Spôsob výroby polyamidov

Číslo patentu: 286576

Dátum: 22.12.2008

Autori: Bush Gregory, Schwier Chris, Cook Steven, Lembcke Robert

Je ešte 2 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Spôsob výroby polyamidov z monoméru dikarboxylovej kyseliny a monoméru diamínu sa skladá z krokov: (a) zmiešania roztaveného monoméru dikarboxylovej kyseliny a roztaveného monoméru diamínu v ekvimolárnych množstvách
(b) prietoku reakčnej zmesi aspoň jednou neodvzdušnenou reakčnou nádobou, kde doba zdržania reakčnej zmesi v aspoň jednej neodvzdušnenej reakčnej nádobe je medzi približne 0,01 minúty až 30 minútami, a tým vzniká prvý prúd produktu, ktorý obsahuje polyamid a vodu z polymerizácie
a (c) prietoku prvého prúdu produktu aspoň jednou odvzdušnenou nádobou, čím sa odstráni voda z polymerizácie a tak vznikne druhý prúd produktu, ktorý obsahuje polyamid. Spôsob môže fungovať kontinuálne a nie je potrebné pridávať vodu k dikarboxylovej kyseline, k diamínu alebo k reakčnej zmesi.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka všeobecne spôsobov výroby polyamidov z monomérov dikarboxylovej kyseliny a monomérov diaminu. Konkrétnejšie, vynález sa týka spôsobov výroby polyamidov, ktoré nevyžadujú pridanie vody k reaktantom.Polyamidy sa môžu vyrábať dvojstupňovým spôsobom, V ktorom spolu vo vode reagujú dikarboxylová kyselina a diamín za vzniku soli, a potom sa sol zahreje, čím dochádza ku polymerizácii. Môžu sa napr. použit kyselina adipová a hexametyléndiamín za tvorby nylonu 6,6. Voda uvoľnená polymerizáciou, rovnako ako voda pridaná k reaktantom, sa musí nakoniec z produktu odstrániť, napr. odparením. To vyžaduje vysoke množstvo energie, rovnako ako prídavné procesné zariadenia. Preto by bolo užitočné vyrábať polyamidy bez pridávania vody k reaktantom, aby sa znížili výdaje spojené s odstraňovaním vody z produktu a aby sa elirninoval medziprodukt (soľ), a tým zjednodušil celý proces.Snahy vyrábať polyamidy priamo z monomérov bez pridávania vody sa však stretli s množstvom problémov. Regulácia množstva monomérov privádzaných do reakcie je kritická, pretože prebytok jedného alebo druhého monoméru nepriaznivo ovplývní molekulovú hmotnosť a tým fyzikálne vlastnosti produktu. Zaistenie presnej regulácie množstva reaktantov, ktoré je vyžadované, sa ukázalo byť pomerne ťažké. Ďalšie problémy s takýmito priamymi spôsobmi polymerizácie zahŕňajú degradáciu monomérov a/alebo polymćmeho produktu ako výsledok ( l) uchovávania pri vysokých teplotách po dlhé časové úseky (napr. niekoľko hodín),(2) kontakt roztavených monomérov s kyslíkom a (3) vystavenie stopovým kovovým nečistotám v materiáloch, z ktorých je zhotovené procesné vybavenie.US dokument 3 130 180 opisuje spôsob a zariadenie na kontinuálnu výrobu polyamidového polykondenzátu. US dokument 3 329 653 opisuje kondenzáciu polymérov a spôsob ich prípravy v médiu bez rozpúšťadla. US dokument 3 391 232 opisuje spôsob a zariadenie na výrobu vytlačovaného produktu z nylonu a ďalších taviteľných polymérov. US dokument 3 476 711 sa týka spôsobu prípravy polyamidových práškov. US patentový dokument 3 548 584 opisuje vlákna tvorené polyarnidrni. US dokument 3 551 548 opisuje postup zvlákňovania polyamidovej priadze majúcej vysokú relatívnu viskozitu. US dokument 3 562 206 opisuje spôsob prípravy polyamidov s ultravysokou molekulovou hmotnosťou. US dokument 3 840 500 opisuje spôsob prípravy polyamidov s vysokou molekulovou hmotnosťou. US dokument 4 131 712 opisuje spôsob prípravy polyamidu s vysokou molekulovou hmotnosťou. US dokument 4 537 949 opisuje kontinuálny spôsob prípravy nylonu s diarnínom. US dokument 4 540 772 opisuje kontinuálny spôsob prípravy nylonu z vodného roztoku soli v pásme predkondenzácie. US dokument 4 758 472 opisuje polyhexametylén arnidove vlákna s vysokou húževnatosťou. US dokument 4 760 129 opisuje spôsob prípravy vysokoviskózneho polyhexametylénadiparnidu. US patentový dokument 4 966 949 opisuje spôsob zvýšenia molekulovej hmotnosti polyamidu. US dokument 5 073 453 opisuje spôsob výroby nylonových vlákien s vysokou húževnatosťou. US dokument 5 116 919 opisuje spôsob zvýšenia relatívnej viskozity polyamidov so zníženou tepelnou degradáciou. US dokument 5 128 442 opisuje spôsob prípravy lineámeho polamidu reakciou vhodnej dikarboxylovej kyseliny a diamínu v kvapalnom reakčnom médiu za pridania katalyticky účinnej fosforečnej zlúčeniny. US dokument 5 140 098 opisuje kontinuálny spôsob prípravy lineámych polyamidov s vysokou molekulovou hmotnosťou s regulovanou hladinou aminových a karboxylových koncových skupín. US dokument 5 234 644 opisuje spôsob výroby polyamidových vlákien s ultravysokou molekulovou hmotnosťou. US dokument 5 250 619 opisuje spôsob prípravy polyamidov s vysokou molekulovou hmotnosťou. US dokument 5 403 910 opisuje postup polyrnerizácie nylonových monomérov pri nízkej teplote. US dokument 5 504 185 opisuje spôsob prípravy polamidov, polyamidy pripravené uvedeným postupom a polyamidové filmy alebo fólie. US dokument 5 532 487 opisuje spôsob merania a kontroly zmesí polyamidov a polyarnidových prekurzorov pomocou infračervenej spektroskopie. US dokument 5 674 974 opisuje kontinuálny polymerizačný spôsob prípravy polyamidov. GB dokument 976 161 opisuje spôsob výroby polamidov z diamínov. EP 0 373 873 opisuje postup a zariadenie na modifrkovanie obsahu polyarnidových alebo aminových zakončení. PCT/FR 94/00073 opisuje spôsob prípravy w-ester alfa-amino monoamidov a spôsob prípravy polyamidov. PCT/U S 95/ 14991 opisuje kontinuálny spôsob prípravy polyamidov. Baishuan Shen, Xiliang Zhang a Yinfa Li opisujú v Yingyong Huaxue (1995) Vlastnosti polyamidu 66 pripraveného v tuhom stave polykondenzáciou. Rangarajah Srinivasan, Prashant Deasai a A. S. Abhiraman opisujú v Polym. Mater. Sci. Eng. (1994) výsledky štúdie nylonu 66. Katsikopolous, Papaspyrides v J. Polym. Sci (1994), 32 (3), 451-6 opisujú polyarnidácíu hexametyléndiamónium adipátu v tuhom stave. Constantine a Papaspyrides opisujú v Polym. Int. (1992) polyamidačný postup v tuhom stave. Papaspyrides opisuje v Polymer 31, č. 3, Mar. 1990 polyamidáciu alifatických diamínov alifatických solí dikyselín v tuhom stave. Akio Fujimoto, Taketoshi Mori a Shiro Hiruta opisujú v Nippon Kagaku Kaishí (1988) (3), 337-42 Polymerizácia nylonu 66 v tuhej fáze. Papaspyrides a Constantineopisujú v J. Polym. Sci., polym. Lett. (1987), 25(9), 363-7 Polyamidácia hexametyléndiamónium adipátu v tuhom stave V prítomnosti katalyzátora. Norrnukhomedov, Bokareva, Sherysheva, Grishina a syrovatskaya opisujú v Poliamid. Konstrukts, Materialy, M. (1986) 81-6 Spôsob a zariadenie na výrobu polyamidov s vysokou viskozitou. Zeng Hamnin a Li Feng opisujú v Gaofenzi Tongxun (1983), (5), 321-7 polykondenzáciu nylonových solí v tuhom stave. Murayama T., Sílverman B. opisujú V J. Polym. Sci. Polym. Phys. Ed. Okt. 1973 dynamické mechanické vlastnosti vlákien nylonu-66 s vysokou molekulovou hmotnosťou. Kiyotsulcuri,Tsuyoshi, Otsuki a Furnihíde opisujú v Kobunshi Kagaku (1972), 29 (3), 159-63 polykondenzáciu aromatických polyamidov v tuhom stave. Khripkov, Kharitonov, Kudryavtsev opisujú v Khim Volokna (1970), (6),63-5 Polykondenzáciu hexametylénamónium adipátu. Chen, Fen Chuan, Griskey, Richard G. Beyer, G. H. opisujú v AICHE J . (1969), 15 (5), 680-5 Tepelne indukovanú polykondenzáciu nylonu 66 v tuhom stave. Burke, John J., Oroñno, Thomas A. opisujú v J. Polym. Sci. Časť A-2 (1969), 7 (1), 1-25 Polyrnéry nylonu 66. Beck, Paul E., Magat, Eugene E. opisujú v Macromol. Syn. (1969) Volume Date 1968, 3, 101-5 polymerizáciu polyüiexametylénadpátamidu) tavením. Procházka Jiří a Koldovský Ludvik opisujú v CZ patente 206672 polyamidy, kopolyamidy, polyamidopolyuretány, alebo polyesterové nretány kompatibilné s aromatickýrni zlúčeninami. JP dokument 60190425 opisuje lcryštalickú polyamidovú živicu pripravenú z diamino difenyl metánu a kyseliny adipovej. JP dokument 04093323 opisuje prípravu poly(hexametylénadipamidu) s vysokou molekulovou hmotnosťou. JP dokument 01284525 opisuje prípravu nylonu 66 s vysokou molekulovou hmotnosťou. SU patent 314775 opisuje poly(hexametylénadipamid) s vysokou molekulovou hmotnosťou. W 0 9611978 A 1 opisuje nárast molekulovej hmotnosti polykondenzátu zmíešaním s hydroxyfenylfosfonátom a zahrievaním v tuhom stave. Je možné Citovať aj ďalšie práce, ktoré sú však tiež nie relevantné k predloženému vynálezu. Je tu dlhotrvajúca potreba zlepšených spôsobov výroby polyamidov priamo z monomérov.Jedným aspektom vynálezu je spôsob výroby polyamidov z monoméru dikarboxylovcj kyseliny a monoméru diamínu. Jedno uskutočnenie spôsobu zahŕňa kroky zmiešania roztavenćho monoméru dikarboxylovej kyseliny a roztaveného monoméru diamínu v ekvimolárnych množstvách za tvorby roztavenej reakčnej zmesi prietoku reakčnej zmesi aspoň jednou neodvzdušnenou reakčnou nádobou, pri pretlaku, kde doba zdržania reakčnej zmesi v aspoň jednej neodvzdušnenej reakčnej nádobe je medzi 0,01 minúty a 30 minútami, pričom sa vytvorí prvý prúd produktu, ktorý obsahuje polyamid a vodu z polymerizácie a prietoku prvého prúdu produktu aspoň jednou odvzdušnenou nádobou, pričom sa odstráni voda z polymerizácie, a tým sa vytvorí druhý prúd produktu, ktorý obsahuje polyarnid.Pri ďalšom uskutočnení spôsob zahŕňa kroky zmicšanie roztaveného monoméru dikarboxylovej kyseliny a roztaveného monomćru diamínu v ekvimolárnych množstvách, a tým pripravenie roztavenej reakčnej zmesi prietok reakčnej zmesí aspoň jednou neodvzdušnenou reakčnou nádobou pri pretlaku 0 až 3,45 MPa, kde doba zdržania reakčnej zmesi v aspoň jednej neodvzdušnencj reakčnej nádobe je medzi približne 0,0 l minúty a 30 minútami, čím sa vytvorí prvý prúd produktu, ktorý obsahuje polyamid.Pri tomto uskutočnení spôsobu sa nevyžaduje druhá nádoba urniestená za aspoň jednou neodvzdušnenou reakčnou nádobou, ale môže byť prípadne použitá, a to na odstránenie vody z polymerizácie, na ďalšiu reakciu alebo na oba účely.Tento spôsob podľa vynálezu môže prebiehať kontinuálne a nie je potreba pridávať vodu k dikarboxylovej kyseline, k diaminu alebo k reakčnej zmesi. Po zmiešaní nie je potreba pridávať žiadny monomér dikarboxylovej kyseliny alebo monomér diamínu.Roztavená dikarboxylová kyselina sa môže pripraviť týmito krokmiodstránením kyslíka z bezvodej dikarboxylovej kyseliny tak, že bezvodá dikarboxylová kyselina v tlakovej nádobe na odstránenie kyslíka je striedavo podrobená vákuu a tlaku inertného plynu, a tým je pripravená pevná dikarboxylová kyselina, ktorá má znížený obsah molekulámeho kyslíka aprívod pevnej dikarboxylovej kyseliny so zníženým obsahom kyslíka do taviacej nádoby, ktorá obsahuje množstvo roztavenej dikarboxylovej kyseliny, čím sa pevná dikarboxylová kyselina roztaví a je vytvorený kontinuálny prúd roztavenej dikarboxylovej kyseliny.Pevná dikarboxylová kyselina môže prechádzať z tlakovej nádoby na odstránenie kyslíka do taviacej nádoby pôsobením gravitácia. Výhodne je premiestňovaná z tlakovej nádoby na odstránenie kyslíka do taviacej nádoby kombináciou gravitácie a tlaku inertného plynu v tlakovej nádobe na odstránenie kyslíka. Toto usporiadanie umožňuje, aby bola doba zdržania monomérov dikarboxylovej kyseliny v taviacej nádobe menej než tri hodiny, l 0Vo výhodných uskutočneniach spôsobu je teplota reakčnej zmesi V aspoň jednej neodvzdušnenej nádobe približne medzi 220 a 300 °C. Výhodne je pretlak V aspoň jednej neodvzdušnenej nádobe približne medzi 0 a 3,45 MPa, výhodnejšie asi medzi 0,34 a 1,72 MPa, najvýhodnejšie medzi 0,83 až 1,24 MPa. Doba zdržania reakčnou zmesou v aspoň jednej neodvzdušnenej nádobe je výhodne približne medzi 0,0 l a 30 minútami,výhodnejšie medzi 0,5 a 30 minútami, veľmi výhodne medzi l a 5 minútami. Prvý prúd produktu vychádzajúci z aspoň jednej neodvzdušnenej nádoby obvykle obsahuje menej než 40 hmotn. nespolymerizovaných monomérov, výhodne menej než 10 hmotn. nespolymerizovaných monomérov. Doba zdržania reakčnej zmesi v aspoň jednej neodvzdušnenej nádobe je výhodne od l minúty do 60 minút.V jednom uskutočnení vynálezu sa môže použit regeneračná sústava pre reakčný diamín. Aspoň jedna odvzdušnená reakčná nádoba generuje prúd odplynu, ktorý obsahuje vodnú paru a odparený monomér diamínu, a odplyn je uvedený do styku s roztaveným monomérom díkarboxylovej kyseliny v regeneračnej kolóne, čím aspoň časť odpareného monoméru diamínu reaguje s monomérom díkarboxylovej kyseliny za tvorby polyamidu. V regeneračnej kolóne je generovaný kvapalný odtekajúci prúd, ktorý obsahuje polyamid a nezreagovaný roztavený monomér díkarboxylovej kyseliny, a kvapalný odtekajúci prúd je následne zmiešaný s roztaveným monomérom diarnínu.Jedným špecifickým uskutočnením vynálezu je kontinuálny spôsob výroby nylonu 6,6 z kyseliny adipovej a hexametyléndiamínu (HMD), pozostávajúci zodstránenia kyslíka z bezvodej kyseliny adipovej tak, že bezvodá kyselina adipová v tlakovej nádobe na odstránenie kyslíka je striedavo podrobovaná vákuu a tlaku inertneho plynu, a tým je pripravená pevná kyseina adipová, ktorá má znížený obsah molekulárneho kyslíka a prívod pevnej kyseliny adipovej so zníženým obsahom kyslíka do taviacej nádoby, ktorá obsahuje množstvo roztavenej kyseliny adipovej, čím sa pevná kyselina adipová roztaví a je vytvorený kontinuálny prúd roztavenej kyseliny adipovejzmiešania roztavenej kyseliny adipovej a roztaveného HMD v ekvimolámych množstvách, a tým vytvorenie reakčnej zmesiprietok reakčnej zmesi aspoň jednou neodvzdušnenou reakčnou nádobou, kde doba zdržania reakčnej zmesi v aspoň jednej neodvzdušnenej reakčnej nádobe je približne medzi 0,0 l a 5 minútami, a tým je vytvorená reakčná zmes čiastočne spolymerizovaného nylonu 6,6prietok čiastočne spolymerizovanej reakčnej zmesi aspoň jednou odvzdušnenou reakčnou nádobou, kde je čiastočne spolymerizovaná reakčná zmes ďalej polymerizovaná a vytvára nylon 6,6, a kde je odstránená voda z polymerizácie.V tomto konkrétnom uskutočnení je relatívna viskozita (RV) čiastočne spolymerizovanej reakčnej zmesi nylonu 6,6 vychádzajúca z neodvzdušnenej reakčnej nádoby približne medzi 0 až 3 a relatívna viskozita nylonu 6,6 vychádzajúceho z odvzdušnenej nádoby je približne medzi 3 až 15. Relativna viskozita tak, ako je tu použitá, je pomer viskozity (v Pa.s) 8,4 hmotu. roztoku polyamidu v 90 kyseline mravčej (90 hmotn. kyseliny rnravčej a 10 hmotn. vody) pri 25 °C k viskozite (v Pa.s) samotnej 90 kyseliny mravčej pri 25 °C.Polyamidačný spôsob podľa vynálezu môže vyprodukovať svoj výsledný produkt bez potreby pridania vody k reaktantom a bez medziproduktového kroku tvorby solí. Navyše môže spôsob podľa vynálezu prebiehat kontinuálne a s orrmoho kratšítni dobami zdržania roztavených reaktantov a roztaveného polymćru vo vysokoteplotných oddieloch procesu. To výrazne znižuje spotrebu vody, produkciu odpadovej vody a spotrebu energie pri procese. To taktiež odstraňuje potrebu alebo znižuje požadovanú veľkosť niektorých procesných zariadení, ktoré ide náj st pri spôsobe doterajšieho stavu techniky, ako napr. odparky, ktoré sa používali na odstraňovanie pridanej procesnej vody. Ďalej sa ruší vystavenie reaktantov a produktu nadmerným teplotám.Aspekt tohto vynálezu týkajúci sa reakčnej regeneračnej kolóny na regeneráciu a opätovanć použitie hexametyléndiamínu alebo iného diamínového monoméru znižuje emisia diamínu do odpadových prúdov a zvyšuje celkovú konverziu prívodu diamínu na polyarnidový produkt.Aspekt tohto vynálezu týkajúci sa kontinuálneho tavenia díkarboxylovej kyseliny, ako napr. kyseliny adipovej, poskytuje praktický a ekonomický spôsob kontinuálneho dodávania roztavenej díkarboxylovej kyseliny na použitie V procese polyarnidácie alebo na iné použitie. Spôsob zaisťuje vysoko kvalitnú roztavenú kyselinu bez zmeny farby alebo inej tepelnej degradácie. Výroba čistej roztavenej kyseliny uľahčuje výrobu vysoko kvalitného polyamidu.Prehľad obrázkov na výkresochObr. l znázorňuje technologickú blokovú sehćmu polyamidačného spôsobu podľa tohto vynálezu.Obr. 2 znázorňuje technologickú blokovú schému regeneračnej sústavy reakčného diamínu, ktorá môže byť použitá v spôsobe polyamidácie podľa tohto vynálezu.Spôsob podľa vynálezu sa môže použit na výrobu množstva rôznych polyamidov z monomćrov dikyselín a diamínov. Spôsob je obzvlášť užitočný na výrobu nylonu 6,6 z kyseliny adipovej a hexametyléndiamínu.Obr. l predstavuje technologickú blokovú schému jedného uskutočnenia spôsobu. Roztavený hexametyléndiarnín (HMD) je dodávaný zo zásobníka 20 roztaveného HMD. Existuje niekoľko vhodných spôsobov dodávania roztaveného HMD. Jedným je umiestnenie zariadenia na polyamidačný proces hneď vedľa zariadenia, kde je vyrábaný HMD, aby mohol byť prúd roztaveného HMD vedený potrubím priamo do zásobníka 20. Ďalším spôsobom by bola príprava vodného roztoku HMD, odparenie vody a roztavenie HMD.Prípadne sa môže v tomto zásobníku 20 uplatniť teplo, napr. pomocou plášťa na prenos tepla okolo zásobníka 20. Teplota v tomto zásobníku je výhodne asi 70 °C. Roztavený HMD je potom čerpaný cez HMD meraciu sústavu 22, ktorá presne riadi množstvo HMD dodávanćho do nasledujúceho zariadenia.Kyselina adipová, obvykle vo forme bezvodých kryštálov, je dodávaná zo zásobníka 24. Kyselina adipová putuje zo zásobníka do tlakového tanku 26 na elimináciu kyslíka. V tomto tanku 26 je odstránený vzduch. Výhodne sa dosiahne odstránenie vzduchu v tanku 26 cyklovaním vákua s vytesnením dusíka v dávkovom režime. Vákuum môže byť indukované prostredníctvom vákuovej pumpy 28. Frekvencia cyklovania medzi vákuom a dusíkovým tlakom môže byť upravená na účely dosiahnutia požadovaného stupňa odstránenia kyslíku.Tlakový tank 26 na odstránenie kyslíka výhodne obsahuje tlakovú nádobu, ktorej spodná časť tvorí násypku so zmenšujúcim sa priemerom smerom k spodnej časti. Strany násypkovej časti tlakovćho tanku na odstránenie kyslíka výhodne tvori s horizontálou uhol aspoň 70 ° na účely uľahčenia prúdu von zo spodnej časti tanku.Kryštály kyseliny adipovej, ktoré sú prevažne zbavené kyslíka, potom prúdia (výhodne gravitácie, pomocou dusíkového tlaku v tlakovom tanku na odstránenie kyslíka) z tlakového tanku 26 na odstránenie kyslíka do taviacej nádoby 30 kyseliny adipovej. Tavíaca nádoba 30 je výhodne kontinuálne miešaná nádoba s plášťom, ktorá pracuje mierne natlakovaná dusikom pri teplote rriieme nad teplotou tavenia kyseliny adipovej(t. j. nad 153 °C). Kryštály kyseliny adipovej, ktoré vstupujú do tejto nádoby jej vrchnej časti, sa rýchle roztavia na povrchu roztavenej kyseliny adipovej, ktorá tam je. Takto môže tento proces kontinuálne roztavovať kyselinu adipovú. Výhodne má taviaca nádoba 30 obrátené kónické vstupné ústie, aby sa znížil prúdový odpor. Je tiež výhodné, ak je taviaca nádoba 30 vyrobená zo zliatiny kovov obsahujúcich málo alebo žiadne nečistoty, ktoré by nepriaznivo ovplyvnili roztavený monomér. Vhodnými materiálmi sú Hastolloy C a nehrdzavejúca oceľ 316.Môže byť užitočné zahrnúť dodatočné opatrenia na ďalšie odstránenie kyslíka z tejto taviacej nádoby, aby sa minimalizovala možnosť tepelnej degradácie. Jedným spôsobom, ako to previesť, je dodávať roztavenej kyseline adipovej v taviacej nádobe 30 vibračnú energiu, napr. prostredníctvom ultrazvukovćho zariadenia. Vibračná energia môže uľahčiť únik pohlteného vzduchu z roztavenej kyseliny. a to tak, že spôsobuje výstup vzduchových bublín na povrch roztavenej kyseliny.Čas zdržania roztavenej kyseliny adipovej v taviacej nádobe 30 sa výhodne minirnalizuje, aby sa obmedzilo vystavenie reaktanta teplu. Výhodne je doba zdržania menej než tri hodiny, výhodnejšie medzi približne l až 2 hodinami. Roztavená kyselina adipová vychádza zo spodnej časti taviacej nádoby 30 a je čerpaná do meracej sústavy 32 kyseliny adipovej, ktorá presne riadi nmožstvo kyseliny adipovej prevádzane do nasledujúceho zariadenia.Spojenie tlakového tanku 26 na odstránenie kyslíka a taviacej nádoby 30 kyseliny adipovej umožňuje kontinuálne tavenie kryštálov kyseliny adipovej bez tepelnej degradácie alebo zmeny farby.Prúd 34 roztaveného HMD z meracej sústavy 22 HMD a prúd 36 roztavenej kyseliny adipovej z meracej sústavy 32 kyseliny adipovej sú kontinuálne v kontakte a sú zrniešanć v stechiometrických množstvách v spojí 38 tvaru Y. Tieto dva monoméry sú spolu uvedené do kontaktu, keď prechádzajú zo spoja tvaru Y nasledujúcim úsekom 40 čerpania a do neodvzdušneného miesiča 42, ktorým je výhodne vrazený statický miesic.Vo výhodnom uskutočnení spôsobu má prúd 36 roztavenej kyseliny adipovej teplotu asi 170 °C a prúd 34 roztavenćho HMD má teplotu asi 70 C a pretlak V spojí 38 tvaru Y je približne 1,03 MPa. Vrazeným statickým miesičom je výhodne statický miesič Kenics s 24 prvkami. Steny spoja tvaru Y a vrazeného miesiča 42 sú výhodne udržované na teplote približne 268 °C. Doba zdržania monomérov v miesiči 42 je výhodne medzi asi l až 30 sekimdami, výhodnejšie asi 3 sekundy. Reakčná hmota opúšťajúca miesič 42 prechádza do neodvzdušneného potrubia, čo umožní napr. ďalších l 0 až 60 sekúnd reakčného času pri 260 °C a pretlaku 1,03 MPa.

MPK / Značky

MPK: C08G 69/00

Značky: spôsob, výroby, polyamidov

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/10-286576-sposob-vyroby-polyamidov.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob výroby polyamidov</a>

Podobne patenty