Elektrolyzér obsahujúci dve elektródové koncové štruktúry

Číslo patentu: 278836

Dátum: 04.03.1998

Autor: De Nora Oronzio

Je ešte 2 strany.

Pozerať všetko strany alebo stiahnuť PDF súbor.

Zhrnutie / Anotácia

Elektrolyzér obsahuje dve elektródové koncové štruktúry, najmenej jednu medziľahlú elektródovú štruktúru vloženú medzi tieto elektródové koncové štruktúry, separátor, napríklad ionexovú membránu, na každej strane medziľahlej elektródovej štruktúry na rozdelenie elektrolyzéra na anódové a katódové časti, kontakty na privádzanie prúdu do elektrolyzéra, prívody elektrolytu do časti elektrolyzéra a kanáliky na odvádzanie produktov elektrolýzy z týchto častí, pričom medziľahlá elektródová štruktúra obsahuje elektricky vodivé jadro (1), tvorené najmenej jednou fóliou vodivého kovu, obloženie (3) z korózievzdorného kovu, opatrené obvodovo vyčnievajúcimi prírubami (4), pričom elektricky vodivé jadro (1) alebo obloženie (3) je vybavené rovnobežnými zvislými rebrami (2, 10, 10'), a jadro (1), rovnobežné tuhé zvislé rebrá (2, 10, 10') a obloženie (3) sú vodivo spojené s elektródovými pletivami (6) a medzi obvodovo vyčnievajúce príruby (4) každého obloženia (3) a obvodovú oblasť jadra (1) je vložený rámový člen (5).

Text

Pozerať všetko

Vynález sa týka monopolámych a bipolámych diafragmových alebo membránových elektrolyzérov, hlavne elektrolyzérov obsahujúcich väčší počet elektrolytických článkov a tiež ich štruktúry na rozvádzanie prúdu a elektrodických štruktúr.Ako je pracovníkom v odbore dobre známe, obsahujú elektrolyzéry, opatrené separátormi (pórovitými diafragmami alebo iónomeničovými membránami), umiestnenými medzi anodickými a katodickými oddeleniami,väčší počet medzíľahlých elektrovodivých štruktúr, elektricky spojených a umiestnených medzi dvoma elektrodickými koncovými štruktúrami. Každý článok elektrolyzára je obmedzený stenami, ktoré pôsobia ako rozvádzače prúdu a ako prostriedky na nesenie elektród. Elektródy zvyčajne pozostávajú z pretiahnutých fólií alebo z pcrforovaných fólií, alebo z dierovaných fólií, zhotovených z vhodných materiálov, ako je napríklad titán pre anódu a nikel alebo oceľ pre katódu.Každá medziľahlá elektródová štruktúra je tvorená jednou z týchto stien a príslušnými elektródami.Tieto elektródové štruktúry sú zostavené do tzv. usporiadaní ñltračnćho lisu, alebo sú navzájom pritláčanć vhodnými zariadeniami, napríklad ťahadlami a zdvihákmi. Elektrické spojenie je vyhotovené bud sériovo alebo paralelne s rešpektovaním zvláštnych požiadaviek a praktických i ekonomických úvah.V prípade, že spojenie je sériové, vyvoláva elektrický prúd pripojený k elektródovým koncovým štruktúram,bipolaritu medzi plochami rozvádzajúcimi prúd a patriacimi k tej istej elektrodickej štruktúre, pričom elektróda nesená jednou stranou je anóda jedného článku, zatiaľ čo elektróda nesená protiľahlou stranou je katóda priľahlého článku.V prípade paralelného spojenia sa prúd vedie s pomocou radu elektrických kontaktov spájajúcich zbemice a každou z uvedených stien. Preto prechádza prúd stenami pozdĺžne a potom je vedený k elektródam nosnými členmi. V prípade paralelného spojenia majú dve elektródy, nesené rovnakou prúd vedúcou stenou, oddeľujúcou dva susedně články, rovnakú polaritu (monopoláme elektrolyzéry). Aby rozvádzanie v tomto type elektrolyzérov bolo udržiavaná čo najrovnomemejšie, je potrebné minimalizovať ohmickć straty vnútri stien rozvádzajúcich prúd. Ako je známe, vyvoláva nerovnomerne rozvádzanie prúdu zvýšenie spotreby energie a kratšiu operačnú životnosť elektród a membrán.Čím sú elektrolyzéry, a tým i steny rozvádzajúce prúd väčšie, tým je ťažšie vytvoriť rovnomemé rozloženie prúdu. Materiál s dobrou elektrickou vodivosťou bude značne výhodnejší na konštrukciu stien vedúcich prúd. Je však nepriaznivé, že kovy majúce dobrú elektrickú vodivosť, často nie sú odolné proti korozívnemu okoliu elektrolyzéra. Preto sa používajú kovy, ktoré sú značne menej vodive, ale sú schopné vydržať v okolí elektrolyzára. Napríklad pre anodické štruktúry sa používa titán a pre katodicke štruktúry sa používa nikel. V dôsledku toho je ten úsek steny rozvádzajúcej prúd, ktorý je vzdialenejší od elektrického spojenia so zbemícou, zvyčajne napájaný značne menším množstvom prúdu ako úseky bližšie.Ďalší problém sa vyskytuje pri výrobe takýchto elektrolyzérov, pričom výrobný postup zahmuje niekoľko zváraní elektród a privarovanie k nosným prostriedkom, ktoré sú zase privarované k stenám rozvádzajúcim prúd.Podľa USA patentového spisu č. 4 464 242 je táto zložitosť výroby znížená tým, že nosný mechanizmus na elektródy je upravený na obidvoch stranách kovovej fólie vyzrážaním. Táto kovová fólia, ktorá rovnako pôsobí ako stena rozvádzajúca prúd, musi byť zhotovená z materiálu odolávajúceho korózii a z uvedených dôvodov vedie nevyhnutnosť udržiavania nerovnomemosti rozvádzania prúdu vnútri určitých medzi k vážnym obmedzeniam, pokiaľ ide o rozmery vyrážaných fólií.V USA patentovom spíse č. 4488 946 je opísaná elektrodická štruktúra obsahujúca mechanizmus na vedenie a rozvádzanie prúdu, opatrená po obidvoch stranách naliatinami alebo výčnelkarni a zhotovená z lacneho materiálu (ocele, liatiny alebo pod.), majúceho nízku vodivosť. Aby sa vyvážili ohmické straty, má štruktúra značnú hrúbku a získava sa odlievaním. Odliatok z liatiny, ocele alebo podobne, musí byť potom pokrytý obkladmi z kovov odolávajúcich korózii, pričom tieto obklady sú vhodne tvarované a sú k naliatinám alebo výčnelku pripojené elektrickým zváraním.Takto je získaná elektrodická štruktúra, ktorá v podstate umožňuje rovnomeme rozvádzanie prúdu a rovnako ako USA patentový spis č. 4 464 242, navrhuje prijateľný počet zváracích úkonov ale každá jednotlivé elektrodická štruktúra je veľmi ťažká, pretože je potrebná veľká hrúbka na minimalizovanie ohmických strát a okrem toho nemožno odlievanie vykonávať tak ľahko a hospodáme, ako jednoduché lisovanie alebo vyrážanie.Filtračný lisovaný elektrolyzér, dokonca s veľkými rozmermi podľa vynálezu, poskytuje rovnomemé rozloženie prúdu, má nepatrnú hmotnosť a dá sa zhotoviť jednoduchým a hospodámym spôsobom.Elektrolyzér obsahujúci dve elektródové koncové štruktúry, najmenej jednu medziľahlú elektródovú štruktúru, napríklad pórovitú diafragmu alebo ionexovú membránu, po každej strane medziľahlej elektródovej štruktúru pre rozdelenie elektrolyzára na anódové akatódové časti, kontakty na privádzanie prúdu do elektrolyzéra, prívody elektrolytu do častí elektrolyzára a kanáliky na odvádzanie produktov elektrolýzy z týchto častí,spočíva podľa vymálezu v tom, že medziľahlá elektródová štruktúra obsahuje elektricky vodive jadro tvorené najmenej jednou fóliou Vodivého kovu obloženie z korózievzdorného kovu opatrená obvodovo vyčnievajúcimi prirubami a rovnobežné tuhé zvislé rebrá, pričom jadro,rovnobežne tuhe zvislé rebrá a obloženie sú vodivo spojene s elektródovýrni pletivami a medzi obvodovo vyčnievajúce príruby každého obloženia a obvodovú oblasť jadra je vložený rámový člen.Je možné vyhotovenie, keď najmenej jedna fólia vodivého kovu elektricky vodivého jadra má rad navzájom rovnobežných tuhých zvislých rebier po každej strane a rovnobežné tuhé zvislé rebrá sú tvorené kovovými úsekmi priamo na jadre rovnako ako vyhotovenie, kedy rovnobežne tuhé zvislé rebrá nesú obloženie z korózievzdorného kovu a sú teda tvorené kovovými úsekrni od SK 278836 B 6delene od jadra. Rozstupy rovnobežných tuhých zvislých rebier sú rovnomemé. Ich konce sú oddelené od obvodových prírub príslušných obložení. Kovové úseky rovnobežných tuhých zvislých rebier môžu mať rôzny tvar prierezu prierez môže mať tvar L, U alebo lichobežníka.Elektricky vodivé jadro je tvorené jedinou fóliou z vodivého kovu, dvoma fóliami z vodivého kovu alebo troma fóliami, pričom modul pružnosti vodivého kovu vonkajších fólií je nižší ako modul pružnosti kovu medziľahlej fólie.Obloženia sú privarené k elektricky vodivému jadru. Obloženia sú vyhotovené z niklu alebo z ocele pre katódovú časť a z titánu pre anódovú časť.Elektrolyzér podľa vynálezu je monopolámy, s obloženiami po oboch stranách elektricky vodivého jadra Z rovnakého kovu. Môže byť však tiež bipolámy s obloženiami po obidvoch stranách elektricky vodivého jadra z odlišného materiálu.Jadro, rozvádzajúce prúd, môže pozostávať zjednej,z dvoch alebo z niekoľko kovových fólií alebo listov,vytvorených z vysoko vodivého kovu (napriklad z hlinika, z medi alebo z ich zliatin). Výhodne je jadro, vedúce a rozvádzajúce prúd, tvorené troma fóliami, pričom obidve vonkqšie fólie sú z vysoko vodivého kovu a medziľahlá fóliaje zhotovená z kovu, ktorý má vyšší elastický modul ako obidva ostatné listy alebo fólie.Jadro je pokryté vysekávanýmí alebo lisovanými obkladmi, vyhotovenými z materiálu schopného odolávať okoliu elektrolyzéra. Vhodné materiály pre katodíckú stranu sú železo, uhliková oceľ, nehrdzavejúca oceľ, nikel a zliatiny niklu. Na anodickej strane sú vhodné obklady zhotovené z niklu v prítomnosti alkalických roztokov, zatiaľ čo V prípade agresívnejších roztokov, ako sú roztoky halogenidov alkalických kovov, sa odporúča použiť ventilové kovy, napriklad titán, zirkón a tantal.Použitie takéhoto jadra na rozvádzanie prúdu umožňuje získať elektrodickú štruktúru, ktorá je dostatočne ľahká, značne znižuje chemické straty i V prípade veľkorozmerových elektrolyzérov a môže byť zhotovená jednoduchým a hospodárnym spôsobom.V pripade, že tiež obvodový rám je vyhotovený z elektricky vodivého materiálu, prispieva ďalej k dosiahnutiu rovnomemého rozdelenia prúdu tým, že mižuje na polovicu pozdĺžnu dráhu prúdu vnútri jadra vedúceho prúd. Okrem toho rám prináša výhodu spoľahlivejšieho obvodového utesnenia vložených členov.Mechanické a elektrické spojenie medzi rôznymi zložkami elektrodickej štruktúry podľa vynálezu môže byť vyhotovené bežnými technikami, hlavne bodovým zváraním alebo plynulým zváraním, lebo tento typ spojenia je najvýhodnejší, pretože je jednoduchý a ľahko vykonateľný.Rozmery rôznych členov nie sú samé o sebe kritické,ale budú určené tak, aby umožnili dostatočnú nepoddajnosť štruktúry a rovinatosť elektród.Pri obchodných elektrolyzéroch je jadro rozvádzajúce prúd výhodne tvorené fóliou z medi alebo hliníka s vhodnou hrúbkou, zatiaľ čo obklady odolné proti korózii sa získavajú tým, že sa za studena alebo za tepla lisuje kovový list zhotovený z titánu pre anodické oddelenie a z niklu pre katodické oddelenie alebo z iných vhodných materiálov.Rebrá sú v podstate rovnobežne, rovnako od seba vzdialené vhodným odstupom, napríklad o vzdialenosť 10 - l 5 cm a prebiehajú pozdĺžne v smere zvislom.Rebrá na jednej strane jadra rozvádzajúceho prúd môžu byť presadené proti rebrám na druhej strane.Rebrá v prípade, že sa nezískavajú priamo lisovaním alebo tvarovaním jadrovej fólie za studena alebo za horúca, môžu byť napríklad tvorené úsekmi elektricky vodivého kovu tvarovaného za studena (napríklad medenými úsekmi v prípade jadrových rebier), alebo titánovými alebo niklovými úsekmi v prípade obkladových rebier, majúcich hrúbku 1,5 až 2 mm, ktoré sa potom spoja s jadrom alebo obkladom uvedenými technikami.Tiež tvar rebier nie je vôbec kritický vhodným tvarom je napríklad tvar majúci lichobežnĺkový prierez,ktorého menšia základňa, ktorá je v styku s elektródovým pletivom, má napríklad šírku 3 - 10 mm, zatiaľ čo výška môže byť asi 20 - 25 mm. V pripade, že rebrá pozostávajú z kovových úsekov, majú výhodne prierez v podstate tvaru L, U alebo lichobežníkový tvar.Ako bolo povedané, môžu byť elektrodické štruktúry podľa vynálezu použité tak V monopolárnych, ako i v bipolárnych elektrolyzéroch. V prípade monopolámych elektrolyzérov sú obklady a príslušné elektródové pletivá umiestnené na opačných stranách jadra rozvádzajúcich prúd zrejme vyhotovené z rovnakého materiálu a v prípade bipolámych elektrolyzérov je to obrátene. V tomto druhom pripade môžu byť napríklad na katódovej strane použite obklady a pletivo vyhotovené z niklu alebo ocele, bud vhodne aktivované alebo nie, a na anódovej strane môže byť použitá vytiahnutá titánová fólia a jemnejšie titánove pletivo, pričom tak pletivo, ako i fólia sú alebo nie sú vhodne aktivované.Závažná črta vynálezu spočíva v skutočnosti, že v pripade, že rebrá nie sú umiestnené na jadre, sú zvislé rebrá pripojené k obkladom oddialené od obvodových prírub obkladov a otvorený úsekje upravený na koncoch týchto rebier a umožňuje elektrolytu, ktorý je zdvíhaný hore spoločne s vyvinutým plynom, aby bol aspoň čiastočne recirkulovaný smerom dole pozdĺž dráh tvorených rebrami. Vnútomá cirkulácia elektrolytu je týmto aktivovaná.Elektrodická štruktúra podľa vynálezu môže byť ďalej použitá v elektrolyzéroch SPE, pri ktorých elektródy V podobe veľmi jemného prášku sú viazané alebo uložené v iónomeničovej membráne, ktorá pôsobí ako elektrolyt. V tomto prípade môže byť prevádzanie prúdu medzi elektródou a pletivom spojeným s rebrami, vykonávané vhodnými pružnými členmi vedúcimi prúd.Elektrolyzér podľa vynálezu je vhodný na vyhotovenie priemyselnej elektrolýzy aje vhodný najmä na výrobu vodĺka a kyslíka elektrolýzou roztoku potaše a na výrobu chlóru, vodika a hydroxidu sodného elektrolýzou roztokov chloridu sodného.Ďalej budú opísanć niektoré výhodné vyhotovenia vynálezu, na ktore však vynález nie je obmedzený. Tieto vyhotovenia sú znázomenć na výkresoch.Prehľad obrázkov na výkresochObr. l znázorňuje pohľad na výhodné vyhotovenie vynálezu vo vodorovnom priereze, pričom rebrá sú získané tým, že sa za studena tvaruje jadro vedúce a rozvádzajúce prúd a pozostávajúce iba z jedinej vysoko vodivej kovovej fólie.Obr. 2 je rozložený vodorovný pohľad v priereze na iné vyhotovenie vynálezu, kde jadro rozvádzajúce prúd je tvorené dvoma za studena tvarovanými fóliami z vy SK 278836 B 6soko vodivého kovu, pripojenými k medziľahlej fólií,ktorá plní funkciu vystužovania celej štruktúry jadro sa potom pokryje vhodne tvarovanými obkladmi, zhotovenými z vodivého materiálu, odolného proti korózii, pričom príslušné rebrá sú navzájom presadené.Obr. 3 znázorňuje rozložený pohľad na ďalšie vyhotovenie vo vodorovnom priereze, pričom rebrá každého jadrového listu sú protiľahlé, ale splývajú ajadro je tvorené dvoma navzájom Spojenými listami alebo fóliami.Obr. 4 znázorňuje iné vyhotovenie vynálezu, pri ktorom rebrá pozostávajú z úsekov za studena tvarovaných a upevnených najadro rozvádzajúce prúd.Obr. 5 je čiastočne rozložený šikmý priemet elektrodickej štruktúry podľa vynálezu a obsahuje konštrukčné členy podľa obr. 2.Obr. 6 a a 6 b znázorňujú pohľad spredu, prípadne vodorovný prierez ďalšieho vyhotovenia vynálezu, kde vyčnievajúce rebrá sú pripojené k obkladom a na konci rebier je upravený otvorený úsek na podporenie recirkulácie elektrolytu.Vo všetkých vyobrazeniach označujú rovnaké vzťahove značky rovnaké členy alebo členy im zodpovedajúce.Podľa obr. 1 je elektricky vodívé jadro 1, vedúce a rozvádzajúce prúd, vytvorené lisovaním za studena alebo za tepla podľa typu kovu a hrúbky fólie za získania rebier 2, ktoré sú navzájom presadene a ležia na oboch stranách proti sebe. Dve za studena alebo za tepla lisované obloženia 3, vyhotovené z rovnakých materiálov alebo z odlišných materiálov V prípade monopolámych, prípadne bipolárnych elektrolyzérov, pričom tieto materiály sú v každom prípade odolné proti okoliu elektrolyzérov, sú napríklad zváraním pripevnené na homú časť rebier 2 a pri ich obvodových prirubách na kovové rámové členy 5.Zostava, tvorená dvoma obvodovými prirubami 4(ktoré pôsobia tiež ako hydraulické tesniace povrchy),obvodovými okrajmi elektricky vodivého jadra 1, rozvádzajúceho prúd a dvoma rámovými členmi 5, vloženými medzi elektricky vodive jadro l a obloženie 3, vystužuje elektrodické štruktúry. Rámové členy 5 sú z elektricky vodivého materiálu, a preto ďalej zlepšujú rozvádzanie prúdu proti elektricky vodivému jadru 1 rozvádzajúcemu prúd, pretože elektrický prúd je tak privádzaný pozdĺž okrajov elektricky vodivého jadra l, a tým sa dráha prúdu v podstate delí na polovicu.Okrem toho sa dosahuje dokonalé obvodové utesnenie vložených členov, ktoré ako sa ukázalo, je účinnejšie ako tesnenie opísané v americkom patentovom spise číslo 4 464 242.Elektródové pletivo 6 je pripojené na rebrá 2 a je zhotovené z rovnakého alebo z odlíšného materiálu podľa toho, či je elektrolyzér monopolámy alebo bipolámy.Obr. 2 znázorňuje tak elektrodickú koncovú štruktúru, ako i medziľahlú elektrodickú štruktúru elektrolyzéra podľa vynálezu, kde je jadro vedúce a rozvádzajúce prúd,vytvorené tabuľou 7 v podstate rovinnou a nepoddajnou a tenkými, za studena tvarovanými fóliami, pripojenými k tabuli 7 a zhotovenými z vysoko vodivého materiálu(napríklad medi alebo hliníka). Jadro, vedúce prúd, je chránené obložením 3, opatreným obvodovými prirubami 4, upevnenýmí na rámových členoch 5, ako je znázomeneSeparátor 8 (iónomeničová membrána alebo pórovitá diafragma) je vložený medzi anodické a katodické oddelenia a je opatrený príslušnými tesniacimi vložkami 9.Obr. 3 znázorňuje dve typické elektrodické medziľahle štruktúry v ďalšom vyhotovení vynálezu. Jadro,vedúce a rozvádzajúce prúd, je tvorené dvoma fóliami,utváranými tak, že pri zostavovaní obidvoch fólií sú rebrá 2 na protiľahlých stranách proti sebe. Medzi oboma fóliami je medziľahlá rovinná fólia, ako je opísané na obr. 2, ktorá má vystužujúcu funkciu aje vyhotovená z kovu s vyšším modulom pružnosti ako je modul pružnosti obidvoch fólií, i keď má nižšiu elektrickú vodivosť(napriklad z plastu). Ostatne členy, znázomené na obr. 3, zodpovedajú členom podľa obr. 1 a 2.Obr. 4 znázorňuje ďalšie vyhotovenie vynálezu, kde rebrá 10 sú tvorené za studena tvarovanými úsekmi,majúcimi prierez tvaru L (obr. 4 h) alebo lichobežníkový(obr. 42 a) a elektricky Spojenými s jadrom, vedúcim a rozvádzajúcim prúd akýmkoľvek známym spôsobom.Tvar rebier 10, zhotovených z materiálu majúceho dobrú elektrickú vodivosť, napríklad z hliníka alebo z medi, nie je zrejme kritický a môže byť odlišný od tvarov znázomených na výkresoch. Tiež počet rebier nie je kritický musí ich však byť dostatočný počet, aby bolí vhodnou mechanickou podporou elektródam, pre rovnomemé rozloženie prúdu a pre primeranú nepoddajnosť celkovej sústavy.Medziľahlá elektrodickú štruktúra podľa obr. 2 je znázomená V šikmom priemete na obr. 5, kde sú jasné zreteľne rebrá 2 na podopieranie elektródového pletiva 6. Tieto rebrá 2 sú V podstate rovnobežné a prebiehajú vo zvislom smere. Elektrický prúd, ktorý je vedený členom ll k jadru, vedúcemu a rozvádzajúcemu prúd a k rámovému členu 5, majúcemu veľký prierez, je rovnomerne rozvádzaný bez badateľných chemických strát do rebier a do elektród.Obr. 6 a a obr. 6 b znázorňujú ďalšie vyhotovenie vynálezu, kde je elektricky vodivé jadro l, vedúce a rozvádzajúce prúd, tvorené jedinou rovinnou tabuľou, zhotovenou napríklad z medi. Obloženia 3 majú podobu podnosu, ktorého okraje sú opatrené vhodnými prirubami 4. Na dne uvedených obložení 3 sú uložené rebrá 10, majúce lichobežníkový prierez. Konce týchto rebier 10 sú oddialené od prlruby 4, aby nechali otvorený koncový úsek umožňujúci, aby elektrolyt, ktorý je zdvíhaný hore spoločne s vyvinutým plynom, bol recirkulovaný smerom dole po dráhach majúcich lichobežníkový prierez a vytváraných vnútrom rebier 10. Takto je zlepšená vnútomá cirkulácia elektrolytu.Na obr. 6 b sú schematicky znázomené elektrické a mechanické spojenia 12 medzi jadrami a obkladmi. Tieto spojenia môžu byť výhodne vykonané bodovým zváraním.Filtračný lisovaný elektrolyzér, dokonca s veľkými rozmermi, poskytujúci rovnomemé rozloženie prúdu,majúci nepatrnú hmotnosť a zhotoviteľný jednoduchým a hospodárnym spôsobom, je vhodný na priemyselnú elektrolýzu a hlavne na výrobu vodíka a kyslíka elektrolýzou roztoku potaše a na výrobu chlóru, vodíka ahydroxidu sodného elektrolýzou roztokov chloridu sodného.1. Elektrolyzér obsahujúci dve elektródové koncové štruktúry, najmenej jednu medziľahlú elektródovú štruktúru, vloženú medzi tieto elektródové koncové štruktúry,separátor, napríklad pórovitú diafragmu alebo ionexovú membránu, po každej strane medziľahlć elektródové štruktúry na rozdelenie elektrolyzćra na anódovć a katódové časti, kontakty na privádzanie prúdu do elektrolyzéra, prívody elektrolytu do častí elektrolyzéra a kanáliky na odvádzanie produktov elektrolýzy z týchto časti,vyznačujúci sa tým, žemedzíľahláelektródová štruktúra obsahuje elektricky vodívé jadro (1),tvorené najmenej jednou fóliou vodivého kovu, obloženie(3) z korózievzdomćho kovu, opatrenć obvodovo vyčnievajúcimi prírubami (4) a rovnobežne tuhé zvislé rebrá (2,10, 10), pričom jadro (1), rovnobežne tuhé zvisle rebrá(2, 10, 10) a obloženie (3) sú vodivo spojené s elektródovými pletivami (6) a medzi obvodovo vyčnievajúce príruby (4) každého obloženía (3) a obvodovú oblasť jadra (l)je vložený rámový člen (5).2. Elektrolyzér podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že najmenej jedna fólia vodivého kovu elektricky vodivého jadra (l) má rad navzájom rovnobežných tuhých zvislých rebier (2, 10) po každej strane.3. Elektrolyzér podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že obloženie (3) z korózievzdomćho kovu nesie rovnobežne zvisle rebrá (10).4. Elektrolyzćr podľa nároku 2, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že rozstupy rovnobežných tuhých zvislých rebier (2, 10) sú rovnomemé.5. Elektrolyzćr podľa nároku 2 alebo 4, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že konce rovnobežných tuhých zvislých rebier (2, 10) sú oddelené od obvodových prírub6. Elektrolyzćr podľa nároku 2, 4 a 5, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že rovnobežne tuhe zvisle rebrá(2, 10) sú tvorené kovovými úsekmi priamo na jadre (1).7. Elektrolyzér podľa nároku 2, 4 a 5, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že rovnobežne tuhe zvislé rebrá(2, 10) sú tvorené kovovými úsekrni oddelene od jadra(1) 8. Elektrolyzér podľa nároku 2, 4 až 7, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že kovové úseky rovnobežných tuhých zvislých rebier (2, 10) majú prierez tvaru L, U alebo lichobežníka.9. Elektrolyzér podľa nárokov 1 až 8, v y z n a č u j ú ci s a t ý m ,že elektricky vodivćjadro(1)je tvorené jedinou fóliou z vodivého kovu.10. Elektrolyzćr podľa nárokov 1 až 8, v y z n a č u j ú ci s a t ý m , že elektricky vodivćjadro (l)je tvorene dvoma foliami z vodivého kovu.11. Elektrolyzér podľa nárokov 1 až 10, v y z n a č uj ú ci s a t ý m ,že elektricky vodivćjadro(1)je tvorené troma fóliami, kde modul pružnosti vodivého kovu vonkajších fólií je nižší ako modul pružnosti kovu medziľahlej fólie.12. Elektrolyzér podľa nárokov 1 až 10, v y z n a č u j ú e i s a tý m , že ob 1 oženia(3) sú privarené k elektricky vodivému jadru (1).13. Elektrolyzér podľa nárokov 1 až 10, v y z n a 10č uj ú ci s a tý m , že je monopolárny, s obloženiarni (3) po obidvoch snanách elektricky vodivého jadra (l) z rovnakého kovu.14. Elektrolyzćr podľa nárokov 1 až 10, v y z n a č u j ú c i s a tý m , že je bipolámy, s obloženiami(3) po obidvoch stranách elektricky vodivého jadra (1) z odlišného materiálu.15. Elektrolyzér podľa nároku 14, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že obloženía (3) sú vyhotovené z niklu alebo z ocele pre katódovú časť a z titánu pre anódovú časť.

MPK / Značky

MPK: C25B 11/00

Značky: koncové, struktury, elektrolyzér, elektrodové, obsahujúci

Odkaz

<a href="http://skpatents.com/10-278836-elektrolyzer-obsahujuci-dve-elektrodove-koncove-struktury.html" rel="bookmark" title="Databáza patentov Slovenska">Elektrolyzér obsahujúci dve elektródové koncové štruktúry</a>

Podobne patenty