Spôsob tepelného ošetrenia včelstiev a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu

Číslo patentu: U 6616

Dátum: 02.12.2013

Autor: Linhart Roman

Je ešte 2 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Text

Pozerať všetko

Technické riešenie patrí do oblasti včelárstva, teda najmä chovu včelstiev rodu Apis a týka sa spôsobu tepelného ošetrenia včelstiev vo včeľom úli, keď sú pomocou zariadenia na ovládanie teplotného režimu vnútri včelieho úľa pozitivne ovplyvnené životné prejavy včelstva. Tým je umožnený skorý jarný rozvoj včelstiev a znižovanie početnosti populácii nežiaducich druhov organizmov, ako je roztoč Varroa destructor.Včelu Apís mellzfica (mellifera), čiže Včelu medanasnú, poškodzuje vysoko invazívny parazit Varroa destructor, iným názvom tiež Klieštik včelí. lde o parazitického roztoča, ktorý pochádza z oblasti Ázie. Tamojšia Včela východná Apís cerana je vďaka dlhodobej koevolúcii s týmto roztočom geneticky vybavená regulačnými mechanizmami, pomocou ktorých jeho populáciu vo včelstve znižuje na úroveň, ktorá včelstvo nezahubí. Včela medonosná však proti tomuto novo prichádzajúcemu roztoču nemá žiadnu prirodzenú obranyschopnosť. V súčasnosti predstavuje roztoč Varroa značný a ťažko riešiteľný problém pri chove Včely medonasnej. Varroáza ohrozuje včelstvá celosvetovo a iba do Austrálie ešte nebola zavlečená. Varroáza je preto považovaná za celosvetovo najrozšírenejšie a najzávažnejšie ochorenie včelieho plodu a dospelých včiel. Všetky vývojové štádiá Varroa sa živia hemolymfou, teda krvou včiel a včelieho plodu. Tým nielen ochudobňujú telo hostiteľa o živiny, ale spôsobujú aj straty hemolymfy cez početné poranenia pokožky. Varroa navyše prenáša aj pôvodcu mnohých závažných virusových infekcií včiel a bez liečenia zo strany človeka spôsobuje úhyn napadnutých včelstiev do dvoch až troch rokov od ich kolonizácie. Oslabenie včelstiev spôsobi ich zimné úhyny a umožňuje zhubnejší priebeh radu iných včelích chorôb. Vývojový cyklus Varroa destructor prebieha pri Včele medonosnej na zaviečkovanom plode robotnic a trúdov. Tesne pred zavíečkovanim prechádza oplodnená samička z dospelých včiel na včelí plod. Po zaviečkovaní kladie na vzpriamenú larvu a predkuklu najčastejšie 2 - 5 vajičok. Z vajíčka sa liahne šesťnohá larva, ďalšími štádiami sú protonymfa a deuteronymfa. Počas siedmich dní sa vyvinú pohlavne zrelé samčeky a počas deviatich dní samičky. Samčeky po spárení ešte v bunke hynú a oplodnené samičky sa prichytávajú na mladej včele a dokončujú svoj vývoj. Spolu s ňou opúšťajú bunku. Na robotníci alebo trúdoví žijú samičky niekoľko dní (2 ~ 60), až sa sýte opäť premiestnia do buniek a začnú klásť vajíčka. Pre trúdov je charakteristické zalietavanie do cudzích úľov, preto sa stávajú hlavnými prenášačmi tohto parazitu. Podobne aj robotnice prenášajú prichyteného klieštika do okolitých včelstiev, pri zalietavaní alebo lúpeži.Na redukciu bujnenia populácie roztoča Varraa vo včelstvách sa v súčasnosti používa niekoľko rôznych spôsobov a postupov. Prvým z nich je metóda chemického ošetrenia látkami umelého pôvodu, Ide o látky,ktoré sa v prirode prirodzene nenachádzajú a sú vyrábané chemickým priemyslom. lde napríklad o fumigačné alebo kontaktné akaracídy. Nevýhodou chemického ošetrenia týmito látkami je skutočnosť, že vo včelích produktoch, akoje med a vosk, dochádza k akurnulácii toxických látok pre človeka. Toxickými reziduami je pritom znížená trhová hodnota týchto komodít oproti tým istým výrobkom z ekologickej produkcie. Na účinné látky niektorých liečiv sa už pri roztočoch prejavuje nežiaduca rezistencia.Druhý spôsob liečby varroázy je založený na báze aplikácie tzv. mäkkej chémie. lde o ošetrenie chemickými látkami, ktoré sa v prírode prirodzene vyskytujú. Ide napríklad o prípravky obsahujúce kyselinu mravčiu, éterické oleje, kyselinu mliečnu, alkohol alebo tiež pasce s aromatickými látkami, nazývanými feromónmi. Nevýhodou pri použití týchto prípravkov sú možné reziduá, teda zvyšky ťažko rozložiteľných viac alebo menej jedovatých látok. Ďalšou nevýhodou tohto spôsobu je skutočnosť, že prípravky na báze organických kyselín môžu poškodiť vývoj plodu a skracujú dĺžku života dospelých včiel. Pri ich používaní vznikajú problémy s ich nízkou alebo len krátkodobou účinnosťou. Tieto látky navyše v dostatočnej miere nepôsobia na Vývojové štádiá roztočov skrytých pod voskovými viečkami buniek. Veľmi častá je aj doplnková aplikácia syntetických látok vo forme fumigácie, aerosolovania, vkladania akaricidnych pásikov s dlhodobou účinnosťou, jamých náterov plodu a pod. Tieto metódy chemického boja kompenzujú nedostatočnú účinnosť látok na báze mäkkej chémie.Ďalším spôsobom znižovania početnosti populácii roztoča sú biotechnologické metódy, pri ktorých sa vôbec nepoužívajú chemické prostriedky. Ako príklad biotechnického postupu možno uviesť metódu použitia trúdového plodového plástu v úlohe lákadla pre samičky roztoča. Táto metóda však môže byť účelná iba V určitej časti roka, spravidla od apríla do júla, ked je prítomná trudčina. Problematickáje pri tejto metóde pomeme vysoká pracovná náročnosť, nutnosť presného dodržiavania lehôt vyrezávania a odstraňovania parazitovaného plodu trúdov. Navyše podľa niektorých štúdii vyrezávanie trudčiny znižuje výnos medu až o 30 a tiež podporuje rojivosť včiel.Na redukciu alebo likvidáciu roztočov vo včelstve sa tiež používajú biofyzikálne spôsoby. Do tejto kategórie patrí tiež metóda tepelného ošetrenia včelstiev. Je všeobecne známe, že aj relatívne malé zvýšenie teploty nad normálnu teplotu plodu, ktorá sa pohybuje v intervale od 33 do 36 °C, poškodzuje roztoče alebo do 10konca pôsobí ich hynutíe. Tiež Včela indické, ako pôvodne hostiteľský druh roztoča Varroa, cielene ohrieva svoj plod robotníc viac ako plod trúdov. Preto sa aj roztoče pri tomto ázijskom druhu držia iba na vývojových štádiách trúdov. Nakoľko na robotniciach neparazitujú, nenarušujú životaschopnosť sociéty ako celku.Metóda tepelného ošetrenia včelstiev proti Varroa destructor nebola doteraz ani vo svete rozpracovaná do takej miery, aby mohla byť používaná Vo väčšom rozsahu v bežných včelárskych prevádzkach. Tepelné ošetrenie včelstiev je u časti odbornej verejnosti radené k altematívnym metódam ošetrenia, ktoré sú úplne neúčinné alebo nepoužiteľné V praxi pre celé včelstva. V publikácii Varroáza (Dr. Friedrich Pohl, Vydavateľství VÍKEND 2008, str. 55) je uvedený spôsob tepelného ošetrenia plástov bez včiel. Vo výskumných, nie prevádzkových, podmienkach sú plodové plásty zbavené včiel a V zahrievacej skrini sa ohrievajú po určitý čas tak, aby uhynuli len roztoče a žiadny včelí plod. Táto technika tepelného ošetrenia je vhodná len na vedecké pokusy, pretože teplotné rozdiely sú veľmi malé a následky pre Včely sú zatial nepreskúmané.Z hľadiska aplikácie tepelného efektu na celé včelstvo možno rozlišovať dva postupy. Prvý postup je založený na niekoľkohodinovom ohreve úľového prostredia na nižšiu teplotu 40 až 42 °C, ktorý je náročný na čas a technické vybavenie. Včely sú po celý čas hubenia roztočov uzavreté v úli ajeho letáč je uzavretý alebo výrazne zúžený. V priebehu niekoľkohodinového ohrevu je preto nutné zaistiť uväzneným Včelám kyslík tak,aby sa zároveň úľ neochladil. Taktiež sa musí bez tepelných strát odvádzať vyprodukovaný oxid uhličitý. Teplotu je nutné regulovať, aby nepresiahla nebezpečnú hranicu a uväznené včely neusmrtila. Dospelé včely totiž znášajú nižšie teploty ako ošetrovaný plod. To vyžaduje inštaláciu presných regulačných mechanizmov ovládaných terrnostatmi. Včelár pritom musí byť prítomný a musí činnosť všetkých mechanizmov podporujúcich život uzavretých včelstiev kontrolovať, či priamo riadiť. Aby sa teplý vzduch od tepelného zdroja rozšíril po celom priestore úľa, býva nutné zväčšiť rozstup medzi plástmi a aplikovať systém nútenej cirkulácie teplého vzduchu V úli, napríklad pomocou ventilátora. To si vyžaduje nielen ďalšie technické zariadenia, ale aj nutnosť rozoberania včelstiev. Akákoľvek metóda založená na rozoberaní jednotlivých Včelstiev a dlhodobom ohreve každého úľa zdrojom umelého tepla je preto drahá, technicky náročná a vo väčšom rozsahu nevyužiteľná.Druhý postup výskurnnej aplikácie tepelného ošetrenia je založený na veľmi silnom, ale krátkodobom ohreve vnútomého priestoru úľa až na viac ako 50 °C počas niekoľkých minút. Dlhší časový interval takto silného ohrevu by Včely zahubil. Nevýhodou tohto postupu je skutočnosť, že tepelný efekt nezasiahne roztoče na plode, pretože za niekoľko minút nedôjde k potrebnému ohriatiu vnútra plástov. Tu teda roztoč so svojimi vývojovými štádiami prežíva a zasiahnuté sú len tie roztoče, ktoré sú V danej chvíli na včelách. Na plode sa však pod ochranou voskového viečka ukrýva asi 80 Všetkých roztočov vo včelstve. Preto táto metóda nie je a nemôže byť pre prax dostatočne účinná, nakoľko väčšinu parazitov vôbec neodstráni. Táto metóda je tiež riziková. Ak je včelstvo ako celok vystavené Vysokej teplote o niekoľko minút dlhšie, ako je optimálne,môže dochádzať k Vypadávaniu včelích lariev z buniek plastov, k narušeniu vývoja plodu včiel alebo dokonca k úhynu starších včiel. To môže mať V konečnom dôsledku pre včelstvo horšie následky, než škody páchané samým roztočom.Známe sú rôzne zariadenia na tepelné ošetrenie včiel proti varroáze. Napriklad V spise CZ 235489 je opísané riešenie, kde je na dne komory umiestnený Výmenník tepla a v homej časti sú situované regulovateľné otvory na odvod teplého vzduchu z komory. Ďalej je známe riešenie uvedené v spise W 020 l 2 l 08857 Al,kde je vo vnútomom priestore úľa nad plodiskom osadené hrebeňové teleso napojené prostredníctvom kábla na zdroj elektrického prúdu, ktore V kombinácii s Vykurovacím telesom, elektronickou riadiacou jednotkou,teplotným snímačom a voliteľným díagnostickým systémom umožňuje redukciu i kontrolu varroázjr Vo Včelstve. V spise GRl 005 196 B 2 je predstavený spôsob a zariadenie určené na tepelnú liečbu včelstva. Táto metóda spočíva v tom, že včelia populácia je V úli počas 12 minút Vystavená teplote 40 ° stupňov, ked prostredníctvom turbíny Vzniká prúd horúceho vzduchu vedený pomocou potrubia na dno úľa. Horúci Vzduch je opätovne nasávaný turbínou, čím sa V úli vytvára uzavretý okruh horúceho vzduchu.Problém väčšiny doteraz publikovaných riešení spočíva V obmedzenej možnosti ich praktickej aplikácie. Tepelné ošetrenie nebýva aplikované na celé včelstvo, ale mnohé zariadenia pracujú na báze tepelného ošetrenia včiel bez plastov, plástov bez včiel a pod., čo je veľmi prácne a V podstate nevyužiteľné v komerčnej praxi, kde musí včelár obslúžiť stovky až tisíce včelstiev. Na dosiahnutie efektu tepelného usmrtenia roztočov bývajú využívané konštrukčne zložité a preto aj drahé zariadenia závislé od extemých zdrojov elektrickej energie. Tieto majú pohyblivé a preto tiež poruchové časti podliehajúce opotrebovaniu pri použití, čo sťažuje ich používanie vo včelárskej praxi.Rovnako sú známe i technické riešenia a postupy, ktoré je možne aplikovať na celé Včelstvá. Napríklad v časopise Včelárstvi 7/2012, str. 23 l, je opísané zariadenie na likvidáciu roztoča, ktoré vychádza z predpokladu, že roztoč hynie pri teplote 40 °C, ale Včela krátkodobo prežíva 50 až 55 °C. Nevýhodu tohto riešenia je okrem prácnosti a nízkej účinnosti tiež skutočnosť, že celé včelstvo je pomocou vkladania do tennoboxov vybavených terrnostatmi liečené rovnakou regulovanou teplotou, pričom dospelé Včely znášajú teploty oveľa nižšie ako mladé včely, larvy a kukly. Ak teda sa celé včelstvo uväzní V úli a úľ sa intenzívne ohreje, hrozí odumretie starších včiel alebo dokonca udusenie celého Včelstva, pokiaľ nie je technicky náročným spôso 10bom zabezpečený prívod kyslíka a odvod oxidu uhličitého. To všetko bez tepelných strát, ktoré by znížili účinnosť ohrevu. Zariadenia, ktoré by dokázali bezpečne liečiť celé včelstvá presne regulovanou teplotou bez úhynov včiel, sú preto veľmi drahé.Včelstvá v úľoch musia v období plodovania samy udržiavať teplotu najmenej 33 °C a to na úkor metabolického spaľovania glycidových zásob, teda medu a cukru. Teplota má pre jamý vývoj včelstiev úplne zásadný význam. Je napríklad známe, že včelstvá v intraviláne miest majú o niekoľko týždňov rýchlejší rozvoj ako včelstvá vo voľnej krajine. To vďaka tomu, že mestské klímaje obyčajne o 2 - 3 °C teplejšia, ako je tomu vo voľnej kraj ine. Bežne používané úle však nie sú vybavené zariadením, ktoré by pre potreby včasného jamého rozvoja umožnilo generovať tepelnú energiu a tým rozvoj včelstiev uľahčiť i urýchliť. Tiež nedisponujú zariadením, ktoré by im v predjarí dodávalo dôležitú vodu. Včely pre ňu teda lietajú mimo úľ a krehnú pri napájadlách. Kombinácíou týchto nepriaznivých skutočnostíje znížený výnos medu zo zavčas kvitnúcich kultúr a tiež klesá letová aktivita a opeľovací výkon včelstiev.Zo spisu US 4494528 A je známy spôsob tepelného ošetrenia včelstva využívajúci solárnu energiu. Pohyblivý solárny kolektor je možné nastaviť do dvoch pozícií, keď V jednej polohe je osadený nad úľom a v druhej polohe je naklonený smerom k slnku. V tejto polohe dochádza k prehrievaniu úľa prostredníctvom solámej energie, ked je chladný vzduch nasávaný z vnútomého priestoru úľa do potrubného systému, V ktorom dochádza pomocou kolektora k jeho ohriatiu a potom je vrátený späť do úľa. Nevýhodou tohto riešenia je skutočnosť, že na začatie a ukončenie tepelného ohrevu je nutná manipulácia so solárnym kolektorom, čo je veľmi prácne a tiež aj časovo náročné.Úlohou predloženého technického riešenia je predstaviť nový spôsob tepelného ošetrenia včelstiev, ktoré efektívne znižuje početnosť populácie Varroa deszructo bez chemického ošetrenia. Druhým pozitívnym efektom je zlepšenie tepelnej pohody včelstiev a ich lepší vývoj v jamom období. Pomocou technického riešenia je významne redukovaný výskyt parazitov Varroa vo všetkých vývojových štúdiách, ale zároveň nemá tendenciu usilovať o 100 účinnosť už pri prvom ošetrení. Plné vyhubenie parazitov je dosiahnuté až pri opakovanej aplikácii tepelného ošetrenia v danom roku, Pretože nie je liečené celé včelstvo naraz a jednorazovo,nie je nutné uväzniť dospelé včely citlivé na vysokú teplotu v úli. Nehrozí teda ich hynutie teplom v čase liečby. Odpadá nutnosť aplikácie drahých termoregulačných mechanizmov. Na báze možnosti samovoľného odchodu dospelých včíel z oblasti pre ne nebezpečných teplôt je rešpektovaní rozdielna citlivosť rôzne starých jedincov včiel proti zvýšenej teplote. Pritom proti teplote vysoko odolný včelí plod tepelné ošetrenie prežíva bez následkov. Je však úplne zbavený parazitických roztočov, ktoré sa na ňom reprodukujú. Životnosť zariadenia na tepelné ošetrenie je minimálne tak dlhá ako životnosť včelieho úľa, t. j. niekoľko desaťročí.Stanovený ciel je do značnej miery dosiahnutý technickým riešením, ktorým je spôsob tepelného ošetrenia včelstiev na zabezpečenie úhynu včelích parazitov vo vnútomom priestore nadstavby úľa premenou krátkovlnného elektromagnetického žiarenia na dlhovlnné tepelné žiarenie, ktorého podstatou je, že vo vnútornom priestore nadstavby úľa sa zvyšuje teplota na hodnotu vyššiu ako 40 °C sekundámou tepelnou energiou aktívneho povrchu fotoabsorpčného člena terrnosolámej steny zo slnečných lúčov alebo z generátora iného tepelného žiarenia, a/alebo prostredníctvom primárnej tepelnej energie z aktívnej fotoabsorpčnej vrstvy termosolámeho rámika, ked slnečné lúče a/alebo generované iné tepelné žiarenie prenikajú do vnútomého priestoru nadstavby úľa na fotoabsorpčnú vrstvu tennosolámeho rámika.Ďalej je podstatou technického riešenia zariadenie na vykonávanie tepelného ošetrenia včelstiev na zabezpečenie úhynu včelích parazitov vo vnútomom priestore nadstavca prostredníctvom premeny krátkovlnného elektromagnetického žiarenia na dlhovlnné tepelné žiarenie, kde nadstavec na vytváranie primámej tepelnej energie alebo sekundámej tepelnej energie, alebo na súčasné vytváranie primárnej tepelnej energie aj sekundámej tepelnej energie je vybavený buď termosolámou stenou s fotoabsorpčným členom, ktorý obsahuje aktívny povrch a sálavý povrch, alebo je zboku vybavený priehľadným okienkom, pričom vo vnútomom priestore nadstavca je osadený tennosolámy rámik, ktorý je vybavený smerom k okienku situovanou aktívnou fotoabsorpčnou vrstvou, alebo je nadstavec súčasne vybavený jednak termosolámou stenou s fotoabsorpčným členom obsahujúcim aktívny povrch a sálavý povrch a jednak zboku vytvoreným priehľadným okienkom, pričom vo vnútornom priestore nadstavca je osadený termosolárny rámik, ktorý je vybavený smerom k okienku situovanou aktívnou fotoabsorpčnou vrstvou, Vo výhodnom uskutočnení zariadenia je okienko tvorené priehľadným vonkajším členom a/alebo vnútorným členom, pričom na priehľadný vnútomý člen okienka je upevnený žliabok na zachytenie kondenzovanej kvapaliny.V optimálnom pripade je termosolamy rámik vo vnútomom priestore nadstavca vedený rovnobežne sjeho prednou stenou tak, že medzi termosolámym rámikom a vnútomým členom okienkaje vytvorená prednákomora vzostupného prúdu teplého vzduchu a zároveň sa nad homým čelom a dolným čelom termosolárneho rámika nachádza voľný priestor.Pri optimálnom uskutočnení terrnosoláma stena pozostáva z rámu zabudovaného do nadstavca zboku a/alebo vo forme stropu a obsahuje priehľadný vnútomý prvok priliehajúci k fotoabsorpčnému členu a/alebo priehľadný vonkajší prvok, pričom medzi vonkajším prvkom a fotoabsorpčným členomje vytvorený uzavretý priestor.Taktiež je výhodné, keď je v uzavretom priestore termosolárnej steny na navýšenie skleníkového efektu umiestnená priesvitná termoizolačná fólia.Predkladaným technickým riešením sa dosahuje vyšší účinok tak, že pomocou predkladaného spôsobu tepelného ošetrenia včelstiev a zariadením na ovládanie teplotného režimu vo včeľom úli dochádza k účinnej redukcii parazitov, pričom sa používa taký spôsob tepelného ošetrenia včelstva, ktorý rešpektuje odlišnú citlivosť rôzne starých jedincov včiel proti teplote a využíva možnosť využitia energie zo slnečného žiarenia alebo iného zdroja sálavého tepla. Samotné ošetrovanie včelstva je časovo nenáročné, výrobné a prevádzkové náklady sú veľmi malé a zariadenie je navyše možné aplikovať už na používané úľové systémy.Prehľad obrázkov na výkresochKonkrétne príklady uskutočnenia technického riešenia sú schematicky znázomené na pripojených výkresoch, kde obr. l je schematický bočný rez zariadením na tepelné ošetrenie včelstva,obr. 2 je schéma tepelného ošetrenia včelstva v jamom rozvojovom režime,obr. 3 je schéma tepelného ošetrenia včelstva proti varroáze v letnom režime,obr. 4 je schematický bočný rez úľom s tepelným ošetrenírn včelstva pomocou vonkajšieho termoenergetického člena,obr. 5 a obr. 6 sú schematické bočné rezy zariadením v altematívnych uskutočneniach.Výkresy, ktoré znázorňujú predstavované technické riešenie a následne opísané príklady konkrétnych jeho uskutočnení, v žiadnom prípade neobmedzujú rozsah ochrany uvedený V definícii, ale len objasňujú podstatu technického riešenia.Zariadenie na vykonávanie tepelného ošetrenia včelstiev znázomené na obr. l je tvorené rámovým nadstavcom i vytvoreným na úľovom dne g, pričom k homej časti nadstavca l prilíeha termosoláma stena 5 realizovaná vo forme stropu, nad ktorou je umiestnené odnímateľné veko A. Nadstavec 1 je zo strany prednej steny Q vybavený letáčom Ql situovaným pri dne g úľa a bočne situovaným otvorom l 3, v ktorom je usadené okienko 5. Okienko 5 je tvorené priehľadným vonkajším a vnútomým členom 51, Q, realizovanými napríklad sklenenými tabuľkami, pričom na priehľadný vnútomý člen Q okienka 5 je v jeho dolnej časti upevnený žlíabok Q. Vo vnútornom priestore 11 nadstavca i sa nachádza plodové teleso g, medzi ktorým a prednou stenou Q nadstavca i je umiestnený terrnosolárny rámik 1 pozostávajúci z vnútomej tepelnoizolačnej vrstvy ll orientovanej smerom k plodovému telesu § a vonkajšej aktívnej fotoabsorpčnej vrstvy Ľ orientovanej smerom k okienku 5. Termosolámy rámik je vo vnútomom priestore LL nadstavca l vedený rovnobežne s jeho prednou stenou l 2 tak, že medzi terrnosolámym rámikom 1 a vnútomým členom 5 okienka 5 je vytvorená predná komora vzostupného prúdu teplého vzduchu a zároveň sa nad homým čelom 73 a dolným čelom M termosolámeho rámika 1 nachádza voľný priestor. Termosoláma stena 5 je tvorená rámom 3 l tvarovo vytvoreným pri homej časti nadstavca l. V ráme 3 l sú vložené, napríklad vlepené, priehľadný vnútomý a vonkajší prvok 32, 33, ktoré sú realizované dokonale priehľadnými sklami alebo sústavou skiel. Medzi vnútomým prvkom Q a vonkajším prvkom g je vytvorený uzavretý priestor g, v ktorom je na zvýšeníe skleníkového efektu umiestnená priesvitná termoizolačná fólia 35. Pod vnútomým prvkom 3 je umiestnený fotoabsorpčný člen 55 realizovaný napríklad vo forme plechu, ktorý je vybavený aktívnym povrchom É absorbujúcim krátkovlnné elektromagnetické žiarenie a sálavým povrchom É vyžarujúcím dlhovlnné tepelné žiarenie.Na obr. 2 je zobrazený priebeh solárneho spôsobu tepelného ošetrenia včelstiev v jamom rozvojovom režime. Krátkovlnné elektromagnetické žiarenie vo forme slnečných lúčov lQ prechádza priehľadným vonkajším a vnútomým členom 5 l, 2 okienka 5 a dopadá na aktívnu fotoabsorpčnú vrstvu l tennosolámeho rámika 1, čím dochádza k premene krátkovlnného svetelného žiarenia na dlhovlnné tepelné žiarenie. Primárna tepelná energia 91, vznikajúca na aktívnej fotoabsorpčnej vrstve Ľ termosolárneho rámika l, prúdi vo vnútomom priestore nadstavca l naj skôr vzostupne prednou komorou lll pozdĺž termosolámeho rámika 1 až do úrovne stropu nadstavca L realizovaného vo forme tennosolámej steny 5. Potom primáma tepelná energia

MPK / Značky

MPK: A01K 47/02, A01K 47/00

Značky: tohto, spôsob, spôsobu, tepelného, vykonávanie, včelstiev, ošetrenia, zariadenie

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/10-u6616-sposob-tepelneho-osetrenia-vcelstiev-a-zariadenie-na-vykonavanie-tohto-sposobu.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob tepelného ošetrenia včelstiev a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu</a>

Podobne patenty