Spôsob výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zrnením

Číslo patentu: 283881

Dátum: 03.03.2004

Autori: Böttcher Andreas, Espenhahn Manfred, Günther Klaus

Je ešte 2 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Oceľový plát s orientovaným zrnením a definovaným zložením je zahrievaný, valcovaný, žíhaný a okamžite ochladený, následne valcovaný za studena v jednom alebo viacerých krokoch, pričom studený pruh sa podrobí rekryštalizačnému žíhaniu vo vlhkej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka pri súčasnom odstránení uhlíka. Po aplikácii separačného činidla so základným obsahom MgO na obe strany je žíhaný pri vysokej teplote a po aplikácii izolačnej vrstvy sa podrobí výslednému žíhaniu, pričom studený pruh pre vysokotepelné žíhanie sa zahrieva v atmosfére tvorenej menej ako 25 objemových % H2, zvyšok je dusík a/alebo vzácny plyn, ako je argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty 1150 až 1 200 °C, výhodne 1 180 °C.

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka spôsobu výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zmením.Takýto spôsob bol opísaný v DE 43 1 1 151 C 1. Zníženie teploty predhriatia platu pod teplotu rozpustnosti símika manganatého (MnS) na akúkoľvek teplotu pod 1320 °C, je možné pri použití símika meďnatého ako významného inhibitora tvorby zŕn. Jeho teplota rozpustnosti je taká nízka,že dokonca predhriatie pri tejto zníženej teplote a následné valcovanie za tepla v spojitosti s ochladenim za tepla valeovanćho pruhuje možná dostatočné tvorba tejto inhibičnej fázy. Z dôvodu oveľa vyššej teploty rozpustnosti MnS,tento nemá úlohu inhibítora, a AlN, ktorého vlastnosti rozpustnosti a odstránenia sú medzi símikom Mn a sírnikom Cu, zúčastňuje sa len nevýznamne pri inhibícii.Cieľom zníženia teploty pred valcovanim za tepla jevyhnút sa tekutým zvyškom v plátoch, čím sa zníži opotrebovanie výrobného zariadenia a zvýši sa výťažok produkeie. EP-B-0219 611 opisuje spôsob, ktorý umožňuje tiež výhodným spôsobom zníženie predhrievacej teploty platu. Používajú sa tu (A 1, Si) N-častice ako inhibítory rastu zrna cestou nitrácie pruhu, ktorý bol valcovaný za studena na výslednú hrúbku a dekarbonizovaný. Je opísaný spôsob nitrácie, kde žíhacia atmosfera pri hrubozrnnom žíhani je zvolená tak, že samotná má ñltračnú schopnost, alebo sa použijú iné nitračné aditíva na žíhacie rozdelenie, alebo kombinácia oboch spôsobov.EP-B-O 321 695 opisuje podobný spôsob. Ako inhibítory rastu zŕn sa použijú výhradne (Al, Si) N-častice. Uvedenć sú ďalšie podrobnosti týkajúce sa chemického zloženia a ďalšia možnost nitrácie v spojení s dekarbonizáciou. Uvádza sa, že teplota predhriatia plátu by mala byt výhodne udržiavaná pod 1200 °C.EP-B-O 339 474 tiež opisuje podrobne spôsob, kde nitrácia sa uskutočňuje formou kontinuálneho žíhania pri teplote v rozsahu 500 až 900 °C v prítomnosti primeraného množstva NH v žíhacom plyne. Ďalej je uvedený podrobný opis, ako žíhacia nitrácia môže priamo nasledovať po žíhacej dekarbonizácii. Cieľom tohto riešenia je tiež tvorba(Al, Si) N-častíc ako účinných inhibítorov rastu zŕn. Zdôrazňuje sa najmä, že na takúto nitráeiu je potrebných najmenej 100 ppm, výhodne viac ako 180 ppm dusíka. Teplota predhriateho plátu by mala byt pod 1200 °C.EP-B-O 390 140 predovšetkým zdôrazňuje zvláštny význam veľkosti distribúcie zŕn v dekarbonizovaných chladných pásoch a uvádza rôzne metódy na ich stanovenie. Konštatuje sa, že v každom prípade je teplota predhriatia plátu nižšia ako 1280 °C. Ale vždy existuje odporúčanie predhriat plát na teplotu nižšiu ako 1200 °C všetky príklady spôsobu uvádzajú ako teplotu predhriatia 1 150 °C.Na porovnanie, spôsob opísaný v DE 43 11 151 C 1 má významnú výhodu v tom, že teplota predhriatia nemusí byt taká nízka, ako je uvedených 1150 až 1200 °C. Pri často používaných kombinovaných valcovacích postupoch v modemých valcovniach sú často nastavene teploty predhriatia plátov medzi 1250 a 1300 °C, pretože tento teplotný rozsah je priaznivý z energetických nárokov a technológie valcovania za tepla. Okrem toho použitie símika meďnatćho ako inhibitora má rozhodujúcu výhodu v tom, že nie je potrebne kontrolovat nitráeiu dodatočnou technológiou, ale môže priamo pôsobiť ako inhibítor rastu zŕn už pri začatí výroby.Týmto spôsobom je ďalšie spracovanie tepleho pruhu do konečného výrobku významne zjednodušene.Pruh valeovaný za tepla sa podrobi žíhaniu, aby sa odstránili častice símika meďnatého, ktore tvoria inhibičnú fázu. Potom nasleduje valcovanie za studená na hrúbku výsledného pruhu. Inou možnosťou je, že za tepla valeovaný pruh môže byt najprv vystavený valcovaniu za studena pred žíhacím odstránením inhibítora, po ktorom nasleduje posledné valcovanie za studena na hrúbku výsledného pruhu. Tento pruh je nakoniec vystavený kontinuálnej žíhacej dekarbonizácii vo vlhkej žíhacej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka. Na začiatku tohto žihacieho spracovania je rekryštalizovaná mikroštruktúra a pruh je dekarbonizovaný. Potom sa nanesie na povrch dekarbonizovaného studeného pruhu nelepiaca vrstva s obsahom MgO, a pruh je zvinutý do kotúčov.Takto vyrobene dekarbonizované kotúče studených pruhov sú potom vystavene žíhaniu pri vysokej teplote v peci na začatie tvorby Goss štruktúry druhou rekryštalizáciou. Zvyčajne sú kotúče pomaly zahrievané pri teplote zahrievania približne 10 až 30 K/h v žíhacej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka. Pri teplote pruhu približne 400 °C, rýchlo stúpa rosná teplota žíhacieho plynu, pretože v tomto stave sa uvoľňuje kryštalická voda z nelepivej vrstvy, ktorá bola nanesená (a ktorá obsahuje hlavne MgO). Druhá rekryštalizácia sa uskutočňuje pri teplote približne 950 až 1020 °C. Kým sa dokončí vytvorenie Goss štruktúry, kontinuálne sa zvyšuje teplota najmenej na 1150 °C,výhodne najmenej na 1180 °C, a táto teplota sa udržuje najmenej 2 až 20 h. Totoje potrebne na to, aby sa pruhy očistili od častíc inhibítora, ktore už nie sú viac potrebné,pretože tieto by zostali v materiáli a spomalili by odmagnetizovanie výsledného výrobku. S cieľom zabezpečiť optimálne očistenie po dokončení druhej rekryštalizácie, zvyčajne od počiatku udržiavacej fázy, sa výrazne zvýši obsah vodíka v žíhacej atmosfére, napríklad na 100 .Počas fázy zahrievania hrubozmného žíhania sa všeobecne používa zmes vodíka a dusíka ako žíhaci plyn, kde zmes obsahuje 75 vodíka a 25 dusíka. Pri tomto zložení plynu sa dosiahne určité zvýšenie obsahu dusíka v pruhu, pretože stcchiometriekć zloženie NH obsahuje dostatočný počet molekúl, ktoré sú potrebne na nitráciu. Týmto spôsobom ďalej narastá inhibícia, založená na AlN, Podstata vynálezuPodstatou vynálezu je spôsob výroby magnetických oceľových platov s orientovaným zrnením, kde tenký oceľový plát tvorí viac ako 0,005 až 0,10 hmotn. uhlíka, 2,5 až 4,5 hmotn. kremíka, 0,03 až 0,15 hmotn. mangánu,viac ako 0,01 až 0,05 hmotn. síry, 0,01 až 0,035 hmotn. hliníka, 0,0045 až 0,012 hmotn. dusíka, 0,02 až 0,3 hmotn. mcdi, zvyšok je železo vrátane znečistení,ktorý je zahrievaný pri teplote nižšej, ako je teplota rozpustnosti símikov mangánu, pri akejkoľvek hodnote pod 1320 °C, ale nad teplotou rozpustnosti pre sírniky medi následne valcované za tepla do konečnej hrúbky teplého plátu v rozsahu 1,5 a 7,0 mm, pri počiatočnej teplote najmenej 960 C a konečnej teplote v rozsahu 880 až 1000 °C, Teplý plátje následne žíhaný počas 100 až 600 s pri teplote v rozsahu 880 až 1 150 °C a okamžite v nadbytku ochladený pri rýchlosti chladenia ISK/s a valcovaný za studena v jednom alebo viacerých krokoch na výslednú hrúbku studeného pruhu. Následne sa studený pruh podrobi rekryštalizačnćmu žíhaniu vo vlhkej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka,pri súčasnom odstránení uhlíka, a po aplikácii separačnéhočinidla so základným obsahom MgO na obe strany je žíhaný pri vysokej teplote a po aplikácii izolačnej vrstvy sa podrobi výslednému žíhaníu, pričom studený pruh pre vysokotepelné žíhanie sa zahrieva v atmosfére tvorenej menej ako 25 objemových H 2, zvyšok je dusík a/alebo vzácny plyn, ako je argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty ll 50 až 1200 °C, Výhodne 1180 °C.Ďalším predmetom vynálezu je spôsob, v ktorom po dosiahnutí udržíavacej teploty sa v žíhacej atmosfére postupne zvýši obsah H 2 až na 100 .Žíhacia plynná atmosféra podľa vynálezu pri dosiahnutí teploty v rozsahu 450 až 750 °C obsahuje viac ako 50 objemových H 2, po prekročení tejto teploty sa obsah H 2 zníži pod 25 objemových a po dosiahnutí udržíavacej teploty sa zvýši obsah H 2 až na 100 .Riešenie podľa vynálezu odstraňuje tak nedostatky spôsobu uvedeného v DE 43 ll 151 Cl, kde inhibícia nie je založená na AIN časticiach, ale na símiku meďnatom. Ked sa použije tento spôsob hrubozmného žíhanía, príležitostne sa môžu vyskytnúť disperzie počas tvorby štruktúry (druhá rekryštalizácía) pri vysokotepelnom žíhaní. Tieto disperzie majú priamy, neželateľný účinok na magnetické hodnoty. Takže cieľom predmetného vynálezu je významne znížit tieto disperzie počas hrubozmného žíhanía, a tak stabilizovat pokračovanie druhej rekryštalizácie, čím sa magnetické hodnoty dostanú na veľmi dobrú úroveň.Na dosiahnutie tohto cieľa, všeobecný postup podľa tohto vynálezu predstavuje pre studený pruh - pre vysokotepelné žíhanie - že je zahriaty v atmosfére s obsahom menej ako 25 objemových H 1, zvyšok tvorí dusík a/alebo ušľachtilý plyn ako argón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty. Po dosiahnutí udržíavacej teploty je možné obsah H postupne zvyšovať až do 100 .Aby bolo možné vyhodnotiť a porovnat zlepšenie druhej rekryštalizácie, viaceré identicky dekarbonizovanć vzorky studených pruhov boli vystavené laboratómemu spracovaniu napodobňujúcom výrobné podmienky vysokotepelného žíhanía v peci. Len čo sa dosiahli vopred stanovené teploty pri zahrievaní, boli odobraté jednotlivé vzorky. V tejto fáze hrubozmného žíhanía boli zo vzoriek odobraté materiály a tieto boli zmrazené. Ako tepelný interval bol zvolený rozsah medzi 900 a 1045 °C, pretože druhá rekryštalizácia sa uskutočňuje v tomto rozsahu. Vo všetkých vzorkách bola stanovená sila magnetického poľa a obr. l graficky zaznamenáva túto hodnotu V závislosti od teploty vzorky. Sila magnetického poľa je nepriamo úmerná od priememej veľkosti zma mikroštruktúry. Podobne je možné spoznat začiatok druhej rekryštalizácie ako náhly pokles v hodnote sily magnetického poľa pri určitej teplote vzorky. Tento náhly pokles označujúci začiatok druhej rekryštalizácie možno vidiet na obr. l. Tento typ skúšky sa nazýva rekryštalizačná skúška (M. Hastenrath a spol., Anales de Fisika B, zv. 86 (1990), str. 229-231). Vo vzorkách pre rekryštalizačnú skúšku bol súčasne stanovený obsah dusíka a síry. Toto sledovanie ukázalo, že dekarbonizovaný studený pruh vyrobený podľa DE 43 11 151, má tiež vysoký obsah dusíka, ked je tepelne spracovaný bežným hrubozmným žihacím spôsobom pri obsahu 75 vodíka a 25 dusíka vo fáze zahrievania. Súčasne však v procese hrubozmného žíhanía významne klesá obsah síry. Znamená to však oslabenie inhibície v dôsledku účinku símikov medi. Toto odsírenie sa uskutočňuje nehomogénnym spôsobom. čo vysvetľuje rozptyl magnetických hodnôt, ktoré boli pozorované. Pri hrubozmnom žíhaní podľa tohto vynálezu, obsah vodíka počas zahrievania je obmedzený maximálne na 25 objemových , potom dochádza len k veľmi redukovanému odsíreniu. Obsah síry je pochopiteľne zni žený len počas zvýšených teplôt, ked už je ukončená druhá rekryštalizácia. Táto skutočnosť je znázomená uvedenými niekoľkými príkladmi.Použitie nízkeho obsahu vodíka počas zahrievacej fázy však tiež významne zvyšuje oxidačný potenciál žiliacej atmosféry, čo v jednotlivých prípadoch môže mat neželateľný účinok na následnú tvorbu izolačnej fosfátovej vrstvy a jej prílipnutie. Ale tento problém je vnímaný len na začiatku zahrievacej fázy, ked rosná teplota žíhacieho plynu sa zvýši ako výsledok uvoľnenia vodných pár z nepriľnavej vrstvy. Ale pri takýchto nízkych teplotách nie je ešte zrejmá zmena fázy inhibítora ako výsledok odsírenia toto nastane len pri zvýšených teplotách, Aby sa vyhlo akémukoľvek neželateľnému vplyvu na povrchové vlastnosti, malo by byt zmenené zloženie plynu počas zahrievacej fázy. Je preto výhodné začať hrubozmné žíhaníe v žíhacej atrnosfére s vysokým obsahom vodíka, a pri týchto podmienkach zahrievat na teplotu 450 až 750 °C. Potom by sa mala zmenit zahrievacia atmosféra, mal by sa nastavit nízky obsah vodíka, napríklad 5 až 10 objemových a zahríevanie by malo pokračovat do udržiavacej fázy. Od začiatku udržíavacej fázy sa potom obsah vodíka zvýši na 100 bežným spôsobom.Prehľad obrázkov na výkresochObr. 1 zaznamenáva prudký pokles sily magnetického poľa, čo je dôkazom, že vo všetkých troch vzorkách sa uskutočnila druhá rekryštalizácia. Jednotlivé rekryštalizačné skúšobné vzorky boli chemicky analyzované na obsah dusíka a síry.Obr. 2 a a 2 b znázorňujú hodnoty magnetických vlastností uvedených v tabuľke 2.Obr. 3 zaznamenáva vývoj obsahu dusíka a obr. 4 zaznamenáva vývoj obsahu síry v tepelnom intervale 900 až 1045 C počas zahrievacej fázy hrubozmného žíhanía. Na oboch obrázkoch sú zaznamenané vypočítane priemery nameraných hodnôt pre všetky pruhy z tavieb A až E uvedených v tabuľke 1. Pásy boli vyvalcované na konečnú hrúbku 0,03 mm.Príklady ukazujú účinok takéhoto postupu podľa vynálezu. Teplé pruhy z jednotlivých tavieb mali chemické zloženie uvedené v tabuľke 1, boli vystavené ďalšiemu spracovaniu dekarbonizácií studeného pruhu podľa postupu opísaného v DE 43 ll 151 C 1. Tento dekarbonizovaný studený pruh bol rozdelený a počas výrobných skúšok bol vystavený trom rôznym spôsobom hrubozmného žíhanía.Porovnávacia vzorka Prvá vzorka, navrhnutá ako referenčná vzorka, bola pripravená podľa predchádzajúceho, už existujúceho spôsobu V atmosfére 75 objemových H 2 25 objemových N počas zahrievacej fázy. Zahrievanie sa uskutočnilo cirkulujúcou teplotou pri rýchlosti 15 K/h až na udržiavaciu teplotu 1200 °C táto teplota bola udržiavaná 20 h, a potom následne bolo začate pomalé ochlaďovanie. Od začatia udržiavacej fázy bola zmenená atmosféra na 100 H 2.Vzorka podľa vynálezu Druhý spôsob hrubozmného žíhanía predstavuje spôsob podľa predkladaného vynálezu a na rozdiel od porovnávacej vzorky zahŕňa atmosféru l 0 objemových Hz 90 objemových N počas zahrievacej fázy.lnertná vzorka Tretí spôsob hrubozmného žíhania,označený ako inertný, predstavuje tiež spôsob podľa predkladaného vynálezu, ale na rozdiel od vzorky podľa vynálezu namiesto N bol počas zahrievaeej fázy ako inertný plyn použitý argón.Takto boli dosiahnuté magnetické vlastnosti uvedené v tabuľke 2. Tieto hodnoty sú znázornené graficky na obrázkoch 2 a a 2 b. Pri porovnaní s porovnávacou vzorkou hrubozmného žíhania (už existujúci spôsob), vzorky podľa vynálezu a inertné vzorky hrubozrnného žíhania pod» la tohto vynálezu majú významne viac homogénne magnetické hodnoty v zmysle polarizácie, čo poukazuje na stabilizačný účinok. Navyše, tieto hodnoty sú veľmi vysoké. Porovnanie týchto dvoch vzoriek podľa vynálezu ukazuje, že dusíkje najviac vhodnou hlavnou zložkou žíhacieho plynu.Z dôvodov nákladov, použitie inertného plynu argónu,nemá význam. Ale inertná vzorka má tiež zlepšenie a stabilizáciu magnetických vlastností, čo dokazuje, že dusík nie je hlavnou zložkou žíhaeej atmosféry, ale určujúcim je nízky obsah vodíka. Pred začatím hrubozmného žíhania boli otestované dekarbonizované rekryštalizované vzorky spôsobom uvedeným skôr. Tu tiež boli vytvorené tri obmeny vzhľadom na atmosféru plynu zahrievacej fázy tak, ako bolo opísané v pokusoch.Obr. 3 ukazuje, že v prípade referenčnej vzorky vývoj V obsahu dusíka počas zahrievacej fázy očakávané vysoko stúpa už pri teplotách pod 1020 °C. Na porovnanie,zvýšenie vo vzorke podľa vynálezu podľa tohto vynálezu je významne menej výrazné a stáva sa dominantným len pri zvýšených teplotách, po ukončení druhej rekryštalizáeie. V pripade inertnej obmeny, tiež podľa tohto vynálezu, nedochádza k žiadnemu zvýšeniu obsahu dusíka, pretože žíhací plyn neobsahuje dusík. Ale pozoruhodný pokles obsahu dusíka nastáva len pri zvýšených teplotách po druhej rekryštalizácii. Účinok dvoch hrubozrnných vzoriek podľa tohto vynálezu na vývoj obsahu dusíka počas tepelného spracovania sa líši. Ale účinok na magnetické vlastnosti je približne rovnaký. Takže vplyv na obsah dusíka vo vyrobenom materiáli podľa spôsobu uvedenom v DE 43 11 151 Cl nemôže byt dôvodom pre zlepšenia, ktoré sú podstatou tohto vynálezu.Ale pri sledovaní, vývoja obsahu síry počas zahrievania a pri porovnaní troch testovaných vzoriek možno ľahko rozpoznať účinný mechanizmus spôsobu podľa tohto vynálezu kým v pripade referenčnej vzorky obsah síry klesá celkom rýchlo dokonca pred začatím druhej rekryštalizácie - takýto pokles je významne menej výrazný vo vzorke podľa vynálezu a inertnej vzorke podľa tohto vynálezu. Pokles obsahu síry možno vysvetlit len znížením príslušných símikov medi, ktoré pôsobia ako inhibítory. V prípade referenčnef hrubozmej žíhacej vzorky, tento pokles nastáva celkom rýchlo, a spolu s ním klesá inhíbičný účinok, a preto spôsob výberu štruktúry na začiatku druhej rekryštalizácie je vystavený určitým rozptylom. Pri použití obmeny podľa tohto vynálezu, účinok inhibičnej fázy je časovo predlžený s priaznivým účinkom na výberový spôsob počas druhej rekryštalizácie.Vývoj obsahov síry sa pozoruhodné líši od spôsobov hrubozrnného žihania podľa predchádzajúcich spôsobov a tými, uvedenými v tomto vynáleze len pre teploty pruhov nad 900 °C. Takže výhodný účinok obmeny podľa tohto vynálezu sa vyskytuje tiež vtedy, ked žíhacia atmosféra s nízkym obsahom vodikaje použitá len neskoršie počas zahrievacej fázy. Napríklad, keď použitie žíhaeej atmosféry s nízkym obsahom vodíka (napríklad 5 objemových vodíka) počas zahrievacej fázy spôsobí problémy na povrchové vlastnosti pruhu, v dôsledku jej veľmi vysokého oxidačné ho potenciálu, potom spôsob podľa tohto vynálezu možno nasledovne zmeniť žíhanie začína v žíhacej atmosfére s vysokým obsahom vodíka. Po dosiahnutí teploty pruhu najmenej 450 °C a najviac 750 °C, je nutné zmenit zloženie žíhacieho plynu a pokračovat v žíhaní v atmosfére s nízkym obsahom vodíka. V zásade bude možné urobiť zmeny v žíhaeej atmosfére po dosiahnutí 900 °C, ale môže to byt ťažké v peciaeh používaných pre takéto hrubozmné žíhanie - z, dôvodu vysokej tepelnej kapacity uloženého kotúčového materiálu a výsledných teplotných gradientov pre nemožnosť stanoviť teplotu dostatočne presne. Ked sa dosiahne udržíavacia teplota najmenej 1150 °C, znovu je nutné zmenit plynnú atmosféru a výrazne Zvýšit obsah vodíka, výhodne na 100 . Čo sa týka účinku, táto úprava spôsobu podľa tohto vynálezu je identická spôsobu podľa vynálezu opísanom skôr, Tabuľka lChemické zloženie testovaného materiálu v hmotnostnýchTabuľka 2 Magnetické vlastnosti pásov v prík adoch s rozcielnymi spôsobmi hrubozmného tepelného spracovaniaPorovnávací Podľa vynálezu lnertný Jeon 91,7 JSUO v ,/ sou 121.7 -T v r ,v Zł/kg v 1 v W/kq v r v W/kq 1,91 1,11 1,94 0,91 1,93 1,00 1,94 ,CJ 1,93 0,95 1.92 1,04 1,92 ,cs 1,94 0,121 1,93 1,015 1,89 , 1,92 0,95 1,93 0,99 s 7.9 i n 1,94 0,92 1.91 1,03 àĺěiěňer 1,912 f ,- 1,930 0,93 1,925 1,701l. Spôsob výroby magnetických oceľových platov s orientovaným zrnenim, kde tenký oceľový plát tvorí viac ako 0,005 až 0,10 hmotn. uhlíka, 2,5 až 4,5 hmotn. kremíka, 0,03 až 0,15 hmotn. mangánu, viac ako 0,01 až 0,05 hmotn. síry, 0,0 l až 0,035 hmotn. hliníka, 0,0045 až 0,012 hmotn. dusíka, 0,02 až 0,3 hmotn. medi, zvyšok je železo vrátane znečistení, ktorý je zahrievaný pri teplote nižšej, ako je teplota rozpustnosti simikov mangánu, pri teplote pod 1320 °C, ale nad teplotou rozpustnosti pre simiky medi, následne valcovaný za tepla do konečnej hrúbky teplého platu v rozsahu 1,5 a 7,0 mm, pri počiatočnej teplote najmenej 960 °C a konečnej teplote v rozsahu 880 až 1150 °C, potom je teplý plát následne žíhaný počas 100 až 600 s pri teplote v rozsahu 880 až 1150 °C a okamžite V nadbytku oehladený pri rýchlosti chladenia ISK/s a valcovaný za studena v jednom alebo viacerých krokoch,ďalej sa studený pruh podrobí rekryštalizačnému žíhaniu vo vlhkej atmosfére s obsahom vodíka a dusíka pri súčasnom odstránení uhlíka, a po aplikácii separačného činidla so základným obsahom MgO na obe stranyje žíhaný pri vysokej teplote, pričom po aplikácii izolačnej vrstvy sa podrobí výslednému žíhaniu, vyznačuj úcí sa tým, že studený pruh pre vysokotcpelnc žíhanie sa zahrieva v atmosfére tvorenej menej ako 25 objemových H 3, zvyšok jedusík a/alebo vzácny plyn, ako je atgón, až do dosiahnutia udržiavacej teploty 1 150 až 1200 °C, výhodne l 180 °C.2. Spôsob podľa nároku 1, vy z n a č uj ú ci s a tý m , že po dosiahnutí udržiavacej teploty sa v žíhacej atmosfére postupne zvýši obsah H až na 100 .3. Spôsob podľa nárokov 1 a 2, v y z n a č uj ú ci s a tý m, že žíhacia plynná atmosféra pri dosiahnutí teploty v rozsahu 450 až 750 °C obsahuje viac ako 50 objemových H 2, po prekročení tejto teploty sa obsah H 2 zníži pod 25 objemových a po dosiahnutí udržiavacej teploty sa zvýši obsah H 2 až na 100 .

MPK / Značky

MPK: C22C 38/02, C21D 8/12

Značky: orientovaným, magnetických, výroby, zrnením, plátov, spôsob, oceľových

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/10-283881-sposob-vyroby-magnetickych-ocelovych-platov-s-orientovanym-zrnenim.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Spôsob výroby magnetických oceľových plátov s orientovaným zrnením</a>

Podobne patenty