. Výhodne sa zhotovi na strane spaľovacieho priestoru upravená čelná plocha 17 elektródy 16 brúsením.Opísaný spôsob výroby stredných elektród 16 je možné tiež pozmeniť, pričom podstatné znaky zostanú zachované. Tak napríklad pri jednotlivých operačných postupoch nie je nutné spojiť východisková časti 31, 32, 33 do združeného telesa 40. V takomto prípade je však nutné vytvoriť potrebné predpoklady na vysokú presnosť z hľadiska veľkosti a tvaru podieľajúcich sa východískových častí 31, 32, 33.Ďalšia možnosť výroby združenćho telesa 60, určeného na pretlačovanie, je znázomená na obr. 7 a 8.Východisková časť 61 plášťa 31 strednej elektródy 16,podľa obr. 6, vychádza z kalíška, ktoreho guľatý obvod má taký rozmer, že svojím úzkym sedlom zapadá do úložného otvoru pretlačovacieho nástroja. Tento pretlačovací nástroj má v podstate rovnakú konštrukciu ako pretlačovací nástroj 41, ktorý je znázornený na obr. 4. Priemer úložného otvoru a lisovníku je prispôsobený vonkajšiemu priemeru východiskovej časti 61 plášťa. Východisková časť 61 plášťa má dno 63.Potom sa vloží do slepćho otvoru 62 východiskovej časti 61 plášťa východisková časť 64 na proti opaľovaniu odolnú oblasť 32 strednej elektródy 16 podľa obr. 6. Táto východisková časť 64 je výhodne vytvorená ako kotúč s kruhovým obvodom, môže mať tiež iný tvar, napríklad guľový alebo tyčový tvar. Výhodne sa obidve tieto východiskove časti 61 a 64 ohrejú, preto sa východisková časť 64 v slepom otvore 62 kalíškovitej východiskovej časti 61 roztavi.V ďalšej operácii tohto postupu sa do voľného priestoru v slepom otvore 62 východiskovej časti 61 plášťa, ktorý nie je vyplnený roztavenou východiskovou časťou 64, zasunie východisková časť 65 jadra 33 strednej elektródy 16,ktorá vyplní prierez slepého otvoru 62. Po roztavení východiskovej časti 64 uzatvorí homá čelná plocha 66 východiskovej časti 65 jadra výhodne tesne prstencovú homú stranu 67 východiskovej časti 61 plášťa, môže prípadne tiež o niečo cez uvedenú homú stranu 67 prečnievať. Podľa altematívneho riešenia tohto spôsobu je ale možné východiskovú časť 65 jadra tiež zasunúť do slepćho otvoru nad východiskovú časť 64, pokiaľ táto východisková časť 64 ešte nebola roztavená. V takom prípade sa potom ohrejú všetky tri východisková časti 61, 64 a 65 spoločne tak, že sa rozta ví východisková časť 64 na proti opaľovaniu odolnú oblasť. Výhodne je, pokial sa po roztavení východiskovej časti 64 vyvinie neznázomeným lisovnikom tlak na východiskovú časť 65 jadra. Tyčová východisková časť 65 jadra je potom držaná vo východiskovej časti 61 plášťa roztavenou východiskovou časťou 64 a/alebo zmrštením priemeru slepćho otvoru 62. lnak platia na tieto varianty spôsobu tiež všetky znaky, ktore boli opisané v predchádzajúcom texte.Ďalšie Zdokonalenie vlastností elektród, najmä predĺženie ich životnosti, je možné dosiahnuť prídavnými opatreniami, opísanými v ďalšom, V súvislosti s obr. 9 až l 2.Na obr. 9 sú znázomenć rovnako ako tomu bolo na obr. 7, východisková časti pretlačovanej strednej elektródy 70, znázomenej na obr. l 2. Najnižšie usporiadaná východisková časť 71 plášťa zodpovedá východiskovej časti 31 plášťa, východisková časť 72 na proti opaľovaniu odolnú oblasť zodpovedá východiskovej časti 32 a východisková časť 73 jadra zodpovedá východiskovej časti 33 jadra. Do slepěho otvoru 74 východiskovej časti 71 plášťa sa však najskôr vloží východisková časť 75 s malým objemom na proti opaľovaniu vysoko odolnú časť 81 strednej elektródy podľa obr. l 2. Táto východisková časť 75 je výhodne vytvorená ako guľa a výhodne pozostáva z platinového kovu,zo zliatiny platinových kovov alebo zo zliatiny platinovćho kovu s iným kovom.Potom sa do slepého otvoru 74 rovnako vloží východisková časť 72 na proti opaľovaniu vysoko odolnú časť 82, potom sa toto usporiadanie ohreje až na teplotu roztavenia východiskovej časti 72. Východisková časť 75, ktorá je proti opaľovaniu vysoko odolná a ktorá má vyššiu teplotu tavenia, sa pritom usporiada v najhlbšom bode 76 slepćho otvoru 74 vo východiskovej časti 71. Je výhodné, pokiaľ je oblasť najhlbšieho bodu 76 vo východiskovej častí 71 plášťa vytvarovaná tak, aby na ňu guľový povrch východiskovej časti 75 na proti opaľovaniu vysoko odolnú oblasť 81 plošne dosadol. Pri tomto doplnenom spôsobe má veľkosť východiskovej časti 72 na proti opaľovaniu vysoko odolnú oblasť 82 take rozmery, že po roztavení tesne vypĺňa slepý otvor 74. Východísková časť 73 jadra sa potom rovnako ako pri prvom príklade realizácie, ako je to znúzomene na obr. 3, upevni na tomto usporiadaní s pomocou neznázomeného pomoeného ústrojenstva. Združene teleso 77, ktoré sa takto vytvorí, je znázomenć na obr. lO.Toto združeně teleso získa po ukončení pretlačovaeieho procesu a vytlačenia hlavy 78 tvar polotovaru 79 elektródy,ktorý je znázornený na obr. ll. Polotovar 79 elektródy má,rovnako tak ako polotovar podľa obr. 5, na strane spaľovacieho priestoru viac alebo menej uzatvorené dno 80 plášťa,na ktoré sa na prípojnej strane napája najskôr maloobjemová oblasť 81 proti opaľovaniu vysoko odolného materiálu,napríklad platiny, potom oblasť 82 proti opaľovaniu odolného materiálu, napriklad striebra a potom jadro 83 elektródy, napríklad z medi. Po nasledujúcom skráteni na strane spaľovacieho priestoru upraveného úseku polotovaru 79 elektródy sa uvoľní proti opaľovaniu vysoko odolná oblasť 81, ktorá potom zaisťuje zvlášť dlhú životnosť strednej elektródy 70. Pretože táto proti opaľovaniu vysoko odolná oblasť 81 je extrémne malá, mala by takáto stredná elektróda 70 i pri opotrebení tejto oblasti 81 potrebne vlastnosti na núdzový chod ešte na mnoho kilometrov. Táto stredná elektróda 70 má plášť 84 a na strane spaľovacieho priestoru upravenú čelnú plochu 85.Altematívne môže byť takáto stredná elektróda 70 podľa obr. 12, ktorá je zložená zo štyroch látkových oblastí, v princípe vyrobená podľa spôsobu opísaněho v súvislostí s

MPK / Značky

MPK: H01T 13/39, H01T 21/02

Značky: výroby, elektroda, zapalovacích, spôsob, sviečok

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/11-278875-elektroda-zapalovacich-sviecok-a-sposob-jej-vyroby.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Elektróda zapaľovacích sviečok a spôsob jej výroby</a>

Podobne patenty